Generál Vlasov – záchranca Prahy alebo zradca národa?

Oslobodil prahu Ivan Stepanovič Konev, alebo už prišiel na hotové? Svoju sochu v prahe má. Andrej Andrejevič Vlasov zatiaľ nie.

Rozhodnutie mestskej časti Praha‑Řeporyje postaviť pomník vlasovcom vyvolalo kontroverzné reakcie. Jedni si chcú pripomenúť ich podiel na oslobodení Prahy od Nemcov, pre druhých sú to zradcovia. K tým druhým sa radí aj ruské ministerstvo zahraničia, ktorého ostrá reakcia vyvolala menšiu diplomatickú roztržku s Českom. Veci nepomohlo ani „svojské“ vystupovanie řeporyjského starostu Pavla Novotného. Ako to však už väčšinou býva, pravdanie je čiernobiela a skrýva sa niekde uprostred.

ZA

Keď sa 5. mája začalo povstanie v Prahe, nebolo ešte ani zďaleka o všetkom rozhodnuté. V českej metropole a v jej okolí sa stále nachádzali silné nemecké jednotky. Ďalšie sa snažili ustúpiť k Američanom a na to potrebovali voľný prejazd mestom. Nemci mali tanky aj delostrelectvo, povstalci mali len ľahké zbrane. Mali síce veľa nadšenia, ale len s tým sa obrnená technika dá ťažko zastaviť.

Preto prišla veľmi vhod pomoc od ROA – Ruskej oslobodeneckej armády. Tá je známejšia pod menom vlasovci podľa svojho veliteľa Andreja Vlasova. Tieto jednotky boli začiatkom roku 1945 prvýkrát nasadené do bojov na východnom fronte. V druhej polovici apríla 1945 vstúpili na české územie v okolí Děčína a postupovali na juh ku Prahe. V tom čase sa už Vlasovci otvorene vzbúrili proti Nemcom, prestali poslúchať ich rozkazy a snažili sa len o to, aby sa dostali do amerického a nie sovietskeho zajatia. Keď sa počas svojho postupu otvorene stavali proti Nemcom, radikalizovali a povzbudzovali tým aj miestne české obyvateľstvo. S vlasovcami nadviazal kontakt aj český odboj.

Vlasov sa pôvodne do pražského povstania miešať nechcel. Presvedčil ho jeho generál Sergej Buňačenko. Prvá divízia ROA so svojimi štyrmi plukmi, tankami a delostrelectvom vyrazila 5. mája na pomoc Prahe. Na druhý deň, 6. mája jeden jej pluk zablokoval letisko v Ruzyni, ktoré tak Nemci nemohli využívať na bombardovanie Prahy. Ďalší pluk zastavil postup bojovej skupiny SS po ľavom brehu Vltavy a tretí pluk dobyl nemeckú pozorovateľňu na Petříne, ktorá dovtedy riadila delostreleckú paľbu. Boje pokračovali aj 7. mája. Vlasovovci definitívne dobyli ruzyňské letisko, dva pluky prešli na pravý breh Vltavy, kde zasiahli proti skupine SS Wallenstein na Pankráci. Tá tam predtým zmasakrovala 170 civilistov vrátane žien a detí. Štvrtý pluk naďalej blokoval nemecký postup po ľavom brehu Vltavy. Vlasovci tak spolu s českými povstalcami zabránili nemeckým silám, aby sa spojili a ovládli Prahu.

Večer 7. mája však Vlasov zistil, že Američania sa v súlade s dohodami so ZSSR zastavili na demarkačnej línii a Prahu obsadí sovietska armáda. Politické vedenie povstania tiež odmietlo jeho ďalšiu pomoc a tak ROA 8. mája z českej metropoly ustúpila ďalej na západ. Niekoľko jej členov sa aj dostalo do amerického zajatia, tí však vlasovcov vzápätí vydali sovietskej armáde. Časť bola popravená na mieste. Vlasova a jeho generálov odsúdili na trest smrti v Moskve v roku 1946. Bežní vojaci ROA skončili v gulagoch.

Počas bojov v Prahe padlo približne 300 vlasovcov. Takmer 190 ich je pochovaných na Olšanských cintorínoch, kde majú aj malý pomníček. Ďalší padlí boli pochovaní v neoznačených hroboch, napríklad aj na Ruzyni. Vojaci jedného oddielu, ktorý nestihol ustúpiť z Prahy a Sovieti ich na mieste postrieľali, sú v neoznačenom hrobe na poli v Prahe‑Jinoniciach.

Ich obeť pomohla zabrániť masakrom, ktoré jednotky SS vykonávali do samého konca vojny a ktorých sa dopustili aj v okrajových častiach Prahy, napríklad na Pankráci. Je veľmi pravdepodobné, že ak by sa rozzúrení esesáci dostali do centra mesta, vraždili by civilistov aj tam.

Proti

Je pravda, že na začiatku útoku na ZSSR vítali najmä v Pobaltí a na Ukrajine nemeckých vojakov ako osloboditeľov. Mysleli si, že ich zachránili pred sovietskou krutovládou. Častokrát však priniesli ešte horší teror a tak rýchlo prišlo vytriezvenie. Pre Hitlera to boli všetko podľudia, a tak nemecké okupačné orgány nenechávali miestnym nacionalistom žiadny priestor na nejakú samosprávu.

So sovietskymi vojakmi, ktorí vo veľkých počtoch padli do zajatia, zaobchádzali Nemci veľmi kruto a čakala ich len otrocká práca a smrť hladom. Samotný Andrej Vlasov bol generálmajorom Červenej armády už pred vojnou, prežil Stalinove čistky a na začiatku vojny pomerne úspešne bojoval pri Kyjeve a pri Moskve. V roku 1942 ho Stalin poveril vytvorením priechodu do obkľúčeného Leningradu. To sa mu aj podarilo, požadovaných posíl sa však nedočkal. Nemci priechod zase uzavreli a on vo Volchovskom kotli napokon padol do zajatia aj so zvyškom svojich divízií.

Stalinov spôsob vedenia vojny využívajúci bezohľadné obetovanie vojakov ho rozčaroval. Navyše vedel, že zajatci sú podľa Stalina zradcovia a že do sovietskeho Ruska sa vrátiť nemôže. Preto si vybral kolaboráciu – a navyše veľmi aktívnu. Od začiatku svojho zajatia sa snažil presvedčiť nacistov, aby mu dovolili vytvoriť zo sovietskych zajatcov jednotky, ktoré by bojovali proti Stalinovmu režimu. V tom ho podporoval Himmler, naopak, Hitler tento nápad dlho odmietal. Súhlasil až v roku 1944, keď Nemcov stíhala jedna porážka za druhou. A to je práve to nepochopiteľné. V tom čase už boli zverstvá nacistov dosť známe a každému muselo byť jasné, že hitlerovské Nemecko rozhodne nepredstavujú žiadne menšie zlo a spojenie s nimi nič dobré neprinesie. ROA oficiálne vznikla v novembri 1944 – a začať kolaborovať v tomto období mohol skutočne len zaslepený fanatik.

Galéria obrázkov