Za problémy so spánkom môžu aj naši dávni predkovia

Máte problémy so spánkom? Dlho neviete zaspať, alebo sa v noci často budíte a potom ste celý deň ako mechom udretí? Ak sa to opakuje niekoľko dní v týždni dlhšie ako mesiac, určite vyhľadajte lekársku pomoc. Príčina totiž môže byť úplne banálna, ale môže súvisieť aj s vážnym zdravotným stavom. A to práve dokáže určiť len odborník.

Príčin nespavosti môže byť viacero. Môžu to byť aj zlé návyky, alebo stresové obdobie. V takomto prípade sa pacienti väčšinou sťažujú na nadmerný tok myšlienok pred spaním a zvýšenú citlivosť na hluk či svetlo, ktoré im bránia zaspať. Spánkové poruchy však môžu súvisieť aj s fyzickými stavmi či psychickými poruchami. Môžu ich vyvolať napríklad srdcovo‑cievne, pľúcne či neurologické ochorenia. Príčinou môžu byť aj hormonálne poruchy, bolesti či urologické ťažkosti. Vysoké percento nespavosti spôsobujú psychiatrické poruchy. Všetky tieto možnosti by mal posúdiť lekár. Podľa západných odborníkov až 30 percent zdravotných problémov nejakým spôsobom súvisí so spánkom.

Prvý a druhý spánok

No ak sa uprostred noci budíte a potom nejaký čas neviete zaspať, máme pre vás dobrú správu. Môže to byť úplne prirodzené. Naopak, objavuje sa čoraz viac náznakov, že ideál súvislého osemhodinového spánku je len mýtus. A budete prekvapení, že veľké množstvo týchto dôkazov poskytuje história a krásna literatúra. Ešte začiatkom 90. rokov psychiater Thomas Wehr uskutočnil experiment, pri ktorom v priebehu mesiaca skupinu ľudí každý deň nechával 14 hodín v tme. Trvalo nejaký čas, kým sa prispôsobili, ale ku koncu si ľudia v jeho experimente vytvorili rovnaký návyk.

Spali najprv štyri hodiny, potom sa približne na 2 hodiny zobudili a následne spali ďalšie štyri hodiny. Vedcov jeho pokus zaujal, no široká verejnosť naďalej trvala na myšlienke osemhodinového spánku. V roku 2001 však americký historik Roger Ekirch zavŕšil 16 rokov výskumu prácou, v ktorej publikoval viac ako 500 príkladov z histórie, že naši predkovia dlhé tisícročia spávali na dve etapy. Našiel ich v denníkoch, súdnych či lekárskych záznamoch až po literatúru. Zmienil sa o tom už napríklad Homér vo svojom diele Odysea. Spomína to aj Miguel Cervantes vo svojom Donovi Quijotovi, či stará anglická balada o Robinovi Hoodovi. Foto: Shutterstock „Nie je to len samotné množstvo zmienok, ale aj spôsob, akým to popisujú, akoby to bola všeobecne známa a bežná vec,“ povedal Ekirch pre BBC. A všetky popisujú rovnaký spôsob spánku, k akému dospeli ľudia pri Wehrovom experimente.

Najprv išli spať približne hodinu‑dve po zotmení. Po asi štyroch hodinách sa zobudili a hodinu‑dve boli hore. Potom nasledoval druhý spánok. Počas fázy, keď boli uprostred noci hore, boli naši predkovia veľmi aktívni. Vstali z postele, zvykli fajčiť tabak, čítali si, písali, niektorí dokonca navštevovali susedov. Často sa vtedy ľudia modlili. Mnoho modlitebných manuálov z neskorého stredoveku ponúka špeciálne modlitby pre čas medzi dvomi spánkami.

Vymizlo to pred 200 rokmi

Bol to tiež ideálny čas na sex. Francúzska lekárska príručka zo 16. storočia dokonca radí párom, aby sa nepokúšali počať na konci dňa, kedy sú unavení z celodennej roboty – ale až po prvom spánku, kedy sú oddýchnutejší, majú „z toho viac potešenia“ a „robia to lepšie“.

Odkazy na prvý a druhý spánok sa začali vytrácať po tom, čo sa v mestách začala presadzovať priemyselná revolúcia. Celkom vymizli po tom, čo sa pred 200 rokmi zmenili pracovné podmienky v západnej spoločnosti a začalo sa zavádzať kvalitné nočné osvetlenie, ktoré už nenútilo ľudí ísť spať hneď po zotmení. Navyše, predtým sa v povedomí noc spájala s ľuďmi neblahej povesti – zločincami, prostitútkami a opilcami. Slušný človek nemal dôvod ostávať hore po zotmení. Podľa Ekircha môžu mnohé súčasné problémy s prerušením spánku počas noci súvisieť práve s dávnymi návykmi našich predkov. Je zaujímavé, že prvé zmienky o tomto probléme sa v lekárskych záznamoch objavili práve v 19. storočí – hneď po tom, čo úplne zmizli zmienky o prvom a druhom spánku.

