Home sweat home

Domáce športovisko je lákavým útočiskom nielen v tejto vychýlenej dobe plnej spoločenského odstupu, plošných obmedzení a naliehavého imperatívu byť v dobrej kondícii. Zároveň je však férové uznať, že pozitíva sa nezaobídu bez relativizujúcich negatív. Má teda význam uvažovať o takomto využití voľného miesta za domom či v ňom, prípadne ho predvídavo zahrnúť do projektu?

Po vstupnej investícii sú prevádzkové náklady na vlastné športovisko nepatrné či dokonca nulové, málokedy vyššie ako pri pravidelnom uhrádzaní prenájmu, členského či vstupného vo verejnej komerčnej sfére. K výhodám patria aj nezávislosť od otváracích hodín a dostupnosť bez dochádzania. Mnohí ocenia i súkromie na pohybové aktivity. 

Najnovším trendom, ktorý zjavne navodila koronakríza, sú menšie multifunkčné privátne ihriská na dvore čI v záhrade.

MULTIFUNKČNÝ VARIANT

Najnovším trendom, ktorý zjavne navodila koronakríza, sú menšie multifunkčné privátne ihriská na dvore či v záhrade. „Rozmery vychádzajú z dispozícií daných priestorov, takže sa môžu prípad od prípadu líšiť, ale orientačne hovorme o ploche 20 x 10 metrov. Cena za štvorcový meter je približne 60 eur. Môžem potvrdiť, že záujem o takéto domáce športoviská išiel tento rok strmo nahor,“ konštatuje Martin Černák, konateľ spoločnosti Sporter, ktorá vybudovala tenisové dvorce na desiatky stretnutí svetovej skupiny Davisovho pohára tenisových reprezentačných družstiev mužov a analogického Pohára federácie ženských tímov, a to nielen v SR, ale aj pre Talianov, Rakúšanov, Chorvátov, Slovincov či Srbov. 

Ihrisko so spomenutými rozmermi vyjde približne na tretinu ceny štandardného tenisového dvorca, pri použití jednoznačne preferovanej umelej trávy je v podstate bezúdržbové a hodí sa najmä pre rodiny s deťmi. Zmestí sa naň zmenšený kurt, ktorý s nadšením vítajú dorastajúci adepti „bieleho športu“, ale aj dospelí príležitostní hráči s poslabším pohybom, limitovanou silou a kostrbatou úderovou technikou. Zároveň si po rýchlej zmene kulís zahráte aj bedminton, nohejbalový kankán, stolný tenis, susedský futbalček dvaja na dvoch či traja na troch, prípadne basketbal na jeden kôš. 

Čo sa týka samotnej umelej trávy, ako zastaralá sa už vníma tá na báze gumy. Postupne sa totiž ukázalo, že primárne je síce príjemne poddajná, ale práve ono pruženie na takomto povrchu vedie pri častejšej záťaži k chronickým problémom pohybového aparátu – predovšetkým zápalom šliach kolien a členkov. Momentálne pod vplyvom týchto poznatkov nastáva príklon k umelej tráve s korkovým fundamentom. „Zriaďovali sme ich aj v Nemecku či Belgicku a už si ani nespomínam, kedy sme naposledy mali iné zadanie než korok. U nás je v tomto smere čerstvou prvou lastovičkou tréningové ihrisko futbalového klubu DAC 1904 Dunajská Streda s plochou 50 x 30 m,“ prezrádza Černák. 

MINIMÁLNE 20 000 EUR 

Kráľom domácich športovísk však, pochopiteľne, zostáva klasický tenisový kurt. Aj pri ňom platí, že čoraz vychytenejšia je umelá tráva. Nemá síce profesionálne parametre, ale to je v podstate len formálna výhrada. Vybudovanie takéhoto dvorca vyjde na 30 000 – 35 000 eur. „V globále je to asi najžiadanejšie riešenie. Cenovo ide o akýsi stred medzi antukou a ‚hardom‘,“ vysvetľuje Martin Černák a dodáva: „Antukový kurt na kľúč stojí 20 000 – 25 000 eur. Pri tvrdom povrchu je to veľmi variabilné podľa špecifikácie – cena za štvorcový meter náteru sa pohybuje od 20 do 40 eur, takže pri obvyklej výmere 650 m² môže byť rozdiel medzi najlacnejšou a najnákladnejšou verziou až do 15 000 eur. Celkovo to aj s ďalšími vstupmi vychádza na 40 000 – 50 000 eur.“ 

