Keď forma víťazí dizajn verzus praktickosť

Hovorí sa, že oči kupujú. Ešte výstižnejšie by však hádam bolo konštatovanie „dizajn predáva“. A dvojnásobne to platí v automobilovom biznise, v ktorom si niektoré automobilky zakladajú na dizajne až tak, že sú pre zvodné tvary auta ochotné zľaviť z nárokov na jeho využiteľnosť a praktickú stránku. Že sú také autá odsúdené na neúspech? Kdeže, história nám dokazuje, že aj nepraktické, no pekné auto môže urobiť dieru do sveta.

Na ulici sa za nimi každý otočí, všetci ich akosi podvedome chceme mať vo vlastnej garáži, ale len málo ľudí nájde odvahu a niečo také nakoniec aj kúpi. Reč je o autách, ktoré sa predávajú vďaka svojmu tvaru. Ich ladné krivky pútajú pozornosť a vyvolávajú emócie, ktoré ich kupcom neraz zatemnia mozog a nakoniec ich donútia vytiahnuť kreditku a platiť aj za niečo, čo vôbec nepotrebujú. V horšom prípade sú takéto modely dokonca menej praktické, no drahšie než porovnateľná konkurencia. Myslíte si, že toto dokážu len drahé superšporty z ríše snov? Omyl, niekoľko príkladov sa nájde aj medzi autami pre bežných smrteľníkov. 

NEPRAKTICKÁ IKONA

Výborným príkladom auta, ktoré si pred dlhými rokmi získalo zákazníkov napriek pokrivkávajúcej využiteľnosti, bol VW Chrobák. Spomínate si naň? Auto, ktoré sa narodilo ako nenáročný a praktický sluha oddane motorizujúci nemecký národ, sa v priebehu rokov zmenilo na módnu ikonu, po ktorej túžili všetci. Jeho úzka karoséria postavená na archaickom základe si roztomilými tvarmi získala srdcia ľudí na celom svete a stala sa kultom. Nebolo to len auto, ale aj symbol životného štýlu a slobody. 

V prípade Chrobáka predviedol Volkswagen naozaj ukážkový marketing, dokonca taký dobrý, že si dnes toto vozidlo napriek totálne nepraktickej karosérii a trochu „zákerným“ jazdným vlastnostiam drží omnoho vyššie ceny než neporovnateľne kvalitnejší, modernejší a praktickejší Golf. Volkswagen preto neváhal a v snahe vyťažiť z potenciálu pôvodného Chrobáka maximum predstavil krásne nepraktický model New Beetle. Ten sa stal v podstate okamžite hitom. Mladí zákazníci milovali jeho retro tvary a zaslepení charizmatickým dizajnom neváhali prehliadať objektívne nedostatky v podobe malého kufra, takmer nepoužiteľných zadných sedadiel a drahých karosárskych dielcov. 

TÁ JE ALE KRÁSNA!

Zaujímavým príkladom auta lákajúceho viac na svoje tvary ako na reálnu kvalitu či využiteľnosť je aj Alfa Romeo 156. Úžasne vyzerajúci taliansky sedan dostal Európu doslova do kolien, získal ocenenie Auto roka 1998 a spôsobil, že sa v showroomoch krátko po jeho predstavení nestíhali pri obrovskom dopyte zatvárať dvere. Až po čase zákazníci zistili, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Chatrné podvozky nezvládali rozbité európske cesty, benzínové motory vyžadovali nadštandardný olejový servis a krásna kabína síce vyzerala príťažlivo športovo, trpela však nekvalitným dielenským spracovaním a v mnohých detailoch mala nepremyslenú ergonómiu ovládania. Práve táto Alfa je príkladom, ako dokonale dokáže príťažlivý vzhľad zamotať hlavu. Dokonca aj v takom racionálnom segmente, akým je stredná trieda. Alebo žeby práve preto? 

Automobilka Alfa Romeo predviedla podobnú taktiku aj pri nástupcovi menom Alfa Romeo 159, konkrétne pri jeho kupé verzii s poetickým menom Brera. Už len pohľad na tri páry jej predných svetlometov uprednostňujúcich estetiku pred aerodynamikou dávali tušiť, že táto Alfa má akúkoľvek efektivitu, slušne povedané, „na háku“. A bolo to naozaj tak. Napriek jednému páru dverí a kompaktnej dĺžke karosérie prekonávala hmotnosťou luxusné manažérske limuzíny, jej krátky rázvor nebol ani zďaleka zárukou obratnosti (na otočenie potrebovala miesto ako autobus) a keď ju v továrni vybavili veľkým šesťvalcom, pribrala tak, že ani 260 koní jej nezaručilo dynamiku hodnú jej božského vzhľadu. A hoci bola krásna, stelesňovala sochu na kolesách a na ulici ju všetci obdivovali, za zavretými dverami finančného oddelenia fabriky ju nenazvali inak ako kolosálna chyba. 

