Národná banka vznikla z pirátskeho zlata

Národná banka Anglicka patrí medzi najváženejšie centrálne inštitúcie na svete. V monarchii, kde má všetko stáročné tradície, môže mať človek pocit, že aj Bank of England tu bola odjakživa. Málokto však vie, že väčšinu zo svojej tristoročnej existencie to bola súkromná spoločnosť a založili ju vďaka zlatu pirátov.

Na začiatku bol istý William Phips. Narodil sa v roku 1651 v Maine, v tom čase anglickej kolónii v Amerike. Bol synom staviteľa lodí a vyučil sa rovnakému remeslu. To ho však veľmi nelákalo, a tak sa oženil s vdovou po inom staviteľovi lodí a jej peniaze využil na financovanie svojich výprav. Bol tým, čo sa vtedy nazývalo projektor, dnes by bolo zrejme najbližšie pomenovanie podnikavec. Venoval sa obchodu, objavovaniu, hľadaniu nových príležitostí, ale asi najviac pirátstvu.

Pri jednej zo svojich výprav sa Phips dozvedel o obrovskom potopenom poklade. Zároveň si uvedomil, že to je vec, na ktorú sám nestačí a začal hľadať investorov. Tým najväčším sa stal Christopher Monck, vojvoda z Albemarle a čierna ovca medzi šľachticmi. Ostatní aristokrati na neho pozerali pomedzi prsty kvôli tomu, že sa venoval prízemným zábavám ako box a gambling. Na dostihy a hazardné hry rozhádzal väčšinu svojho dedičstva a Phipsov plán videl ako poslednú stávku na záchranu svojich financií.

V roku 1641 sa pri Bahamách potopila španielska galeóna Nuestra Seňora de la Concepción s nákladom zlata a striebra ulúpeného v Južnej Amerike. Phips so svojou posádkou ju chcel nájsť a s pomocou primitívnych potápačských zariadení poklad vyzdvihnúť. To sa im však dlho nedarilo, a tak vydal v januári 1687 Phips rozkaz na návrat domov s prázdnymi rukami. V posledný deň expedície si niekoľko potápačov chcelo zobrať niečo na pamiatku. V plytkej vode neďaleko brehu našli krásny koralový útes a chceli si z neho odlomiť pár kúskov.

Morgan zhromaždil 12 lodí a 700 mužov a začal napádať španielske mestá po celom karibiku.

Pri tom našli niečo, čo tam rozhodne nepatrilo – delovú guľu. Ďalšie pátranie odhalilo trosky španielskej galeóny a jej obrovský poklad. Spolu vylovili 34 ton zlata a striebra a investori dostali vyplatených 10 000 percent svojho pôvodného vkladu. Celková hodnota pokladu tvorila pätinu daňových príjmov vtedajšieho Anglicka.

Obrovské zisky

Jedným z dobre vyplatených investorov bol ďalší „projektor“, William Paterson. Rovnako ako Phips začínal ako pirát v Karibiku. Postupne sa vypracoval na bohatého obchodníka. Z pokladu z Nuestry Seňory de la Concepción sa rozhodol založiť banku, ktorá by financovala ochranu obchodných trás a boj vtedajšieho kráľa Williama III. s Francúzmi. Patersonov projekt rátal s tým, že získa od investorov vklady v hodnote 1 200 000 libier, čo je ekvivalent miliardy libier v dnešnej mene. Za to im ponúkal výnos vo výške 8 percent. V roku 1694 tak vznikla Bank of England. Štátnou inštitúciou sa stala až v roku 1946. Vtedy boli vyplatení potomkovia pôvodných investorov. Za 250 rokov dosiahol ich vklad navýšenie 420 000 percent! A to všetko vďaka ulúpenému španielskemu zlatu.