„Väčšinu evolúcie sme zvykli spávať určitým spôsobom. Zobúdzať sa uprostred noci je súčasťou normálnej ľudskej psychológie,“ potvrdil pre BBC aj odborník na spánok Gregg Jacobs. Idea, že musíme spať v jednom neprerušenom bloku, môže podľa neho viac škodiť a viesť k úzkosti, keď sa nám to nedarí. Ak sa teda nabudúce zobudíte uprostred noci, uvoľnite sa a pomyslite na svojich dávnych predkov. Pre nich to bolo úplne prirodzené.

Francúzska lekárska príručka zo 16. storočia radí párom, aby sa nepokúšali počať na konci dňa, kedy sú unavení z celodennej roboty – ale až po prvom spánku, kedy sú oddýchnutejší, majú „z toho viac potešenia“ a „robia to lepšie“.

Čo o vás prezrádza poloha?

Bábätko

• Človek leží schúlený na bok s jedným alebo obomi kolenami zohnutými smerom k telu. Táto poloha sa nazýva aj fetálna a je najčastejšia. Až 41 percent ľudí spáva práve takto – medzi nimi je však dvakrát viac žien ako mužov. Poloha pripomína plod v maternici a preto sa k nej mnohí inštinktívne uchyľujú. Je upokojujúca a naznačuje, že hoci máme tvrdý zovňajšok, cítime slabosť a potrebu ochrany. Takýto človek cíti prirodzené obavy a niekedy má problém zaspať. Myšlienky môže pomôcť rozptýliť napríklad meditácia či cvičenie. Opatrná nátura tiež znamená, že vám môže chvíľu trvať, kým začnete ľuďom veriť a otvoríte sa im. Keď to však urobíte, je z vás oddaný priateľ. 

Poleno

• Druhá najčastejšia pozícia v spánku. Človek leží na jednom boku, nohy má úplne vystreté a aj ruku má vystretú rovno a položenú na tele. Takíto ľudia sú obyčajne uvoľnení a pozitívni a o druhých si myslia len to najlepšie. Ste prirodzene spoločenskí a ostatní sú radi vo vašej blízkosti. Váš uvoľnený postoj však môže pri vážnych veciach znižovať vašu dôveryhodnosť. 

Vojak

• Spíte na chrbte s rukami vedľa tela, akoby ste stáli v pozore. Ste tichí a utiahnutí a neradi vyvolávate rozruch. Takáto poloha naznačuje aj to, že máte radi pevné štruktúry aj v ďalších oblastiach svojho života. Ste vážni a stanovujete presné štandardy pre seba aj pre iných. Ak máte problémy so spánkom, pomôže vám umelecký koníček, v ktorom sa môžete prejavovať slobodnejšie. 

Hviezdica

• Ležíte na chrbte s rukami i nohami natiahnutými od seba. Ruky môžu byť aj pod vankúšom. Je to jedna z najmenej rozšírených pozícií. Tí, čo však takto spávajú, sú sebavedomí, no nemusia byť centrom pozornosti. Otvorená poloha naznačuje, že ste dobrý poslucháč a urobíte všetko pre to, aby ste pomáhali svojim blízkym. Nezabúdajte však ani na seba – trocha rozmaznávania pred tým, ako pôjdete do postele, vám pomôže spať lepšie. 

Výsadkár

• Ležíte na bruchu, hlavu máte na boku a ruky buď pod vankúšom alebo okolo hlavy ako parašutista pri voľnom páde. Ste otvorená osoba s dostatkom sebadôvery. Pravdepodobne ste však aj veľmi priamy, čo môže občas vyznievať drzo a necitlivo. Voľnomyšlienkársky dojem, ktorý vyvolávate, môže tiež maskovať neistotu a potrebu mať kontrolu. Ak sa počas noci budíte s úzkosťou, skúste si pred spaním urobiť zoznam toho, čo vás čaká na ďalší deň. Keď dáte svoje problémy na papier, pomôže vám to dostať ich do perspektívy. 

Túžiaci

• Ležíte na boku s obomi rukami vystretými pred sebou, akoby ste po niečom siahali. Takíto ľudia sú väčšinou zložité povahy. Majú otvorenú myseľ, no sú často cynickí. Môžete byť pomalší a opatrnejší pri rozhodovaní, akonáhle si však vyberiete, ste veľmi zaťatí a idete za svojím cieľom. Ste tiež veľmi lojálni a spoľahliví priatelia. Ak vám vaša nerozhodnosť niekedy spôsobuje problémy so spánkom, napíšte si na papier plusy a mínusy dilemy, ktorú riešite. Usporiada vám to myšlienky.

Galéria obrázkov