Jumbo jet uzemnila až korona
Techno • 12. október 2020 • Vyšlo v čísle: 10/2020Koniec prišiel náhle. Pol storočia vládol nebesiam, teraz však Boeing 747 sťahujú z obehu. Materská firma definitívne ukončila výrobu tohto lietadla a viaceré aerolínie ho predčasne vyradili z prevádzky. Stal sa ďalšou obeťou koronavírusu, ktorý za pár mesiacov úplne zmenil život celého ľudstva. Pandémia však v tomto prípade len urýchlila proces, ktorý sa začal už dávnejšie.
Keď Orville Wright 17. decembra 1903 uskutočnil prvý let motorovým lietadlom, prekonal vzdialenosť 37 metrov. Boeing 747 toto číslo prekonáva dvojnásobne – dĺžkou svojho trupu! Príbeh legendy sa začal písať už koncom 50. rokov minulého storočia, keď letecká spoločnosť Pan Am požadovala veľké lietadlo, ktoré by znížilo cenu letenky o tretinu. Vďaka svojej kapacite by doprialo leteckú dopravu masám a tým ju zdemokratizovalo.
Boeing začal požadované lietadlo vyvíjať v roku 1965 ako vôbec prvý stroj s dvoma uličkami medzi sedadlami. Prototyp prvýkrát vzlietol 9. februára 1969 a novinku zaradili do služby v roku 1970, teda presne pred polstoročím. Prvým používateľom bol práve Pan Am, ktorý inicioval jeho zrod. V skutočnosti si lietadlo objednal skôr, ako boli hotové výkresy, nieto ešte spomenutý prototyp. Bol to veľký hazard, pretože Boeing sa v tom čase topil v problémoch a mal dlhy, ktoré sa rovnali 11 miliardám dolárov v súčasnej mene. Žiadna iná firma na svete vtedy nemala väčšie resty. Napokon sa však stávka na neistotu vyplatila. K Pan Am sa postupne pridávali ďalšie spoločnosti a v čase dokončenia prototypu mal Boeing vo vrecku objednávky už od 26 aerolínií. V tej dobe platilo, že kto nemá Jumbo Jet, akoby neexistoval.
Na výrobu obrovského lietadla postavili v Everette v štáte Washington novú fabriku, ktora sa svojím objemom 13 miliónov kubických metrov stala najväčšou budovou na svete. Výrobná hala bola taká veľká, že mala svoju vlastnú mikroklímu, a dokonca sa v nej tvorili oblaky. Výroba prototypu trvala dva roky. Zostavili ho zo šiestich miliónov dielov a bolo v ňom 274 km elektrických káblov. Prázdny stroj vážil 160 ton, hmotnosť plne naloženého lietadla pri štarte vysoko prekračovala 300 ton. Jeho chvost sa týčil do výšky šesťposchodového domu, a tak bol na každom letisku neprehliadnuteľný.
MILIARDY PASAŽIEROV
Boeing pôvodne uvažoval o dvojposchodovej konfigurácii celého trupu, testy však ukázali, že v takom prípade by evakuácia pasažierov trvala najmenej dve a pol minúty – federálne predpisy vyžadovali maximálne 90 sekúnd. Preto sa konštruktéri uspokojili s menším vyvýšeným salónikom. Keď Jumbo Jetom cestoval Frank Sinatra, objednával si celý tento salónik pre seba a svoj sprievod. V prednej časti „hrbu“ so salónikom sa nachádzal aj kokpit. Boeing totiž od začiatku uvažoval o tom, že stroj prerobí na nákladný. V takom prípade sa hodil vyvýšený kokpit, pretože v nose lietadla mohli byť nákladné vráta. V časoch Concordu vedenie firmy počítalo s tým, že do desiatich rokov nahradia Jumbo Jety v osobnej doprave nadzvukové lietadlá. Nič také sa však napokon neudialo. Concorde sa ukázal ako ojedinelá hračka pre bohatých a „ťažné kone“ s číslom 747 vozili pasažierov celých 50 rokov. Za ten čas ich prepravili 4 miliardy. Nie nadarmo sa o ňom hovorí, že zmenšil svet: skutočne sprístupnil cestovanie širokým masám.
Bežná kapacita Jumbo Jetu sa pohybovala tesne nad 400 pasažierov. Pri maximálne ekonomickej konfigurácii sedadiel sa doň zmestilo až 660 cestujúcich. Ani toto číslo však nezastavilo Izraelčanov, ktorí pri evakuácii etiópskych Židov z Addis Abeby v roku 1991 napchali do jedného lietadla až 1 088 ľudí. V súčasnosti je Boeing 747 dokonca najrýchlejším osobným lietadlom na svete. Vďaka štyrom výkonným motorom dosahuje maximálnu rýchlosť až 1 050 km/h. Práve štyri motory sa však stali aj príčinou jeho zániku. Ani ten najkreatívnejší účtovník z neho nedokáže urobiť úsporné lietadlo – a to nielen z pohľadu spotreby paliva, ale aj čo sa týka šetrnosti k životnému prostrediu. Jedno pristátie Boeingu 747 so 400 cestujúcimi na londýnskom letisku Heathrow stálo 13 000 libier, z čoho 4 000 libier tvorila environmentálna daň. Aj preto s nimi teraz spoločnosť British Airways skončila.
