Hudba: Vladimír Mišík - Jednou tě potkám

Návrat ku koreňom.

• Vydavateľ: 100PROmotion 2019

Štrnásť skladieb tvorí na albume kompaktný celok – intímnu spoveď zrelého muža a hudobníka, ktorý vzhľadom na citlivé témy piesní považuje svoj ostatný album za svoj najosobnejší. Vladimír Mišík sa vrátil k svojim pesničkárskym začiatkom a okrem vlastných textov spieva aj zhudobnené verše českých básnikov, akými sú Václav Hrabě, Jiří Orten, František Gellner či Ján Skácel. 

1. Něco ve mně chrčí
2. Zarmoucen v klidu
3. Po dlouhém dni
4. Jednou
5. Jo, jo, jo, jo!
6. Vzpomínka na samotu
7. Pět hospod, jedna ulice
8. Věštkyně
9. Kočky mňoukaly na střeše
10. Brothers
11. Devízový příslib
12. Rekrut
13. Most
14. Slovanské tance
    Minutáž: 47,01

Zoskupenie ETC, ktoré Vladimíra Mišíka sprevádza po celú jeho kariéru, možno podľa zvuku spoznať za pár sekúnd. Pre svoj nový sólový album si však interpret vybral spoluprácu so sprievodnou skupinou Blue Shadows producenta Petra Ostrouchova. Žánrovo nezaťažení muzikanti obliekli Mišíkove piesne do nenápadného zvukového obalu, ktorému dominujú akustické gitary. Základom zostavy sú okrem Ostrouchova bubeník Martin Novák, gitarista Josef Štěpánek a basgitarista Matěj Belko. Mišík pritom ostal sám sebou a tomu je podriadené všetko. Nie je teda podstatné, kto a na čo hrá. Cieľom je vyhovieť výrazu interpreta. Albumu dominuje titulná pieseň Jednou. S dvojzmyselným textom plynie zdanlivo pomaly, akoby sa nič zvláštne nedialo. V pozadí textu básnika Václava Hrabětu však cítiť niečo neodvratné. Málokedy sa pieseň, ktorá metaforicky tematizuje neodbytné vedomie blížiaceho sa konca, obíde bez pátosu. Naopak, pridáva ironický nadhľad. Podobne je na tom sebaironická, divokú minulosť hodnotiaca Něco ve mně chrčí, kde si interpret bez problémov stále poradí i s dynamickým rockovým kusom. „Já zpíval o slunečným hrobě v tý nenormální době,“ spomína Mišík v česko-anglickom duete Brothers spolu s írskym pesničkárom Paulom Bradym. V tom dvojverší, rovnako ako v samotnej skladbe inšpirovanej nedávnym objavením doteraz neznámej časti Mišíkovej rodiny v USA, je ukrytý paradox života za komunistickou želenou oponou. Tandem s touto skladbou tvorí nadväzujúci Devizový příslib – bluesový motív opisujúci absurdnú historku o výjazde na Západ. Sú to dve tváre jednej doby, zhrnuté do výraznej textovej i hudobnej formy. 

A potom sú tu poetické výlety – skladby s nadčasovými ambíciami. Okrem spomínaného Hrabětu Mišík zhudobnil i báseň Bohuslava Reynka – jeho krehkú a nenápadnú Vzpomínku na samotu alebo texty Františka Gellnera a Jana Skácela. Časom preverení autori sa tak stretávajú s tými, ktorí sa v Mišíkovom repertoári objavujú po prvýkrát. V každom zhudobnenom verši ale ostáva typické napojenie na autora a presné vystihnutie ducha básne – dlhodobo typické pre Mišíka. 

Od hudobníkov v dôchodkovom veku sa obvykle veľa neočakáva, no dnes 72-ročný Vladimír Mišík zverejnil vlani na jeseň nadčasový album, ktorý v koncoročných rebríčkoch a anketách patrí medzi najlepšie hodnotené české nahrávky roka. Výpoveď o jeho smutných i radostných pocitoch je úprimná a skromná, miestami autobiografická. Veľkosť albumu Jednou tě potkám je v maličkostiach. Popevky a verše sa vo sviežom zvukovom obale dostávajú pod kožu. Nehrozí pritom, že by sa zunovali. Nahrávka tak patrí do spoločnosti takých Mišíkových albumov ako Kuře v hodinkách (1972) alebo Vladimír Mišík & Etc... 1 (1976).

VLADIMÍR MIŠÍK (*1947) 

Rockový spevák, skladateľ, textár. Jeden z najvýraznejších hudobníkov v oblasti česko-slovenskej a českej rockovej hudby už od 60. rokov minulého storočia. Svojou tvorbou ovplyvnil početných umelcov niekoľkých generácií z hudobného, výtvarného či literárneho prostredia. Spoluhráči a priatelia ho s láskavou iróniou prezývajú „Legenda“. V roku 1993 Vladimíra Mišíka zaradili do „Siene slávy“, čo je cena za celoživotný prínos udeľovaná od prvého ročníka výročných cien Akadémie populárnej hudby v roku 1991. Na svojom konte má popri radových albumoch množstvo singlov, kompilácií a ďalších nahrávok.

Galéria obrázkov