Ešte horšie z pohľadu úžitku dopadla sesterská Alfa Romeo Spider – síce bez strechy a ešte príťažlivejšia, ale ťažká akoby v kufri vozila olovo a prakticky bez miesta pre posádku. Je až príznačné, ako dokázala Alfa Romeo ľudí zakaždým zmiasť. V jej prípade naozaj platilo, že za krásu sa platí. 

VO VYŠŠEJ LIGE

Praktickosť v mene krásy v nedávnej minulosti rady obetovali aj iné značky, výnimkou nie sú dokonca ani tie z vyššej spoločnosti. Dobrým príkladom je šľachtický Land Rover. Spomínate si na jeho trojdverový Evoque? Tvorcovia prišli s nápadom priniesť na trh krásne príťažlivé SUV, ktoré sa nehralo na úžitkové auto, ale ukazovalo štýl, nadhľad a úplne iné priority než zvyšok konvenčnej konkurencie. 

Evoque bol módnou ikonou a ukážkou toho, že ak auto dobre vyzerá, na úžitku nezáleží. Fabrika zašla dokonca tak ďaleko, že sa spojila s Victoriou Beckham a z trojdverového Evoque vytvorila špeciálnu edíciu, ktorú konfigurovala práve táto ikona hudobného sveta a módneho priemyslu. Ani taký ikonický nápis na prednej kapote, akým „Range Rover“ bezpochyby je, však nedokáže urobiť zázraky: pre trojdverový výstrel do tmy od Land Rovera sa nakoniec rozhodlo len asi 5 % zákazníkov, čo autu ukázalo definitívne STOP a v ďalšej generácii sa už neobjavilo. Nie je sa čomu čudovať. Bonitným zákazníkom sa Evoque páčil, ale len jeden pár obrovských dverí bol na nich skrátka priveľkým sústom. Keď sa k tomu pridalo aj problematické nastupovanie na zadné sedadlá a relatívne miniatúrny kufor, bolo vymaľované. 

V roku 2012 však zašli v Solihulle ešte ďalej a trojdverovému Evoque odrezali strechu, ktorú nahradili plátnom. Módne trojdverové SUV sa zmenilo na „terénny“ kabriolet a zamierilo na bulváre pozdĺž Stredozemného mora či do Palm Springs. K premene na otvorený kabriolet stačilo stisnúť jediné tlačidlo, počkať pár sekúnd a elektrohydraulika zložila plátno pod ochranný kryt za zadným párom sedadiel. Úchvatné divadlo však bolo pekne drahou a pre mnohých aj nedostupnou záležitosťou. Vývojári sa totiž museli pohrať aj s konštrukciou auta. To dostalo ešte pevnejší rám čelného okna a vystreľovacie oblúky za hlavami zadných cestujúcich. Už beztak ťažký trojdverový Evoque odrezaním kovovej strechy paradoxne ešte nejaké to kilo pribral a zmenil sa na masívny kus nádherného automobilového umenia, ktoré sa pre nezáujem nakoniec odobralo do automobilových večných lovísk. 

Zaujímavý na tom všetkom je fakt, že len pár rokov pred Land Roverom to so svojím prazvláštnym SUV kabrioletom Murano CrossCabriolet skúšal aj japonský Nissan. Neuspel, rovnako ako Range Rover Evoque Convertible o pár rokov neskôr. 

Ľudia sú nepoučiteľní, to isté by sa však často dalo povedať aj o samotných automobilkách. S príťažlivým, no maximálne nevyužiteľným suv kabrioletom to už skúšalo niekoľko renomovaných výrobcov.

NENAPRAVITEĽNÝ? 