Piloti pri poslednom lete zvolili trasu, ktorá na obrazovke radaru pripomínala siluetu kengury.
VLNA VYRAĎOVANIA
Nepredbiehajme však... Prvý krok spravila samotná materská firma Boeing, ktorá začiatkom júla oznámila, že výroba typu 747 v závode Everett sa končí. Vedenie firmy zdôraznilo, že nebude ani v budúcnosti prijímať žiadne objednávky. Znamená to, že výrobnú linku definitívne rozoberú. Boeingu sa nemožno čudovať: posledné objednávky na typ 747 dostal v roku 2018 a aj to v nákladnej verzii. Americké aerolínie typ stroja v osobnej verzii vyradili už v roku 2017. Vo svete ich v tom čase stále lietalo približne 500.
Oznámenie o ukončení výroby spustilo doslova lavínu. British Airways už malo väčšinu svojich strojov na zemi – nelietalo ich 36 a v službe zostávalo len 31 kusov. Plánovali ich postupne vyradiť do roku 2024, ale teraz už nikdy nevzlietne ani jeden z nich. „S veľkým zármutkom môžeme potvrdiť, že s okamžitou účinnosťou vyraďujeme z prevádzky celú našu flotilu Boeingov 747,“ uviedlo v polovici júla tlačové oddelenie British Airways a dodalo: „Je veľmi nepravdepodobné, že sa niekedy opäť vráti do komerčnej služby v našej spoločnosti, pretože pandémia spôsobila výrazný pokles cestovania.“ Boeingy 747 tvorili približne 10 percent flotily British Airways. V službe ich nahradia úspornejšie dvojmotorové lietadlá Airbus A350, Boeing 777 či Boeing 787 Dreamliner. V Británii lietali typy 747 od začiatku 70. rokov, keď ich začala používať spoločnosť BOAC, predchodca British Airways. Keďže Briti oslovujú lode i lietadlá v ženskom rode, mali pre stroj svoju vlastnú prezývku. Kým pre zvyšok sveta to bol Jumbo Jet, na ostrovoch stroj volali Kráľovná oblohy.
Vzápätí sa s Boeingami 747 rozlúčila aj austrálska spoločnosť Qantas. Tá mala v prevádzke posledných 6 kusov. Plánovala ich vyradiť o pol roka, urobila to však s okamžitou účinnosťou už v júli. Pre posledný let nachystali malú slávnosť, pri ktorej sa lietadlu dostalo slávnostného privítania a personál spoločnosti i fanúšikovia na jeho trup napísali rôzne odkazy na rozlúčku. Piloti pri poslednom lete zvolili trasu, ktorá na obrazovke radaru pripomínala siluetu kengury.
Ešte predtým sa s Jumbo Jetmi rozlúčili holandská spoločnosť KLM či francúzska Air France. Vyradené lietadlá sa pripoja k stovkám ďalších, ktoré už stoja v Mohavskej púšti. Suché prostredie s minimom vlhkosti prispieva k lepšej konzervácii odstavených strojov. Môžu totiž poslúžiť ako zdroj náhradných dielov a v prípade potreby ich dokonca môžu opätovne uviesť do prevádzky, čo je však málo pravdepodobné.
ŠPECIÁLNE ÚPRAVY
V súčasnosti ešte lieta niečo vyše 300 Jumbo Jetov. Väčšina je v nákladnej úprave, iba okolo 30 kusov zostáva v osobnej verzii. Tie patria najmä spoločnostiam Lufthansa, Korean Air a China Airlines. Aj tie čaká skorý koniec, s nákladnými strojmi sa však budeme stretávať naďalej.
Okrem nákladných verzií sa Jumbo Jet dočkal aj množstva ďalších účelových úprav. Najznámejší je prezidentský špeciál Air Force One. Firma Evergreen ho zase prerobila na najväčšie hasičské lietadlo na svete. Do svojich útrob pojme až 74 000 litrov vody alebo hasiacich látok. Používal sa aj na prepravu raketoplánov. Tie síce dokázali pristáť ako klasické lietadlo, na vzlet však potrebovali raketu. Ak teda pristáli inde ako na Floride, letel po ne špeciálny Jumbo Jet, ktorý ich domov doviezol na chrbte. Asi najbizarnejšia úprava mala na palube laserové delo. To bolo určené na ničenie balistických rakiet či dokonca družíc. Z Boeingu 747 sa tak stala najväčšia stíhačka na svete.
SMUTNÉ REKORDY
Jumbo Jet nemal počas svojej kariéry na konte len samé úspechy. Drží aj veľmi smutné prvenstvo v počte obetí leteckej katastrofy. Pri zrážke dvoch Boeingov 747 na dráhe letiska Los Rodeos na Tenerife v roku 1977 zahynulo 583 ľudí. Túto katastrofu spôsobila chyba posádky jedného z lietadiel. Boeing 747 bol tiež obeťou jedného z najväčších teroristických útokov. Let Pan Am 103 sa po výbuchu bomby v roku 1988 zrútil na škótske mestečko Lockerbie. Pri tragédii zahynulo 270 ľudí.