Čo v atlasoch nebolo

Na niektoré vedomosti zo školy sa radšej nespoliehajte. Nemusia byť totiž nič platné. Politika má vplyv na názvy miest aj na vzhľad štátnych zástav. A kiežby zmeny prebiehali len na papieri.

K väčšine výrazných zmien prišlo v priebehu posledných dvadsiatich rokov a fakty, ktoré platili ešte v čase – možno nie takej dávnej – maturity, sú už prepísané. Mapy sa prekresľujú, učebnice prepisujú a vydavateľstvá robia pravidelné reedície atlasov a encyklopédií. 

UTÓPIA POKRAČUJE

Keď sa po tridsiatich rokoch rozhodol z postu prezidenta Kazachstanu rezignovať Nursultan Nazarbajev, jeho nástupca Kasym-Žomart Tokajev vyhlásil, že toto šľachetné rozhodnutie si zaslúži, aby meno prezidenta niesla metropola krajiny. Nie jedna ulica ani námestie. Celé hlavné mesto. Všetko sa to stalo v priebehu jedného marcového týždňa v roku 2019. Nazarbajev sa v utorok rozlúčil s ľudom a oznámil, že dobrovoľne opúšťa post, pretože si myslí, že je čas, aby krajinu riadila nová generácia. Len o niekoľko hodín neskôr sa obyvatelia Kazachstanu prebudili do ďalšieho dňa a v televízii na nich čakal druhý príhovor, tentokrát od Tokajeva. A ako povedal, tak sa aj stalo. Ešte v ten istý mesiac sa Astana premenovala na Nur-Sultan. Ako k tomu došlo? Odpoveď nájdeme v histórii mesta. Astana totižto existovala len od roku 1997, keď ju ako umelú metropolu mladého nezávislého štátu nariadil vybudovať prvý prezident – správne, Nazarbajev. Mala nahradiť dovtedajšie oficiálne hlavné mesto Akmola, ktoré pre zmenu nahrádzalo prvé hlavné mesto Alma-Atu. Znie to ako neustále sťahovanie sídla z jednej strany krajiny na druhú, ale Akmolu pritom len po roku existencie premenovali na Astanu – v doslovnom preklade „hlavné sídlo“. Ktovie, kedy nastane ďalší update. 

ROZDVOJENÁ IDENTITA

Kým niektoré krajiny preferujú názov Mjanmarsko, ktorý bol po roku 1989 oficiálne nariadený tamojšou vojenskou juntou, ďalší – vrátane miestnych – hovoria o Barme. V tomto prípade nejde len o hru so slovíčkami, ale o výsledok militaristického povstania, ktoré sa snažilo eliminovať akékoľvek náznaky kolonialistickej minulosti v krajine. Nastupujúca vláda napokon z rovnakých dôvodov zmenila aj hlavné mesto. Aj za tým stála dlhodobo úradujúca junta. Len od roku 2006 sa namiesto Rangúnu uvádza ako hlavné mesto Mjanmarska Nay Pyi Taw. Jeho názov znie neprirodzene a rovnaký je aj jeho vznik. Nay Pai Taw bol spočiatku tajnou misiou a trvalo dlho, kým sa do mesta dalo vstúpiť. Jeho bizarné rozmery sú viditeľné doteraz. Lenže vzhľadom na to, že Rangún fungoval ako priemyselne rozvinuté a kultúrne centrum krajiny od jedenásteho storočia, ani oficiálne prepisy a masívne investície do mesta postaveného uprostred džungle nezmenili nič na tom, kam sa dodnes sústreďuje ekonomika krajiny. 

AFRIKA MÁ VLASTNÉ ZÁKONY

To, že sa Zair zmenil na Demokratickú republiku Kongo, je len polovičná pravda. V skutočnosti to bolo opačne – keď veliteľ Kibal po vojnovom konflikte medzi Zairom, Rwandou a Ugandou zvrhol vtedajšieho prezidenta Mobutu Sese Seka, Zair dostal pôvodný názov spred obdobia Sekovho nástupu k moci. Vlajku, ktorá nahrádzala tu zairskú, charakteristickú pochodňou uprostred zeleného poľa na červenom podklade, prijali až o deväť rokov po zmene v politickom riadení krajiny – teda v roku 2006. Prívlastok demokratická však znie skôr ako zákerný žart. V krajine sa už viac ako polstoročie nepodarilo nastoliť mier a masové vražedné útoky sú na dennom poriadku. Pokojnejšie a kultivovanejšie Svazijsko – pardon, Eswatini – sa rozhodlo pre zmenu takpovediac autokraticky, podobne ako Kazachstan. Kráľ predniesol návrh 18. apríla 2018. V ten istý mesiac sa Svazijsko oficiálne stalo Eswatini. Námietky sa neprijímali. 