Najslávnejší pirát

Phips aj Paterson boli pirátmi v zlatej ére tohto remesla v Karibiku. Dnes si pod pojmom pirát predstavíme kapitána Jacka Sparrowa, ktorého hral Johnny Depp vo filmovej sérii Piráti z Karibiku, prípadne postavy z knihy Ostrov pokladov od Roberta Louisa Stevensona, ktorej dej sa odohrával v rovnakom období a v rovnakej oblasti. Pirátstvo je však rovnako staré ako ľudské aktivity na mori. Stretli sa s ním už antickí moreplavci. V starom Grécku dokonca patrilo k váženým a poctivým remeslám. Existuje dodnes, stačí sa pozrieť na nebezpečné vody pri brehoch Somálska.

„Súkromne podnikajúci“ pirát to však nikdy nemal ľahké. V prípade dolapenia ho čakal krutý trest z každej strany. V podstate si mohol blahoželať, ak ho „iba“ popravili a netrpel pred tým pri zdĺhavom mučení. Omnoho lepšie postavenie mali piráti, ktorí prepadávali iba cudzie obchodné lode v službách svojho kráľa. Tí sa mohli v prípade úspechu dočkať nielen slušného podielu z koristi, ale aj povýšenia. To bol aj prípad najznámejšieho piráta všetkých čias – Henryho Morgana.

Šikovný stratég

Morgan sa narodil v roku 1635 vo Walese. Nie je jasné, ako sa dostal do Karibiku, podľa niektorých zdrojov ho tam dokonca uniesli a predali ako sluhu. Isté je, že už v mladom veku sa pohyboval v pirátskych skupinách a vďaka jeho schopnostiam a úspechom jeho postavenie neustále rástlo. Keď sa v roku 1664 stal guvernérom Jamajky Sir Thomas Modyford, jeho hlavnou inštrukciou bolo potlačiť pirátstvo v oblasti. Kolónia sa však ešte len rozvíjala a guvernér si veľmi rýchlo uvedomil, že bez ziskov z pirátskej koristi jej ekonomiku nevybuduje. Preto začal vydávať povolenia na útoky proti lodiam štátov, s ktorými malo Anglicko nepriateľské vzťahy – najmä Španielom. Jamajka sa stala základňou pre 1500 pirátov a jedným z nich bol Henry Morgan. Guvernér si všimol, že sa zvykne vracať s dobrou korisťou a poveroval ho aj úlohami ako vybudovanie opevnenia Port Royal. Morgan si čoskoro kúpil aj svoju prvú plantáž na Jamajke. Zlaté časy pre neho nastali v roku 1687, keď sa vzťahy medzi Anglickom a Španielskom ešte viac zhoršili. Morgan zhromaždil 12 lodí a 700 mužov a začal napádať španielske mestá po celom Karibiku. Počínal si pri tom veľmi obratne. Väčšinou vylodil svojich mužov na pobreží, našiel najslabšie mesto obrany a zaútočil naň z vnútrozemia. Jeho činy si všimli aj v Anglicku a dokonca sa objavil aj v knihe o pirátoch. Tá opisovala, ako pri útoku na mesto Porto Bello v Paname použil ako živé štíty rádové sestričky a mníchov. Mnohí pri tom mali zahynúť. Nič také sa však nestalo a keď sa to Henry Morgan dozvedel, rozhodol sa brániť svoje dobré meno súdnou cestou. Žalobu za ohováranie vyhral a spomínaná pasáž sa v žiadnom ďalšom vydaní knihy už neobjavila.

Vyplienil Panamu

Najslávnejší kúsok prišiel v januári 1671. Morgan sa vylodil na karibskom pobreží Panamy, prešiel cez hustú džungľu a zaútočil na Panama City na pacifickej strane. Početnejšie, ale neskúsené španielske vojsko vlákal do pasce a zničil. V boji padlo takmer 500 španielskych vojakov a len 15 pirátov. Staré Panama City potom vyplienil tak dôkladne, že sa Španieli rozhodli neopravovať ho a radšej ho postavili nanovo o kúsok ďalej. Ruiny sú dnes turistickou atrakciou.

