Jakob Fugger

Patril k najväčším boháčom, podnikal na Slovensku V rebríčkoch svetových boháčov dlhodobo Bill Gates, len relatívne nedávno ho predbehol Jeff Bezos. Majetok oboch z nich aktuálne prekračuje hranicu 100 miliárd dolárov. Popri najväčších boháčoch histórie však vyzerajú ako chudobní príbuzní. Jedna z týchto dávnych osobností dokonca zbohatla na Slovensku.

Jeff Bezos sa v novembri 2017 stal prvým človekom v moderných dejinách, ktorého majetok dosiahol hodnotu 100 miliárd dolárov. O pol roka neskôr sa dokonca dostal na hranicu 150 miliárd a médiá ho ospevovali ako najväčšieho boháča. Po prekvapivom a rýchlom rozvode síce hodnota jeho majetku poklesla na 115 miliárd, zakladateľ spoločnosti Amazon sa však stále drží na prvom mieste v rebríčku boháčov. Za ním je šéf Microsoftu Bill Gates, ktorý medzitým tiež prekonal magickú stovku a aktuálne má takmer 109 miliárd dolárov.

Dnes sú síce Bezos aj Gates dlhodobo na prvých miestach v zozname bohatých ľudí, do historického rebríčka by sa však ani nedostali. Zostavovanie takýchto zoznamov je ošemetná záležitosť. Vtedajšia ekonomika sa so súčasnou priemyselnou érou porovnáva len ťažko. Pri historickej mene väčšinou vychádzajú odborníci z toho, čo si vtedy mohol človek za tieto peniaze kúpiť. Ak sa zachoval dobový súpis majetku, je možné oceniť nehnuteľnosti či drahé kovy a odhadnúť majetok na základe toho. Vždy však ide len o odhady, ktoré sa môžu výrazne líšiť, niekedy dokonca diametrálne! Aj pri nižších odhadoch však dávni boháči poľahky prekonávajú tých dnešných.

Mal prezývku Bohatý

To je aj príklad Jakoba Fuggera, ktorý bol na začiatku 16. storočia najbohatším človekom na svete. Pri ňom sa najčastejšie uvádza cifra 400 miliárd dnešných dolárov. Mal síce dobrý rodinný základ, ale na túto úroveň sa vypracoval celkom sám.

Zaujímavé je, že kým o dnešných pracháčoch sa píše ako o celebritách a ich mená pozná vari každý, o tých minulých počul len málokto. Aj Fugger patrí k tým zabudnutým, hoci robil veľký biznis aj na Slovensku a jeho súčasníci ho poznali pod veľmi jednoduchou a jednoznačnou prezývkou: Bohatý.

Jakob Fugger sa narodil v roku 1459 v nemeckom Augsburgu do kupeckej rodiny. Jeho otec obchodoval s látkami najmä s Talianskom, čo položilo základ rodinného bohatstva. Do Talianska, konkrétne do Benátok, ho poslali aj študovať. Od štrnástich rokov tam zastupoval aj rodinné obchodné záležitosti. Po smrti otca sa ujal podniku spolu so staršími bratmi Ulrichom a Georgom. Fuggerovci neostali len pri obchodovaní s textilom, ale rozšírili svoje portfólio na bankovníctvo a baníctvo. Kým dovtedy boli najväčšie európske banky v Taliansku, vďaka Fuggerovcom sa centrum bankovníctva presunulo do Nemecka. Ich klientami boli najväčšie šľachtické rody a európski panovníci. Fuggerovci tým získavali vplyv a ďalšie z neho plynúce výhody pri podnikaní Svojimi peniazmi napríklad presadili zvolenie španielskeho kráľa Karola V. za cisára Svätej ríše rímskej. Podporovali tiež vzostup Habsburgovcov. Sponzorovali ich svadby, vďaka ktorým Habsburgovci postupne ovládli české a uhorské kráľovstvo. Vďaka Fuggerovcom tak vznikla Habsburská monarchia. Na jej území bolo ťažisko ich investícií.

„Podporovali vzostup Habsburgovcov. Sponzorovali ich svadby, vďaka ktorým HABSBURGOVCI postupne ovládli české a uhorské kráľovstvo. Vďaka Fuggerovcom tak vznikla Habsburská monarchia. Na jej území bolo ťažisko ich investícií.“

Z Banskej Bystrice do sveta

S baníctvom začali v Tirolsku, potom investovali do ťažby striebra a medi na českých územiach a na strednom Slovensku. Práve banský podnik, ktorý založili na našom území spolu s rodinou Thurzovcov, im neuveriteľne vynášal. Meď z Banskej Bystrice a okolia spracovali na pláty a tie potom s vyrazeným erbom Fuggerovcov vozili po Visle do Gdaňska. Odtiaľ ich loďami vozili do Antwerp a Lisabonu a potom ďalej do Indie a do Ameriky. Fuggerovci tak boli prvou globálnou firmou. V tom čase sa napríklad v Holandsku začali objavovať medené mince ako lacnejšia náhrada strieborných a zlatých peňazí. Chemická analýza ukázala, že na ne použili meď práve zo Slovenska.

