Americkú frajerku by som nechcel

Martin Fehérváry patrí k veľkým nádejam slovenského hokeja. Dvadsaťročný obranca sa už dvakrát predstavil na svetovom šampionáte, v drese Washingtonu okúsil svet NHL. Pre časopis FORMEN sa podelil so zážitkami zo života v torontskej „bubline“ po reštarte súťaže, ale pootvoril dvierka aj do svojho súkromia.

V tímoch NHL vrátane Washingtonu sa vyskytlo viacero pozitívnych prípadov. Napriek všetkému sa začalo hrať a dostal som šancu aj v play-off, čo ma teší.

Máte za sebou premiérový rok v zámorí. Ako ho hodnotíte? 

Bol riadne hektický. Trochu som sa aj bál, ako ho zvládnem. Musel som si nájsť apartmán, čakalo ma množstvo ďalších vybavovačiek. Napokon šlo všetko pomerne hladko. Sezóna sa rozbehla dobre, potom však prišla korona. Pribrzdila nielen nás, hokejistov, ale celý svet. Sezónu v AHL zrušili, myslel som si, že rovnaký scenár nastane i v NHL. Čísla v Amerike boli zlé a bolo mi jasné, že budú stúpať, keďže ľudia v zámorí nebrali situáciu vážne. Dlho sme žili v neistote, nikto nevedel, čo sa bude diať. Padol návrh na reštart sezóny, ale aj po mojom príchode do Washingtonu nebolo stále nič isté. V tímoch NHL vrátane Washingtonu sa vyskytlo viacero pozitívnych prípadov. Napriek všetkému sa začalo hrať a dostal som šancu aj v play-off, čo ma teší. 

Keď vyšla správa o reštarte NHL, nemali ste strach? Viacero hráčov sa odmietlo vrátiť do profiligy, navyše vás čakal obmedzený pohyb a život v „bubline“. 

Spočiatku som si z toho nerobil ťažkú hlavu. Hovoril som si, že sa nebudem stýkať s mnohými ľuďmi. Navyše, v našej „bubline“ bola nulová šanca nakaziť sa. Izolovali nás od okolitého sveta, za celý čas sa tam neobjavil jeden pozitívny prípad. Po príchode do zámoria som sem-tam vybehol von na večeru. Vo Washingtone sa to ešte dalo. Pravidelne nás testovali. Jeden pozitívny test som mal aj ja, ale zjavne šlo o chybu. Bol som v predĺženej karanténe a čakal som. Frustrujúce chvíle. 

Pozitívny test vám vyšiel po príchode do Ameriky? 

Nie. Hneď po prílete ma testovali a vtedy som bol negatívny. Za prvých deväť dní som absolvoval test každých 48 hodín. Všetko negatívne. Potom prišiel jeden hráč, ktorý bol testovaný pozitívne, a keďže som s ním bol v kontakte, šiel som do karantény. Stále som bol negatívny. Pozitívny test mi vyšiel, až keď sa začal kemp. Opäť som šiel do izolácie, za dva dni mi robili štyri testy. Všetky boli negatívne a tak to ďalej neriešili. Po príchode do „bubliny“ už bolo všetko v pohode. 

V rámci „bubliny“ v toronte sme žili zavretí v hotelovom komplexe, odrezaní od okolitého sveta. Podmienky sme však mali výborné. V hoteli boli tenisové kurty, simulátor golfu, basketbalové koše, biliard, bazén.

Aký bol samotný život v uzavretej „bubline“? 

Žili sme zavretí v hotelovom komplexe, odrezaní od okolitého sveta. Podmienky sme však mali výborné. V hoteli boli tenisové kurty, simulátor golfu, basketbalové koše, biliard, bazén. Jediné, čo mi trochu prekážalo, bolo stravovanie. K dispozícii sme mali tri reštaurácie, ale výber jedál nebol dvakrát veľký. Kompenzovala to super izba. Mal som výhľad na jazero, paráda. Niektorí chalani mi ju aj závideli (smiech). Všetko bolo fajn, akurát škoda, že sme nemohli chodiť von. 

Vy ste mladý, slobodný, ako však vnímali túto situáciu starší hráči, ktorí boli odstrihnutí od kontaktu s rodinami? 

Áno, pre mňa to bolo o niečo ľahšie. Nemám deti ani priateľku. Veľa hráčov malo s izoláciou problémy – a nielen otcovia, ale aj chalani, ktorí v čase voľna radi chodia do spoločnosti. 

