FILM - Dvaja pápeži (The Two Popes)

Rozhodnutia o záležitostiach ako celibát kňazov a úloha žien v cirkvi majú dopad na životy viac ako miliardy katolíkov vo svete.

• Dráma / Životopisný
• USA / Veľká Británia / Taliansko / Argentína, 2019, 125 minút
• Réžia: Fernando Meirelles
• Scenár: Anthony McCarten
• Kamera: César Charlone
• Hudba: Bryce Dessner
• Hrajú: Anthony Hopkins, Jonathan Pryce, Juan Minujín, Luis Gnecco, Cristina Banegas, María Ucedo, Renato Scarpa, Sidney Cole, Achille Brugnini, Federico Torre, Germán de Silva…a ďalší.

V najstarších svetových inštitúciách nie je zmena nikdy niečo, čo by sa malo brať na ľahkú váhu. Zrejme nikde inde to nie je tak pravdivé, ako v rímskokatolíckej cirkvi – jednej z najstarších inštitúcií na svete, v ktorej kňazské vedenie v posledných desaťročiach čelilo už známej diskusii: či sa v meniacom čase prispôsobiť novým očakávaniam alebo sa pridŕžať osvedčených dogiem. Práve táto diskusia je ústrednou myšlienkou filmu The Two Popes spisovateľa a scenáristu Anthonyho McCartena (Darkest Hour, Bohemian Rhapsody) a režiséra Fernanda Meirelles (City of God).

Filmový príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami sa sústreďuje okolo kardinála Jorge Bergoglia (Jonathan Pryce), čoskoro novo‑zvoleného pápeža Františka a starnúceho pápeža Benedikta XVI. (Anthony Hopkins). Ich ideologické a povahové rozdiely a teologické diskusie, ktoré z nich pramenia (keď uvažujú nad budúcnosťou organizovaného náboženstva 21. storočia) sú spomínanou ústrednou dejovou líniou. Aj keď je veľká časť filmu fiktívna, tieto diskusie majú dôsledky ďaleko za hranicami tajnej enklávy Vatikánu. Veď rozhodnutia o záležitostiach ako celibát kňazov a úloha žien v cirkvi majú dopad na životy viac ako miliardy katolíkov vo svete. Tvorcovia pritom deklarujú, že práve dialógy sú z veľkej časti založené na overených podkladoch z reálnych situácií dvoch pápežov.

František

Pápež František, predtým arcibiskup z Buenos Aires, Jorge Mario Bergoglio, je vo filme vykreslený ako mimoriadne pracovitý progresívny človek, ktorý radšej káže v chudobnej štvrti veľkomesta pod šírym nebom a pracuje na projektoch pre miestnych ľudí, ako sa zúčastňuje na slávnostných vatikánskych rituáloch. Jeho filmové zobrazenie nemusí mať ďaleko od reality, aj keď, ako film naznačuje, zjednodušenie Bergoglia ako náboženského vodcu by bolo chybou.

Ako jezuitský kňaz v Argentíne urobil Bergoglio rýchlu kariéru v štruktúrach cirkvi. V roku 1973 sa ako 36-ročný stal hlavou všetkých jezuitov v Argentíne, ako i v susednom Uruguaji. Počas svojho pôsobenia však mladý kňaz prichádza o priazeň vo svojom ráde. Ako popredný náboženský vodca čelil obvineniam zo spolupáchateľstva v argentínskej „špinavej vojne“, ktorá sa odohrala v rokoch 1976 až 1983. Vojenská diktatúra znamenala okrem iného desaťtisíce obetí. Boli medzi nimi aj kňazi a Bergoglio čelí obvineniam, že nedokázal brániť dvoch svojich kňazov, ktorých režim uniesol. Popiera svoju vinu, súčasne však priznáva, že v krízových situáciách možno pochybil. Sám vo svojom prvom rozhovore ako pápež František uviedol, že „autoritársky a rýchly spôsob rozhodovania a konania vojenskej junty ho priviedol k vážnym problémom a bol obviňovaný z toho, že je veľmi konzervatívny“.

V roku 1990 Bergoglia zbavili jeho vedúcej pozície v rámci jezuitského rádu v krajine a poslali ho do Córdoby v strednej Argentíne. Strávil tam dva roky tým, čo neskôr opísal ako „obdobie vyrovnávania sa so svojou veľkou vnútornou krízou.“ Zmenilo ho to ako človeka i kňaza a najmä z jeho interakcií s chudobnými v tomto meste vyplynula jeho nová perspektíva. Keď Bergoglio ako biskup a neskôr kardinál zaujal svoje popredné miesto vo vedení katolíckej cirkvi v krajine, presadzoval už oveľa liberálnejšie postoje k úlohe katolíckej cirkvi v boji proti chudobe a sociálnej nerovnosti. Tieto postoje si so sebou priniesol aj do Vatikánu.

Benedikt XVI.