Ak si chcete zasadiť informácie do kontextu, spomenutá cena najlacnejšieho antukového dvorca, čiže 20 000 eur, sa rovná zhruba 1 700 hodinám tenisu v klubovom prostredí (pri spriemerovaní cien v letnej a zimnej sezóne). Čisto pragmaticky: ak hráte dvakrát týždenne po dvoch hodinách, potrvá cca 8 rokov, kým sa vám domáci dvorec začne vyplácať. Pri zarátaní prevádzkových nákladov počítajte približne s desiatimi rokmi. Podľa webu Fixr by ste nemali uvažovať nad vlastným kurtom, ak sami nehráte alebo ho nepožičiavate aspoň trikrát do týždňa. 

Prírodná tráva je síce úplne najlacnejšia, ale vzhľadom na nároky na údržbu býva sporadickou voľbou v podstate len u tých hráčov, ktorých popri športe baví aj „záhradkárčenie“. „Človek musí vopred prijať všetky riziká, nástrahy a potreby vyplývajúce z takéhoto výberu,“ upozorňuje Černák. Priznáva, že osobne by nešiel ani do antuky a zvolil by si odpružený akrylátový „hard“, ale jedným dychom zdôrazňuje: „Je to naozaj úplne individuálne. Platí tu okrídlené koľko ľudí, toľko chutí.“ 

Zazimovanie antukového dvorca a jeho jarné sprevádzkovanie zvládne aj laik. „Musí to však byť fanatik a mať aspoň elementárne skúsenosti. Poctivci chránia pred nepriaznivou klímou okrem siete aj umelé čiary, čo je pracnejšie, tí lenivejší nie. Neexistuje jeden správny recept. Presne to sa týka aj obdobia pred sezónou. Antuku netreba na zimu zakrývať, ale sneží na ňu, pri zamŕzaní a rozmŕzaní zvetráva, vplyvom poveternostných podmienok mäkne. Následné úpravy si vyžadujú určité náradie a grify,“ glosuje Černák. 

ANTUKA NA ÚSTUPE

Pri voľbe medzi antukou a pevným podkladom (zväčša na báze betónu so špeciálnym náterom) treba v prvom rade prihliadať na svoje hráčske preferencie. Tie môžu byť prirodzené, lebo na zadnom dvore u Rafaela Nadala by ste sotva hľadali niečo iné ako antuku, alebo vynútené zdravotným stavom – napríklad opotrebovanosťou kĺbov, ku ktorým „hard“ veru nie je príliš vľúdny. Pri rozpočtovaní si radno uvedomiť, že čím menej zaplatíte jednorazovo, tým väčšie budú prevádzkové náklady: „hard“ je pri budovaní najdrahší, tým sa však výdavky naň takmer definitívne končia. 

Prednosťou tvrdého povrchu je aj možnosť jeho budúcej renovácie jednoduchou aplikáciou nového náteru vrchnej vrstvy. Základové vrstvy a medzivrstvy trvalo zostávajú v pôvodnej kvalite. Navyše, pri zadávaní zákazky si môžete nastaviť požadovaný stupeň rýchlosti či výšku odskoku loptičky. Asi málokto si želá mať za domom na rekreačné používanie tzv. mydlo, na ktorom by sotva stíhali aj profíci... Nuž a výhodou „hardu“, ktorá síce vôbec nemá vplyv na funkčnosť, ale sprievodne poteší, je možnosť výberu z rozličných farieb, respektíve dokonca ich kombinovanie na hracej časti a výbehoch. „V porovnaní so situáciou spred nejakých dvadsiatich rokov značne popribúdali domáce kurty s tvrdým povrchom, zatiaľ čo antuka je v kontexte desaťročí trošku na ústupe,“ popisuje šéf Sporteru. 

Antuka síce nie je na údržbu taká náročná ako živá tráva, ale tvrdý povrch v porovnaní s ňou nemusíte zametať, polievať, dávať dokopy po zime. Samozrejme, ak si na všetky zásadnejšie úkony už počas životnosti dvorca sami netrúfate alebo chcete využiť svoj čas inak, môžete si objednať služby odborníkov. „Rádovo si to môže vyžadovať maximálne tisícky eur ročne a máme skúsenosť, že ak si niekto nechá postaviť vlastný tenisový kurt, väčšinou ho naozaj netrápia takéto dodatočné položky. Ak aj postupuje pri údržbe svojpomocne, tak skôr v zmysle hobby, nie z úsporných dôvodov,“ vysvetľuje Černák. 