Zákaz dámskych návštev bol asi takisto značný problém… 

Presne tak. Čo si budeme hovoriť, sme mladí chalani. Ženy máme radi. Nie je to ľahké, ostať obmedzený a bez ženského kontaktu. Vnútorná nepohoda sa následne mohla odzrkadliť na výkonoch na ľade. 

Neskúšali niektorí hráči obísť systém a prepašovať polovičky k sebe? Z prostredia NBA je známy prípad krídelníka LA Clippers Loua Williamsa, ktorý si vyžiadal dovolenie opustiť uzavretý kampus v Orlande, aby mohol ísť na pohreb, ale na sociálnej sieti sa objavila jeho fotografia zo striptízového klubu… 

Stále sme si hovorili, že to nevydržíme, ale vydržali sme. Zastihol som nejaký tweet, že k jednému z hráčov Vancouveru prišli dve striptérky. Neviem, čo je na tom pravdy… Nikto to nemal ľahké. 

Ako ste trávili voľný čas? 

Za iných okolností nečítam knihy, teraz som však začal. Bola o mentálnom koučingu a celkovom nastavení. Padla mi vhod. Inak som trávil veľa času na sociálnych sieťach, pozeral Netflix, občas si zahral tenis. 

ŠVÉDSKO HO PRIPRAVILO NA NHL 

Vráťme sa na začiatok vášho pôsobenia v Amerike. Odísť do zámoria na prahu dvadsiatky nie je nič jednoduché. Vy ste však mali skúsenosť so samostatným životom už zo Švédska, kde ste pôsobili päť sezón. 

Švédsko mi dalo veľa. Po hokejovej aj životnej stránke. Naučil som sa starať sa sám o seba, variť, hovoriť po anglicky. Je však iné prísť na sever Európy, kde vám vybavia auto, byt a iné veci, a priletieť do Ameriky, kde sa musíte oháňať sám. 

Aké ste mali bývanie? 

Nevedel som, či budem hrávať v NHL alebo AHL, tak som čakal. Sezónu som odštartoval v profilige, následne som šiel na farmu a znova do prvého tímu. Potom mi povedali, že si mám nájsť bývanie v Hershey, mestečku vzdialenom asi dve hodiny autom od hlavného mesta. Sídli tam totiž farma Washingtonu. 

Každý hráč sa, pochopiteľne, koncentruje na pôsobenie v NHL. Aký je však život na farme? 

Ja sa nemôžem sťažovať, bolo to fajn. Samozrejme, celý čas som pritom myslel na vyšší level. Herne, ale aj platovo. Nebudeme si klamať, hráč profiligy zarába výrazne viac ako hokejista pôsobiaci na farme. Život „hore“ je úplne iný. V AHL sa všade cestuje autobusom, za víkend sa hrajú aj tri zápasy. Komfort v NHL je na inej úrovni. 

Hershey je hokejové mesto. Spoznávali vás v civilnom živote tamojší fanúšikovia? 

V dvadsaťtisícovom meste ľudia ľahšie identifikujú, že ste hokejista, ako v takmer miliónovom Washingtone. Skrývať sa príliš nedalo. 

Keď ste ešte v období pred koronou chodievali von, ako na vás zapôsobili americké dievčatá? 

No (povzdych). Zaujímavá téma. Neviem si predstaviť, že by som mal americkú priateľku. Teraz teda nehľadám žiadnu, ani tu doma. Byť single mi vyhovuje. A americké baby? Sú aj pekné, to je jasné. Veľmi rady sa zabávajú, ale slovenský temperament a naša prirodzená krása je niečo iné. 

Boris Valábik vo svojej knihe Volali ma bitkár opisoval, ako na hokejistov poľujú tzv. puck bunnies – dievčatá, ktoré si cielene vyberajú hokejistov, lebo vedia, že dobre zarábajú. Máte už aj vy podobnú skúsenosť? 

Nestretol som sa s tým len v Amerike, ale aj u nás.... Ako hokejisti asi pôsobíme zaujímavo. 

Z OVEČKINA SI VTIPY NEROBÍ 

Najzaujímavejší z hráčov Washingtonu je určite Alexander Ovečkin. Ruská ikona má na konte 706 gólov, rodák z Moskvy je právom považovaný za jedného z najlepších hokejistov v histórii. Aké to bolo – prísť do Ovečkinovho mužstva? 