MLADÝ A DRZÝ

O Južnom Sudáne sa dá povedať toľko, že odkedy získal nezávislosť, správa sa ako agresor. Stalo sa tak v roku 2011 a vonkoncom k tomu nedošlo len na základe podania rúk pri diplomatickom posedení vládnych predstaviteľov, fotiacich sa s podpísanou mierovou dohodou. Južný Sudán je dokonca natoľko agresívny, že aj navzdory jeho desaťročnej existencii si stihol vyslúžiť rovno tretie miesto v rebríčku najnebezpečnejších krajín sveta. Podľa štatistík prišlo od osamostatnenia Južného Sudánu o život viac ako milión civilistov vrátane detí využívaných v bojoch, ktoré sú súčasťou vnútroštátneho konfliktu medzi prezidentom Salvom Kiirom a námestníkom Riekom Macharom. Po tom, čo Kiir usvedčil námestníka z prípravy puču, sa Machar dištancoval a v dôsledku trvalého boja medzi oponentmi sa v krajine rozpútalo peklo, ktoré doposiaľ nedosiahlo vrchol. Tamojších obyvateľov sužuje zlá ekonomická infraštruktúra, vysoká popôrodná úmrtnosť, podvýživa, ako aj dôsledky odlesňovania, spôsobujúce zosuvy pôdy a záplavy. 

TRIEŠTENIE JUHOSLÁVIE 

O nič pokojnejšie nedochádzalo k osamostatňovaniu štátov ani v bývalej Juhoslávii, ktorá sa veľmi dlho spamätávala z rozpadu. Kosovskí Albánci sa až do konca deväťdesiatych rokov snažili získať nezávislosť od ostatného pozostatku veľkej Juhoslávie – v tom čase už len Srbska a Čiernej Hory –, čo sa nezaobišlo bez krviprelievania medzi rokmi 1998 a 1999. Kosovo dosiahlo svoj terajší status samostatného štátu až po vyhlásení nezávislosti v roku 2008. Bezprostredne nato prijalo aj oficiálnu vlajku, vyobrazujúcu štátny útvar na modrom poli a šiestimi päťcípymi hviezdami nad ním. Len pre úplnosť, od Srbska sa oddelila aj Čierna Hora – a to po nevyváženom referende v roku 2006, v ktorom sa k osamostatneniu priklonilo len 55 % voličov. Hlavným mestom Kosova sa stala Priština, Čierna Hora si za hlavné mesto zvolila Podgoricu. 

JEDNO MESTO NESTAČÍ

Antikolonialistický nacionalizmus podmienil prepisy v názvosloví miest nielen v Indii. Geografické zmeny sú však vyvolávané aj ekonomickými činiteľmi. Vybavuje sa vám ako hlavné mesto Srí Lanky Kolombo? Je ním Kotte, jeho predmestie. Celé meno nového hlavného mesta znie Šrí Džajavardanapura Kotte a za tento krkolomný názov môže opäť jeho menovec, niekdajší prezident Srí Lanky. Výraznejšie vzdialenostné rozdiely medzi hlavnými mestami sú však v Kórejskej republike, ktorá má ako jedna z mála krajín dve hlavné mestá – Soul a Sedžong. Podobne je na tom Bolívia so Sucre a La Paz. Južná Afrika (to isté, čo Juhoafrická republika, len skrátene, pozn. red.) nemá ani jedno hlavné mesto. Ani dve. Oficiálne ich má až tri: Kapské mesto, Pretóriu a Bloemfontein. 

FAREBNÉ PREVRATY 

Ak ste si mysleli, že vlajky sveta máte v malíčku, malý update sa zíde aj v tomto smere. Líbya zmenila vlajku v roku 2011, po vypuknutí politických konfliktov, ktoré trvajú doposiaľ. K zelenému poľu teda pribudla aj veľavravná čierna a červená farba. Žiadna mierumilovnosť nevychádza ani z novej vlajky Mauritánie. Vrchný a spodný červený pruh, ktoré na nej pribudli len v roku 2017, naozaj symbolizujú krviprelievanie a obete, ktoré sú občania krajiny pripravení priniesť v magrebských konfliktoch.

Galéria obrázkov