Benedikt XVI., Joseph Ratzinger, pápež v rokoch 2005 až 2013, je vo filme stvárnený ako rigidný nekompromisný vodca, ktorý vníma návrat k zaužívaným zásadám a dogmám ako najlepší kurz pre cirkev zápasiacu s problémami 21. storočia. Vo filmovom príbehu však dochádza k jeho vnútornému prerodu.

Joseph Ratzinger sa narodil v Nemecku v roku 1927 a bol dieťaťom, keď sa nacisti v roku 1933 uchopili moci v krajine. Ako 14-ročný musel vstúpiť do masovo organizovanej Hitlerovej mládeže, aj keď jeho rodina bola proti fašistickému režimu a odmietala jeho možnú aktívnu účasť vo fašistickej armáde. Po vojne a ukončení štúdií bol Ratzinger desaťročia katolíckym akademikom. Vyučoval dogmu a teológiu, písal teologické traktáty a pôsobil ako odborný asistent na Druhom vatikánskom kongrese v polovici 60. rokov. A hoci už roky bol známy ako cirkevný progresívec, vo vyššom veku sa stal konzervatívnejším. V roku 1977 sa Joseph Ratzinger stal arcibiskupom v Mníchove a Freisingu, od roku 1981 (za pontifikátu pápeža Jána Pavla II.) bol Vatikánskym teologickým strážcom. V tejto funkcii pôsobil viac ako dve desaťročia a stal sa známym nielen svojimi prísnymi konzervatívnymi postojmi, ale i inteligenciou.

Už ako pápež Benedikt XVI. čelil obvineniam duchovných Katolíckej cirkvi zo sexuálneho zneužívania detí. Opakovane vystupoval proti zneužitiu úradnej moci, nariadil vyšetrovanie a v roku 2010 vydal nové pravidlá, ktoré uľahčujú postihy kňazov. Napriek tomu mnohí verili, že neurobil dosť pre riešenie tohto problému. V roku 2013 pápež Benedikt XVI. oznámil svoju rezignáciu, pričom sa odvolal na vysoký vek a chatrné zdravie. Stal sa tak prvým pápežom, ktorý odstúpil z funkcie od 15. storočia.

Dialógy pápežov

Vo filmovom príbehu sa Bergoglio a Benedikt XVI. stretávajú za bezprecedentných okolností. Kardinál Bergoglio cestuje do Ríma, aby požiadal o povolenie na odchod do dôchodku. Pápež to však odmieta a následne mu oznámi svoj úmysel odstúpiť. Keď sa táto dráma odohráva, filmový príbeh ponúka fascinujúci pohľad do diskusií medzi dvoma ideologicky protichodnými náboženskými vodcami. Pokiaľ ide o doslovnú pravdivosť týchto rozhovorov a situáciu, ktorá ich vytvorila, pravdou je, že si ich väčšinou len môžeme predstaviť. Bergogliov rezignačný list je skutočný, ale jeho následná návšteva pápeža je vymyslená. Namiesto doslovných prepisov sú rozhovory medzi Benediktom XVI. a Bergogliom založené na ich stanoviskách z prejavov a spisov. Sú akýmsi dohadom zo strany tvorcov, pravdepodobnou diskusiou. „Špekulácie sú založené na faktoch a pravde a dúfajme, že sú inšpiratívne,“ povedal scenárista Anthony McCarten.

Súčasný vzťah pápežov

Film sa končí komickou scénou, keď František a Benedikt XVI. jedia pizzu a sledujú zápas futbalového Svetového pohára (keďže prvý sa pokúsil presvedčiť druhého o potešeniach zo sledovania športu). Vzťah medzi pápežmi v skutočnom živote však zrejme nie je až takto idylický. V apríli 2019 Benedikt XVI., už ako 92-ročný, vydal analytický článok pre nemecký časopis katolíckeho duchovenstva Klerusblatt, ktorým reagoval na problém sexuálneho zneužívania mladistvých v prostredí katolíckej cirkvi. Problém vidí v liberálnych teologických ideách v rámci cirkvi a sexuálne tolerantnej kultúre v západných krajinách. Vnímalo sa to kontroverzne, keďže cirkev s krízou naďalej zápasí. Súčasne to vyvolalo pocit, že sa emeritmý pápež chce vyhraniť voči Františkovej ceste. Posolstvo sa preto vníma aj ako súčasť dlhoročného boja medzi reformátormi cirkvi a konzervatívcami.

Pokiaľ ide o poslednú filmovú scénu – spoločné sledovanie futbalu – tá vyplýva skôr z filmového rozprávania, než by bola skutočnou históriou. „Zdá sa, že pápež Benedikt nemá rád futbal, má rád Formulu 1,“ povedal režisér Fernando Meirelles v rozhovore pre USA Today. „Skutočne sme si tú scénu vymysleli,“ priznal. Odporúčame, pozrite si tento film. Či ste alebo nie ste veriaci. Minimálne pre fantastické herecké výkony oboch hlavných predstaviteľov nepôjde o stratený čas.

Galéria obrázkov