Je to hviezda, každý mu prejavuje rešpekt. Asi aj tréneri. Mať takého spoluhráča je úžasné. 

Cítil som sa naozaj výnimočne, keď som prišiel do kabíny a miesto som mal medzi alexandrom ovečkinom a naším elitným obrancom johnom carlsonom. Až sa mi zatočila hlava. Obaja ma v začiatkoch veľmi podporovali. Paráda.

Boli ste nervózny, keď ste sa stretli prvýkrát? 

Bol. Rýchlo to však zo mňa opadlo. Dopomohol tomu samotný Ovie, ktorý prišiel ku mne, potľapkal ma po ramene, povedal mi, že sa volá Alex, a zaželal mi, nech sa tu cítim dobre. Cítil som sa naozaj výnimočne, keď som prišiel do kabíny a miesto som mal medzi Ovečkinom a naším elitným obrancom Johnom Carlsonom. Až sa mi zatočila hlava. Obaja ma v začiatkoch veľmi podporovali. Paráda. 

Čo vás na Ovečkinovi najviac fascinuje? 

Jeho prístup, sebavedomie. Ako vie v rozhodujúcom momente prevziať zodpovednosť. No a jeho strela z prvej – to je kanón. Takmer istý gól. 

Ovečkin je známy vtipkár, vie však žart aj prijať? Už ste si z neho skúsili vystreliť? 

Nie a pár rokov to asi ani nebudem skúšať (smiech). On je kráľ. Neviem, ako by to prijal. Chalani, ktorí s ním hrávajú roky, si z neho už sem-tam zvyknú robiť srandu, ale ja nie som v takej pozícii. 

V tíme Capitals sú zámorskí hráči, Švédi, Rusi, Česi. Ste dobrá partia? 

Jasné. Všetko super chalani. O severanoch sa neraz hovorí, že sú ťažké povahy, tí naši sú však skvelí. To isté platí o Rusoch. Taký Jevgenij Kuznecov je totálny borec. Stále si robí srandu a my mu to vraciame. 

V pomerne mladom veku prídu väčšie peniaze, záujem o človeka z každej strany, s tým všetkým spojená zodpovednosť. Stále sa snažím ostať pri zemi, nezabúdať, odkiaľ som prišiel, kto mi pomohol.

Máte rozbehnutú zaujímavú kariéru. Dvakrát ste sa už predstavili na majstrovstvách sveta, nakukli ste aj do NHL. Zvládate celý kolotoč profi hokeja, s ním spojený mediálny tlak a spoločenský záujem? 

Zatiaľ hádam áno. Nie je to jednoduchá situácia. V pomerne mladom veku prídu väčšie peniaze, záujem o človeka z každej strany, s tým všetkým spojená zodpovednosť. Stále sa snažím ostať pri zemi, nezabúdať, odkiaľ som prišiel, kto mi pomohol. Pár zápasov v NHL už mám za sebou, ale nič veľké som ešte nedosiahol. Keď ich budem mať o desať rokov za sebou 500-600, bude to iné. Stále však treba tvrdo makať a mať pokoru. 

VÁŠNIVÝ RYBÁR 

Keď si chce mladý človek vyvetrať hlavu, sadne na bicykel či motorku, ide s partiou von alebo sa len tak zavrie doma a relaxuje, číta. Martin Fehérváry má iný recept – chodí na ryby. „Vtedy totálne vypnem, prehodnotím veci. Počas roka som na Slovensku len štyri mesiace a pri vode som určite viac ako polovicu toho času. Pomáha mi to mentálne si oddýchnuť. Plánoval som, že si počas tohto leta kúpim hausboat, ale nevyšlo to. Mám však špeciálne upravenú dodávku, v ktorej zvyknem aj prespať. Keď idem na dlhšie, zoberiem si ležadlo, stan. Prírodný životný štýl sa mi páči. Nemám problém byť aj týždeň sám, bez ľudí,“ vraví Fehérváry. Na udici mal za roky už rôzne úlovky, ale večere si z nich nepripravuje. Ako totiž tvrdí, je športový rybár. „Keď som bol menší a chodil som s otcom, tak sme ryby aj brali domov. Teraz ich púšťam späť. Naše vody sú vykradnuté, rýb je v nich málo. Voči prírode by sme mali byť ohľaduplnejší a veľké, trofejné ryby nechať tak. Napokon, ich mäso ani nie je dobré,“ dodal Fehérváry.

Galéria obrázkov