Adrenalín vyhľadáva už len v televízii

Patrí k najpopulárnejším hercom na Slovensku. Exceluje v Oteckoch, ako však tvrdí, láka ho zahrať si záporné postavy. V minulosti vyhľadával adrenalínové situácie, s pribúdajúcimi rokmi a najmä po narodení dcérky Matildy však dvakrát zváži, aký krok v živote spraví. V garáži má Babetu i poriadnu mašinu a ako vášnivý kuchár sa snaží zlepšiť v príprave pizze. Branislav Deák.

Čo vám dal a naopak vzal rok, v ktorom do našich životov vstúpilo ochorenie covid-19? Mnoho ľudí sa muselo prispôsobiť zmene životného rytmu. Zrazu mali viac času, boli doma. Ako to bolo vo vašom prípade? 

Mám pocit, že prvá vlna so sebou priniesla neistotu, nevedomosť a strach. Mňa zasiahla v čase, keď mala moja dcéra čosi vyše polroka, takže som to, chvalabohu, celé vnímal tak trochu cez ružové okuliare. Čas strávený s rodinou v rámci povinného voľna bol pre mňa tým najkrajším. Konečne som si naplno užil chalupu na samote. Doteraz s láskou spomínam na ten takmer mesiac, ktorý sme tam vlani na jar prežili. 

Objavili ste v sebe počas tohto obdobia nejakú nepoznanú vlastnosť, poprípade ste sa venovali niečomu, na čo predtým nebol čas? 

Ani nie, nemyslím si, že by som sa dáko zmenil. Vždy som veľmi rád venoval čas svojim najbližším. Nie som vorkoholik a hoci mám svoju prácu rád, miestami jej bolo priveľa a rodinný život mi troška unikal. Veľa večerov v mesiaci som trávil v divadle, o to viac si teraz vychutnávam pokojné večery doma. Zároveň sa však teším, keď si opäť zahrám s kolegami pred plným hľadiskom. 

Máte malú dcérku. V náročnom „koronaobdobí“ vaša manželka asi privítala, že ste jej doma neustále nápomocný. 

Všetko si veľmi užívam. Ešte sa nestalo, že by som bol doma niekoľko mesiacov a nemusel chodiť do práce. A keďže Matilda bola počas prvej vlny v období prvotného objavovania sveta, som nesmierne šťastný, že som pri tom mohol byť na sto percent. Aj teraz, keď je práce stále pomenej, s ňou trávim všetok voľný čas, predsa len… malá je len raz. Bol by som nerád, keby som sa o pár rokov obzrel a zistil, že mi jej detstvo uniklo. 

Nie je tajomstvom, že v kuchyni ste ako doma. Vyšperkovali ste v poslednom čase vaše kulinárske schopnosti? 

U nás väčšinou varí žena, ale rád jej sekundujem a robím pomocné práce – to bol vždy taký náš teambuilding. Sú mi však zverené sladké jedlá ako palacinky alebo lievance a tiež steaky, ryby a pizza, v ktorej sa stále snažím zdokonaľovať. 

Mimochodom, varíte aj pre dcéru? 

Matilda je ešte šťastne kojené bábätko, nad väčšinou „iných“ jedál zatiaľ ohŕňa nos, takže moje kulinárske zručnosti ešte len čakajú na svoju príležitosť. Určite jej potom niečo ukuchtím, keď nebude mama nablízku (úsmev). 

Občas si idem zabehať do Horského parku alebo sadnem na bicykel, v lete rad plávam v jazere, milujem letnú turistiku a dúfam, že sa vrátim aj k jazde na koni.

Voľný čas v posledných mesiacoch teda asi delíte výhradne medzi rodinu a pobyt v prírode. Máte v Bratislave obľúbené miesto, kam si chodíte vyvetrať hlavu? 

Áno, aj v minulosti som čas pre seba väčšinou trávil rôznymi športovými aktivitami, z ktorých však ostalo iba zopár. Občas si idem zabehať do Horského parku alebo sadnem na bicykel, v lete rád plávam v jazere, milujem letnú turistiku a dúfam, že sa vrátim aj k jazde na koni. Aktuálne je však mojím najlepším workoutom rýchla chôdza do kopca s plne naloženým kočiarom. 

Dnešná doba mení ľudí. Mnohí objavili čaro prírody, začali otužovať, chodiť na prechádzky na miesta, o ktorých predtým nemali potuchy, Naučia sa ľudia viac si vážiť veci okolo nás? 