HÁKLIVÁ SVOJPOMOC

Mimochodom, svojpomoc… Kto je pre hrdosť či šetrnosť presvedčený, že stavbárske základy zvládne sám a špecialistov si stačí zavolať až na záverečné inštalovanie povrchu, môže mať pravdu – ale aj nemusí. „Ľudia majú stavebné firmy alebo kamarátov s nimi. Porobia si obrubníky, ploty, obkladové kamene, drenáže… Všeobecne je to všetko v poriadku, ale bez kompletného špecifického know-how sa často stáva, že niektoré detaily potom treba prerábať alebo sa zmieriť s určitým kompromisom,“ upozorňuje Černák. Mimochodom, vedeli ste trebárs to, že v našej zemepisnej polohe sa odporúča severo-južná orientácia dvorca, ak ju dispozícia pozemku umožňuje? Pri západo-východnej totiž väčšinu dňa oslepuje hráča či hráčov na jednej strane dvorca slnko. A koľko ďalších takýchto nuáns by ste si pri svojpomoci možno neuvedomili? 

Nezanedbateľným aspektom pri úvahách o nákladnejšom domácom športovisku je aj návratnosť investície či jej primeranej zostatkovej hodnoty v prípade predaja nehnuteľnosti. „Nepochybne je to riziko, ak majiteľ vopred tuší, že to ešte nebude jeho adresa ‚na dožitie‘. Priamo tenisovým kurtom sme sa v tomto zmysle ešte nezaoberali. Stretávame sa však s mnohými prípadmi, keď si ľudia vybudujú alebo zaobstarajú v rámci bývania niečo drahé a neprenosné. V ich očiach to má aj veľkú pridanú a úžitkovú hodnotu, ktorú však rovnako vnímajú možno 2-3 % populácie. Drvivá väčšina záujemcov o kúpu nehnuteľnosti teda niečo takéto neobvyklé navyše nechce zaplatiť, takže predávajúci si veľmi zužuje okruh potenciálnych zákazníkov a napokon takmer vždy musí oželieť danú zložku požadovanej ceny – jednoducho o tú investíciu príde. Vlastný tenisový dvorec či bazén môže byť presne takou ťarchou,“ hovorí Ján Novák, konateľ realitnej kancelárie KB. 

PLÁVANIE NA GUME

„Ak už vlastný bazén, tak ideálom na pravidelné plávanie kondičného typu je interiérový s mobilnou strechou alebo priehľadnou posuvnou stenou, lebo využitie vnútorného bazéna je síce celoročné, ale v teplých mesiacoch nás to prirodzene ťahá von,“ rekapituluje najúspešnejší slovenský plavec v ére samostatnosti Ľuboš Križko. Držiteľ troch bronzových medailí zo znakárskeho šprintu na majstrovstvách Európy špecifikuje, že úplne stačí „slíž“ s rozmermi 15 x 2 m. Ak by ste však popri tréningovej ambícii aj vzhľadom na rodinu a príležitostné relaxačné čľapkanie privítali trochu proporčnejší bazén, existujú minimálne dve riešenia s najedeným vlkom a celou ovcou. 

„Výbornou možnosťou, ako si zaplávať aj v menšom bazéne, je protiprúdový systém. Tlak vody je síce obmedzený, ale pre rekreačných či menej zdatných plavcov postačuje. Veľmi dobrou eventualitou je aj plávanie ‚na gume‘. Sám som tak kedysi trénoval ľahké tempá. Človek môže v kuse ‚valiť‘ a stačí mu na to bazén s dĺžkou 5-6 m. Vrcholoví plavci používajú túto metódu ako doplnok na rozvíjanie maximálnej sily – pracujú na ťažkej krátkej gume. Sú však aj ‚easy‘ odporové pásy, ktoré pri nižšej rýchlosti držia plavca v jednom bode a pocit zo záberu je v pohode,“ referuje Križko a amatérskym záujemcom o zlepšovanie kondície odporúča nechať si poradiť od odborníka, aby domáce plávanie dobre vyzeralo, ale najmä plnilo účel: „Obrátil by som sa na nejakého trénera. Ale naozajstného trénera. Za posledný rok-dva totiž hlavne u tridsiatnikov a štyridsiatnikov dosť vzrástol záujem o plávanie aj ako súčasť triatlonu a zrazu sa tu objavilo ‚trénerov‘ ako húb po daždi...“ 

Poznám kopec ľudí, ktorí majú doma vybavenie na precvičenie celého tela, ale zapadá im prachom.