Ľudia sú nepoučiteľní, to isté by sa však často dalo povedať aj o samotných automobilkách. S príťažlivým, no maximálne nevyužiteľným SUV kabrioletom to už skúšalo niekoľko renomovaných výrobcov. Do svojho diela vždy vložili poriadnu porciu originality aj konštruktérskeho umenia, ale v nadšených zákazníkoch sa nakoniec vždy čosi vzpriečilo, zvíťazil zdravý rozum a tvorcom „terénnych“ kabrioletov zostali oči pre plač. Volkswagen však tvrdí, že to dokáže zmeniť, a tento rok vyrukoval s mimoriadne atraktívnym modelom T-Roc Cabriolet. Nádherný úlet vyzývajúci k jazde s vetrom vo vlasoch prináša rovnaký recept ako Evoque Convertible, teda sebavedomé krivky, jeden pár bočných dverí a odhodlanie uviesť vlastnú posádku do vyššej spoločnosti. Podarí sa mu to? Držme mu palce, možno sa prekliatie napokon zlomí a Volkswagen presvedčí zákazníkov, že stačí len krása a atraktivita. 

NOVODOBÁ BOHYŇA

Hovorí sa, že rovnaký úspech nepríde dvakrát. V prípade značky Citroën a jej pokusu menom DS5 o prienik medzi automobilovú elitu to platí do bodky. Keď sa fabrika pokúsila zopakovať úspech svojej legendárnej štvorkolesovej bohyne Citroën DS, vybrala si na to trochu nešťastný spôsob. Konvenčnú techniku obliekla do nádhernej karosérie modelu DS5, zabudla však na základné atribúty, ktoré robili jeho predchodkyňu takou výnimočnou – neprekonateľný komfort a pokrokovú konštrukciu. V novodobom Citroëne DS5 si zákazníci vychutnávali originálnu kabínu, ušľachtilé materiály a nevšednú atmosféru, ale aj strašnú ergonómiu, krásne, ale neprehľadné prístroje a uskákanú jazdu na konvenčnom a navyše napospol tvrdom podvozku. A aby toho nebolo málo, model DS5 si dobre nerozumel ani so spoľahlivosťou, takže obdivovanie prepychových francúzskych bulvárov sa pre naštylizovanú posádku neraz skončilo nechceným postávaním vedľa nefunkčného auta a telefonátom so servisným strediskom. Tento experiment automobilke nevyšiel, preto prehodnotila priority a súčasnú modelovú líniu DS poňala aj napriek honosnejšiemu vzhľadu predsa len o niečo praktickejším spôsobom. 

Z histórie automobilového priemyslu by sa dalo takýchto automobilových pokusov o štýl bez ohľadu na praktické využitie, ergonómiu či spoľahlivosť nájsť omnoho viac, väčšina snáh o samoúčelnú krásu však dopadá rovnako – odchodom z trhu, veľkými finančnými stratami a nezriedka aj poškodením imidžu. Občas sa však automobilkám podobné kroky vydaria. Asi najlepším príkladom samoúčelne príťažlivého auta s dlhodobým úspechom na trhu je novodobý Fiat 500. Pri ňom totiž konštruktéri nešli bezhlavo za krásou, autu dopriali aj patričnú dávku praktickosti, spoľahlivosti a príčetnej ceny, takže ani po rokoch nemá núdzu o zákazníkov. Ako sa teda zdá, v automobilovom svete viac než kdekoľvek inde platí, že len krása nestačí.

ÚČEL SVÄTÍ PROSTRIEDKY 

Úplným opakom áut, pri ktorých víťazí forma nad účelom, sú autá, ktoré by sa dali nazvať skôr dopravnými prostriedkami než autami vyvolávajúcimi svojimi tvarmi túžbu a pozitívne emócie. Svoj účel však neraz plnili omnoho lepšie než ich krajší konkurenti. Isto si spomínate na rozruch, ktorý svojimi proporciami spôsobil Fiat Multipla. Štvorkolesový pojazdný výklad a ukážka umenia využitia vnútorného priestoru. Komfortne odviezla celú rodinu a ak bolo treba, zvládla prepraviť aj šiestich ľudí. Cestujúcim poskytovala úžasný výhľad všetkými smermi, jej kufor zvládol aj väčšiu dovolenkovú batožinu a vďaka naftovým motorom takmer nič nežrala. A napriek tomu neprerazila. Pýtate sa prečo? Čo, vy nemáte oči? Pre mnohých ľudí je dodnes tým najškaredším autom, aké sa kedy objavilo na cestách. Umenie pokaziť dobrý produkt netradičným dizajnom svojho času veľmi dobre zvládala aj automobilka SsangYoung. Pozrite sa na jej Rodius z roku 2004 a bude vám jasné, o čom je reč. Veľký a mimoriadne priestranný rodinný van vybavil výrobca praktickou kabínou, dobrou motorizáciou aj pohonom všetkých kolies, všetko to však pochoval ohavnou karosériou, ktorá oslovila len úzku skupinu extrovertných zákazníkov.

Galéria obrázkov