Mám pocit, že ľudia trávia oveľa viac času v prírode, ale či si ju začali vážiť? O tom pochybujem, lebo pri potulkách prírodou nachádzam rôzne predmety, ktoré do nej nepatria. Zdravie si chránime, ako sa dá, to sme sa za posledné obdobie naučili, tak dúfam, že sa naučíme vážiť si aj našu krásnu prírodu a uvedomíme si, že keď nebude zdravá ona, nebudeme zdraví ani my. 

LÁKA HO HRAŤ ZÁPORÁKOV

Mne sa páčia ženy, ktoré majú aj dačo v hlave, iskru v oku a rady sa smejú, lebo bez energie a zmyslu pre humor aj krásne ženy strácajú šmrnc.

Patríte k najpopulárnejším hercom na Slovensku. Mnohí vás považujú za sexsymbol. Kto, s výnimkou vašej manželky, je však vaším symbolom krásy, ženskosti, jednoducho femme fatale? 

Slovensko má XY krásnych žien. Čo si budeme hovoriť, Slovenky sú najkrajšie. Mne sa páčia ženy, ktoré majú aj dačo v hlave, iskru v oku a rady sa smejú, lebo bez energie a zmyslu pre humor aj krásne ženy strácajú šmrnc. Ak mám menovať, veľmi sa mi páči napríklad Rachel Weisz, výborná herečka s nádherným zastretým hlasom. 

A čo nejaká špeciálna úloha? 

Nemám vysnívanú úlohu. Možno by som však prijal zápornejšie alebo minimálne rozporuplnejšie postavy než tie, ktoré som hral doteraz mimo divadla. Bol by som veľmi rád, keby sa mi podarilo viac hrať vo filme, v slovenskom alebo českom, s výbornými hercami od nás či spoza rieky Morava. 

Keď sa bavíme o hereckom svete, nedá mi nespomenúť Oteckov. Aké to pre vás bolo – hrať otecka v čase, keď ste ním v reálnom živote ešte neboli? 

Práveže celkom jednoduché, deti som mal vždy rád, aj s mojím seriálovým synom sme si rýchlo vybudov a l i pekné puto aj mimo pľacu. Možno by som však povedal, že teraz, keď už poznám zopár rodičovských hmatov a fínt, sa mi hrá ľahšie a sebavedomejšie. 

Pripravila vás niečím televízna rola na to, čo zažívate v reálnom svete? 

Asi skôr ani nie, vlastné dieťa je predsa len niečo úplne iné. 

OD BABETY K VEĽKÝM MAŠINÁM 

Ste vášnivý motorkár. Mali ste vzťah k rýchlym dvoj- či štvorkolesovým strojom odmalička? 

Motorky alebo autá sú veľkým lákadlom pre každého chlapca. Točenie volantom otcovi na kolenách som absolvoval už ako prvák, v desiatich som vedel auto ovládať skoro sám. Príde mi strašne nesexi, keď chlap nevie dobre šoférovať. 

Spomeniete si ešte na svoju prvú motorku? 

Moja prvá mašina bola Babeta, dostal som ju od dedka a celé prázdniny som sa na nej premával sem a tam. Neskôr som vybehol aj na susedné ulice a potom som sa odvážil aj do priľahlých dedín. Človek vtedy policajta stretol len zriedka, takže som bol odvážny (úsmev). Až po rokoch, keď som Babetu odstavil do garáže, som si kúpil maxi skúter. To mi však neprišlo veľmi sexi a po krátkom čase som si kúpil naozajstnú, veľkú, chlapskú 650. Konečne som mal motorku, na ktorej som sa mohol vybrať cez chotár, do susednej dediny, dokonca aj do inej krajiny. 

Čo všetko ste na motorke absolvovali? 

Prešiel som naše krásne Slovensko, videl som čosi z Rakúska, Slovinska, Chorvátska, Talianska, Česka a Poľska. Je veľmi veľa miest, ktoré by som si rád vychutnal zo sedadla motorky, len na to musí prísť čas. Pevne verím, že tento sen si splním a vydám sa na dlhú dobrodružnú cestu s mojou mašinou. 

Koľko strojov máte v garáži? 

Teraz mám pri mojej Babete zaparkovanú 1200. 