Keď Jakob Fugger v roku 1525 zomrel bezdetný, vedenie firmy prevzali jeho synovci. Hlavné slovo medzi nimi postupne získal Anton Fugger. Spoločnosť ďalej zveľaďoval, no keď v roku 1560 zomrel aj on, začala pomaly upadať.

Mal polovicu všetkého zlata

Aj Jakob Fugger so svojimi 400 miliardami by sa však dostal nanajvýš do prvej päťky najväčších boháčov všetkých čias. Na prvom mieste je kráľ Mansa Musa, ktorý v 14. storočí vládol v Mali v západnej Afrike. Že ste o ňom nikdy nepočuli? To ani väčšina jeho európskych súčasníkov. Napriek tomu vlastnil polovicu všetkého zlata, ktoré v tom čase existovalo na svete. Hodnotu jeho majetku si nikto netrúfa presne odhadnúť, no spoľahlivo presahovala 4 bilióny dnešných dolárov. Áno, čítate správne – bilióny. Majetok Mansu Musu sa pohyboval o celý rad vyššie, ako majetky súčasných superboháčov Gatesa či Bezosa.

Narodil sa v roku 1280 v rodine panovníkov Mali. Jeho brat Mansa Abu‑Bakr vládol impériu do roku 1312, keď abdikoval, pretože sa rozhodol ísť na objavnú expedíciu. Abu‑ Bakr bol posadnutý Atlantickým oceánom a túžbou zistiť, čo leží za ním. Preto dal dokopy flotilu 2000 lodí a s tisíckami mužov, žien a otrokov sa vydal na cestu. Nikto z nich sa nikdy nevrátil a niektorí historici sa pohrávajú s myšlienkou, že mohol dosiahnuť brehy Južnej Ameriky. Na to sa však dodnes nenašiel žiadny dôkaz.

Vďaka bratovmu objaviteľskému nadšeniu Mansa Musa zdedil impérium, ktoré sa rozhodol výrazne rozšíriť. Anektoval 24 miest vrátane slávneho Timbuktu. Jeho kráľovstvo malo vyše 3000 km a rozprestieralo sa od pobrežia Atlantiku až po súčasný Niger. Toto obrovské územie poskytovalo veľké zásoby cenených prírodných zdrojov, ako soli a zlata. Prechádzali ním tiež dôležité obchodné cesty. Ako absolútnemu vládcovi patrili Mansovi Musovi všetky zisky z obchodov a z prírodných zdrojov.

Napriek obrovskému bohatstvu však nebolo kráľovstvo príliš známe. To sa zmenilo púťou do Mekky, na ktorú sa Mansa Musa ako oddaný moslim vydal. Prechádzal cez Saharu a Egypt a na cestu so sebou vzal 60 000 ľudí. Jeho karavánu tvoril kompletný kráľovský dvor s úradníkmi, vojakmi a zabávačmi. Vzal so sebou aj obchodníkov, pohoničov tiav a 12 000 otrokov. Všetci, vrátane otrokov, boli oblečení v najjemnejšom perzskom hodvábe, ktorý bol prešívaný zlatom. Ako potravu so sebou hnali obrovské stáda kôz a oviec. V strede išlo sto tiav, ktoré niesli náklad zlata.

Darmi zruinoval ekonomiku

Po príchode do Egypta sa na tri mesiace usadili v Káhire. Mansa Musa tam okázalo dával najavo svoje bohatstvo. Zlato rozdával tak veľkodušne, že úplne zdevalvoval jeho hodnotu a na 10 rokov zničil miestnu ekonomiku. Podľa moderných výpočtov spôsobil vtedajšej Káhire ekonomické škody vo výške 1,5 miliardy dolárov. V meste sa potom zastavil ešte počas návratu z Mekky, to už mu však zlato dochádzalo.

Mansa Musa možno neuvážene rozhadzoval bohatstvo svojho štátu, vďaka tomu ho však konečne dostal na mapu. Všimol si ho nielen arabský svet, ale zvesti o africkom kráľovi na tróne zo zlata sa objavili aj v Európe. Ešte v 19. storočí jeho mýtus lákal dobrodruhov do Timbuktu, o ktorom sa hovorilo ako o stratenom meste zo zlata.

Vtedy však už bolo impérium dávno minulosťou. Mansa Musa priviedol z Mekky viacero islamských učencov a podporoval umenie, literatúru a architektúru. Prilákať odborníkov bolo jednoduché. Jednému básnikovi a architektovi zaplatil 200 kilogramov zlata, čo by dnes malo hodnotu 8,2 milióna dolárov. Slušný plat, čo poviete?

Kráľ staval školy, knižnice a mešity a z Mali vytváral silný moderný štát, ktorý mal potenciál zmeniť stredoveké dejiny. V roku 1337 však zomrel vo veku 57 rokov a impérium zdedili jeho synovia, ktorí ho neudržali. Oddelili sa od neho menšie štátiky a kráľovstvo sa rozpadlo. Majetok Mansu Musu však dodnes nikto neprekonal.

Galéria obrázkov