Morganov hrob sa zatiaľ lokalizovať nepodarilo. Rovnako sa nikdy nenašli jeho údajné poklady.

Problém bol v tom, že ešte v lete 1670 Anglicko a Španielsko podpísali zmluvu o mieri v Karibiku. Táto správa sa však k Morganovi nedostala včas a expedíciu do Panamy tak podnikol už v čase mierového stavu. Španielov to, pochopiteľne, dosť nahnevalo a žiadali jeho hlavu. Aby ich kráľ Karol II. upokojil, nechal Morgana zatknúť a dopraviť do Londýna. Tam sa však k nemu všetci vrátane kráľa správali ako k celebrite. Keď najhoršia búrka vo vzťahoch so Španielmi prehrmela, povýšili ho do rytierskeho stavu a vymenovali za zástupcu nového guvernéra Jamajky.

Zvyšok života tak strávil relatívne pokojne. Namiesto vlastných výprav sprostredkovával povolenia pre iných pirátov a bral za to podiel z koristi. Zomrel v roku 1688 na problémy spôsobené nadmerným pitím alkoholu. Mal vtedy 53 rokov.

V deň jeho pohrebu vyhlásili úplnú amnestiu, aby mu mohli prísť vzdať posledné pocty všetci piráti v Karibiku. V roku 1692 udrelo na Port Royal silné zemetrasenie. Dve tretiny vtedajšieho hlavného mesta sa prepadli do mora. Pod vodou zmizol aj cintorín, na ktorom bol Morgan pochovaný. Hovorilo sa, že more si ho prišlo vziať späť... Archeológovia v posledných rokoch našli pod hladinou celé ulice starého Port Royal, no Morganov hrob sa zatiaľ lokalizovať nepodarilo. Rovnako sa nikdy nenašli jeho údajné poklady.

Potopené poklady

Ostatne, historky o pokladoch zakopaných pirátmi možno s pokojným svedomím zaradiť do ríše legiend. Piráti buď svoju korisť rýchlo minuli na ženy, alkohol a hazard, tí rozumnejší ju investovali – ako v spomínanom prípade Bank of England.

Na morskom dne však po stáročiach bojov na obchodných trasách ostalo množstvo cenností, ktoré s pirátmi súvisia – síce druhotne, no ich hodnota je obyčajne vyššia ako akýkoľvek poklad, ktorý kedy nejaký pirát zhromaždil. Jeden z takýchto pokladov viezla španielska loď San José, ktorá sa v roku 1708 potopila v boji s anglickými plavidlami. Jej presný náklad nie je známy. Odhaduje sa, že viezla najmenej 7 miliónov pesos v zlate. Ďalšie zlato a striebro však s istotou viezli jej velitelia ako svoj osobný majetok. Na palube boli aj drahé kamene, spomína sa niekoľko truhlíc smaragdov. Preto sa jej poklad odhaduje na 4 až 17 miliárd dolárov v súčasnej mene. Žiaden div, že ju hľadajú už niekoľko desaťročí. V roku 2015 kolumbijské námorníctvo oznámilo, že potopenú San José našlo. Poklad však zatiaľ nevyzdvihli pre spory o to, komu vlastne patrí. Spory medzi sebou dlho viedli aj Španielsko a Mexiko. Tie sa nevedeli dohodnúť na tom, kto by mal hľadať loď Nuestra Seňora del Juncal, ktorá sa potopila v roku 1631 a na palube mala až 150 ton cenného nákladu. Nakoniec sa však dohodli a tento rok by ju mali hľadať spoločne. Ak ju objavia, bude to najväčší potopený poklad, aký sa kedy našiel.

Na morskom dne po stáročiach bojov ostalo na obchodných trasách veľké množstvo cenností.

Galéria obrázkov