Ste aj fanúšikom motošportu? 

Rád chodievam na výstavy motocyklov a rád sa nimi kochám. Na preteky sa však pozerať nechodievam. Dokonca Priznám sa, že ma to ani veľmi neláka, veľa nesmrteľných frajerov pokope mi naháňa strach. Ja sa rád vozím vo dvojici alebo sám, v pokoji, žiadne naháňačky. Niečo ako Peter Fonda a Dennis Hopper v ikonickom filme Easy Rider. Pokojná jazda, ku ktorej sa hodí aj dobrá muzika. Presne ako titulná pieseň z toho filmu – „Born to be Wild“ od Steppenwolf. 

Motorky sú na jednej strane adrenalínové vyžitie, na druhej, keď si skôr vychutnávate jazdu na veľkom stroji, je to o pôžitku. Tak či onak, zvyknete vyhľadávať adrenalínové situácie? 

Adrenalín mám rád, ale dnes už skôr len v televízii. Nebezpečnejších športov som sa zriekol pre prácu i problémy s chrbticou. Asi je to tak, že vekom som opatrnejší. Mladícka nerozvážnosť ma naučila, ako môže malá chvíľková nepozornosť znepríjemniť život. Ako sedemnásťročný som si na motorke zlomil nohu a nielenže som strávil celé leto v nemocnici, ale jednu nohu mám vďaka tomu o dva centimetre kratšiu. 

ŽIVOT JE ZRAZU TAK INAK KRÁSNY

S vekom prichádza nielen rozvaha, ale aj zodpovednosť. Špeciálne v momente, keď ste otcom. Vnímate to tak? 

Áno, ale to je, myslím, prirodzené. Súvisí s tým aj zrieknutie sa nie úplne bezpečných záležitostí, predsa len, už nie som zodpovedný len sám za seba. A asi každý muž po narodení dieťaťa znežnie a objaví v sebe úplne nové svety. Život je zrazu tak inak krásny. 

Radujete sa z dcérky Matildy. Netúžili ste však, ako chlap, mať za prvého potomka syna? 

Nie. Práveže vždy som to mal tak, že ako prvú som chcel dcéru. V duchu som sa videl skôr, ako učím dcéru jazdiť na koni, než ako hrám futbal so synom. Spoločnosť žien mám rád odmala. Okolo deda v stolárskej dielni a okolo mamy v kuchyni som sa vedel motať rovnako dobre (úsmev). 

Pevne verím, že sa z tejto situácie všetci poučíme a minimálne si budeme viac vážIť všetko, čo sme doteraz považovali za samozrejmosť.

Naše rozprávanie sme začali okolnosťami spojenými s koronakrízou a rovnako ho aj ukončíme. Na čo sa tešíte najviac, keď všetko okolo pandémie pominie? 

Nesťažujem sa, pretože je veľmi veľa ľudí, ktorých kríza kruto postihla, a ja som zatiaľ prišiel len o časť práce a pôžitkov, bez ktorých sa dá žiť. Napriek tomu sa teším na chvíľu, keď sa zas vrátime „do starých koľají“ a budeme sa môcť normálne a bez strachu stretávať s ľuďmi, ktorých máme radi. Keď zas budeme môcť cestovať, zájsť na večeru, do kina alebo do divadla. Toto nám teraz chýba asi všetkým, treba však len vydržať a správať sa zodpovedne, aby sme ochránili svoje okolie a nenapáchali zbytočné škody. Pevne verím, že sa z tejto situácie všetci poučíme a minimálne si budeme viac vážiť všetko, čo sme doteraz považovali za samozrejmosť.

OD OPERÁCIE JE OPATRNEJŠÍ

Deák oslávi o necelé dva roky štyridsiatku, hoci tipoval by mu ju len málokto. Vďačí za to mnohým športovým aktivitám, vďaka ktorým sa udržiava vo forme a výbornej kondícii. „Mám rád pohyb a šport, napokon, som z generácie, ktorá ešte trávila detstvo lezením po stromoch, hraním futbalu na ulici alebo hokeja na rybníku. V lete som zvykol tráviť veľa času na wakeboarde a v zime na snowboarde, ale od operácie chrbta pred pár rokmi som už opatrný a tieto športy som obmedzil. Aj posilňovňu postupne vystriedalo cvičenie s vlastnou váhou, ideálne vonku,“ prezrádza.

Galéria obrázkov