KRIVÉ ZRKADLO

Oveľa rozšírenejším, extrémne lacnejším a k tomu – na rozdiel od vonkajšieho tenisového dvorca – aj celoročným domácim športoviskom je posilňovňa v garáži či pivnici. Ľahko domysliteľným plusom je, že po kúpe vybavenia už nemusíte míňať peniaze na fitko. Mínusom je hroziaci nedostatok disciplíny. „Poznám kopec ľudí, ktorí majú doma vybavenie na precvičenie celého tela, ale zapadá im prachom. Povedal by som, že 90 % súkromných posilňovní je nevyužívaných,“ odhaduje osobný tréner so špecializáciou na funkčný tréning Lukáš Nevers a neodpustí si dôvetok: „Predplatené členstvo býva väčšou motiváciou.“ Kto ešte nevidel u príbuzných alebo známych rotopéd slúžiaci len ako vešiak, nech zdvihne ruku… Že taký máte aj u seba? 

Dobrou správou je, že do domácej posilňovne stačí investovať niekoľko stovák, dokonca aj s oblečením sa pohodlne zmestíte do 500 eur. „Osobne považujem stroje len za doplnkovú záležitosť pre ľudí, ktorí nevedia cvičiť inak. Kto ovláda cviky, je dostatočne skúsený a pozná funkčnú anatómiu, tomu stačí vlastná hmotnosť, fitlopta a zopár expanderov, balančných podložiek a malých činiek,“ vyrátava Nevers. 

Osobný tréner však varuje, že amatérske domáce cvičenie má svoje úskalia: „Profesionáli či borci z MMA majú svoje súkromné fitká a pomáha im to, ale ak človek dlhodobo necvičil a trúfne si ísť do toho bez konzultácií, môže sa to podpísať na efektivite, viesť k nesprávnym návykom a pôsobiť doslova kontraproduktívne. Nie som ani zástancom online kurzov a podobných vizuálnych návodov bez priamej interakcie medzi trénerom a klientom. Áno, pri cvičení doma sa môžete pozorovať v zrkadle, lenže tým už meníte polohu tela oproti tej optimálnej z hľadiska funkčnej anatómie. Čiže podľa mňa sa dá cvičiť aj v súkromí, ale pod reálnym dohľadom trénera, ktorý vám priebežne vysvetľuje a predvádza veci a kontroluje vás.“ 

Telo je jedna vec, duša druhá. Nečudo, že športový psychológ a kouč Peter Kuračka to zo svojho uhla pohľadu vníma trochu inak: „Akékoľvek domáce športovisko, hoci len nejakú inštalovanú hrazdu, považujem za veľmi pozitívnu záležitosť. Myslím si, že keď má človek takúto možnosť úplne poruke bez potreby cestovania, tak sa zvyšuje pravdepodobnosť pravidelného cvičenia. Nevýhodou je, že niekomu môže chýbať sociálny kontakt. Veľmi silné to býva v prípade vzájomnej podpory u žien, ktoré potrebujú mať pri sebe kamarátku, kolektív, trénerku či trénera. Z mentálnej stránky teda domáce cvičenie nevyhovuje každému.“

NEZABÚDAJTE NA REGENERÁCIU 

„Každá možnosť zašportovať si je bonus“, podčiarkuje Iveta Stanková, ktorá v minulosti tvorila súčasť realizačného tímu tenistky Dominiky Cibulkovej. „Ja ako fyzioterapeutka vítam, ak majú klienti domáce športovisko. Vždy im radím individuálne podľa toho, aký šport alebo cvičenia robia. Dôraz kladiem na správne nastavenie a vykonanie cvičenia. Dôležité sú aj kompenzačné cvičenia – tiež podľa typu športu, respektíve vzhľadom na konkrétnu aktivitu: strečing po výkone a aj regenerácia formou sauny, studeného bazéna či relaxácie,“ hovorí Stanková a v základných bodoch charakterizuje plusy aj mínusy.

VÝHODY

• ušetrený čas na dochádzanie na tréning a z neho 
• voľba zostavenia športoviska podľa vlastných záujmov 
• možnosť organizovania súťaží medzi kamarátmi

NEVÝHODY

• vstupná investícia vrátane vyčlenenia priestoru 
• potreba vysokej sebadisciplíny 
• absencia spoluhráčov či tréningových partnerov

Galéria obrázkov