Ako funguje mozog s ADHD?

Skratka ADHD sa donedávna spájala predovšetkým s neposednými chlapcami, ktorí majú problémy so sústredením a nezvládajú regulovať vlastné emócie. Ak sa táto porucha správania brala vážne a okolie ju neodpísalo len ako módnu výhovorku nezvládnutej výchovy, predpokladalo sa, že deti z nej pri správnom prístupe jednoducho vyrastú.

Podľa najnovších údajov si však svoju poruchu cez prah dospelosti prenesie až neuveriteľných 20 – 60 % diagnostikovaných detí. Prečo ich teda považujeme za vyliečených? Psychológ Radovan Kyrinovič vo vysielaní Slovenského rozhlasu uviedol, že rozdiely môžeme hľadať v prejavoch. Zatiaľ čo u detí spozorujeme ľahko identifikovateľné a všeobecne známe vonkajšie prejavy, dospelí sa už stihli zorientovať vo svete, vo väčšej miere sa prispôsobili vzorcom sociálne akceptovateľného správania a nepokoj sa odohráva predovšetkým v ich vnútri. ADHD sa v skutočnosti vyskytuje u jedného až ôsmich percent dospelej populácie. 

ODLIŠNÉ MOZGY 

Ak namietate, že v dnešnom svete má každý do istej miery problémy so sústredením a dodržiavaním termínov, máte pravdu. Ľudia s ADHD však tieto ťažkosti prežívajú niekoľkonásobne intenzívnejšie, často až do takej miery, že nedokážu normálne fungovať v domácnosti, romantických vzťahoch ani v zamestnaní. ADHD totiž ovplyvňuje exekutívne funkcie ich mozgu. Tieto funkcie podľa Mgr. Kataríny Durkáčovej zahŕňajú procesy, ktoré zaisťujú samostatné a účelné konanie jedinca. Inými slovami, sú zodpovedné za to, „či a ako naplánujeme, zahájime a dokončíme činnosť“ a zároveň „čo a koľko toho budeme robiť“. Ak riadiace funkcie nefungujú tak, ako by mali, dotyčný človek môže mať problémy s efektívnym využívaním času, plánovaním, pozornosťou, sebakontrolou pri požívaní návykových látok alebo manipulácii s financiami a trápi sa aj s určovaním priorít. Dospelí zamestnanci s ADHD teda na dokončenie projektu vynaložia omnoho väčšie psychické úsilie než ich neurotypickí kolegovia. Keďže podvedome tušia, koľko energie a duševného úsilia musia do projektov investovať, často sa ich realizácii vyhýbajú. Ich mozgy dokonca nedokážu spracovať vzdialené termíny a dôležitosť im pridelia (ak vôbec) až na poslednú možnú chvíľu. 

SUPERSCHOPNOSTI 

Ak by ste boli zamestnávateľom človeka z predchádzajúceho opisu, pravdepodobne by ste nesršali spokojnosťou. Ľudia s ADHD sa stretávajú s rôznymi nálepkami, okrem iného sú označovaní za „lenivých“, „chaotických“ či „hlúpych“. Opak je však pravdou. Medzi diagnostikovaných pacientov často patria ľudia s nadpriemernou inteligenciou. Keď o svojej situácii vedia, obvykle majú vypracované dômyselné rituály a mechanizmy, vďaka ktorým zvládajú viac- -menej úspešne prekonávať každodenné nepríjemnosti i ťažšie úlohy. Svoje nedostatky zvyknú vyvažovať „superschopnosťami“. Prvou z nich je hypersústredenie. Deti aj dospelí s ADHD sa dokážu naplno sústrediť na veci, ktoré ich nejakým spôsobom zaujmú. Danej veci sa dokážu venovať celé hodiny bez toho, aby sa od nej čo i len postavili. Keď už sa pustia do dlho odkladaného projektu, dotiahnu ho do stavu takmer úplnej dokonalosti, často sa neuspokoja s ničím iným. Sú totiž povestní perfekcionisti. Takisto sa môžete spoľahnúť, že odovzdané zadanie bude jedinečné svojou nápaditosťou. Medzi „superschopnosti“ ľudí s touto poruchou patrí takmer bezbrehá kreativita. Nie náhodou sa často rozhodnú pre umeleckú kariéru. 

KARIÉRNY ÚSPECH SA NEVYLUČUJE

Ľudia s ADHD mávajú problém ostať pri jednom zamestnaní. Nedodržiavanie termínov, neskoré príchody, nedoťahovanie vecí do úspešného konca, to všetko dokáže nejedného zamestnávateľa dohnať na hranicu zúfalstva. Udržať si prácu však nie je nemožné – hlavne vtedy, ak si dané osoby svoje problémy uvedomujú a aktívne pracujú na ich riešení. Niektorí ľudia si sami vypracujú funkčné kompenzačné mechanizmy. Venujú sa vytrvalostnému športu, ktorý ich dokáže „uzemniť“ a vrátiť z bludiska vlastného mozgu späť na zem, vedú si diár alebo praktizujú meditačné techniky. Iným pomôže návšteva odborníka a kognitívno-behaviorálna terapia. Pomocou nej dokážu postupne zlepšiť svoj časový manažment, naučia sa ovládnuť impulzy, prestanú sa vyhýbať problémom či náročným zadaniam – a to všetko bez toho, aby otupili svoje „superschopnosti“.

Galéria obrázkov