Zabijak horší ako prvá svetová vojna

Mor, cholera a všetky možné epidémie sprevádzajú ľudstvo počas celej jeho existencie. Najhoršou pandémiou, ktorá ešte ostáva v živej pamäti, je španielska chrípka. Tá vyčíňala po celom svete presne 100 rokov pred súčasnou nákazou koronavírusom. Horšia od nej bola už len tzv. čierna smrť, ktorá zúrila v 14. storočí.

Španielska chrípka zabila medzi rokmi 1918 a 1920 podľa tých najnižších odhadov 20 – 40 miliónov ľudí. Niektoré zdroje však uvádzajú až 100 miliónov obetí. Presné číslo sa už zrejme nikdy nedozvieme, pretože chrípka mala vo svojich určitých fázach a na mnohých miestach taký rýchly spád, že viesť presné štatistiky o všetkých úmrtiach bolo jednoducho nemožné. Jedno je však isté – ochorenie s názvom španielska chrípka si vyžiadalo viac obetí ako prvá svetová vojna, ktorá sa práve vtedy končila. Obete mal na svedomí vírus s označením H1N1. V tej dobe lekári síce už približne vedeli, čo to vlastne vírus je, ale v skutočnosti ho ešte nikdy nevideli, a to ani v laboratóriu pod mikroskopom. 

Prečo španielska?

Laik si zrejme aj dnes, po 100 rokoch, myslí, že táto chrípka dostala meno podľa miesta, na ktorom vypukla. Dôvod je však úplne iný a súvisí s vtedajšou politickou situáciou. Španielsko bolo totiž počas prvej svetovej vojny neutrálnou krajinou. Zatiaľ čo sa ostatné krajiny zdráhali alebo mali od vojnovej cenzúry priamy zákaz o chorobe informovať, španielske médiá o novom obzvlášť smrteľnom ochorení písali pravidelne a vo veľkom. Tak vznikol dojem, že chrípka pochádza práve odtiaľ. 

Kde teda vznikla?

Existuje veľa teórií o prvom nakazenom, tzv. pacientovi nula. Niektoré zdroje hovoria, že ním mal byť vojak z tábora Funston v americkom Kansase. Začiatkom marca 1918 sa mal sťažovať na horúčku, bolesť hlavy a svalov. Od neho sa následne nakazili ďalší vojaci a zdravotnícky personál. Mnohí z nich ochoreniu nakoniec podľahli, ale v rámci vojnového ťaženia ešte stihli nákazu rozniesť do Európy. Druhá verzia hovorí o tom, že chrípka mala vzniknúť už v roku 1917 vo francúzskom vojenskom lazarete v Étaples, ktorým prešli tisíce vojakov z rôznych kútov krajiny. Podľa tejto teórie mohli za vypuknutie španielskej chrípky zlé hygienické podmienky v poľnej nemocnici – na jej pozemku sa chovali aj prasce či hydina – a zároveň možná mutácia iných chorôb, rozkladajúce sa telá a na nich parazitujúce organizmy. 

Zo 100 nakazených tehotných žien umieralo až 75.

V minulosti sa dokonca teoretizovalo, že takisto ako posledné koronavírusové ochorenia, aj pandémia španielskej chrípky vznikla v Číne mutáciou zo sezónneho vírusu chrípky. Či už to so začiatkom tejto choroby bolo tak alebo onak, jej ďalšie pokračovanie a vývoj sú dobre známe: vírus nevynechal takmer žiadne mesto či komunitu na svete. Nákaza sa na začiatku šírila postupom vojska pozdĺž železničných tratí, prenášala sa z jedného vojenského tábora do druhého, aby sa nakoniec masívne rozšírila medzi civilistov. Postihnutý bol každý kontinent, dokonca aj relatívne opustené a nedostupné miesta ako Sibír alebo súostrovie Samoa uprostred Tichého oceánu. Pritom si treba uvedomiť, že hovoríme o dobe, v ktorej neboli pohyb obyvateľstva, turistika a doprava ani zďaleka takým masívnym celospoločenským fenoménom ako dnes. Navyše, svet bol stále zmietaný vojnou. 

Strašidelné príznaky a čierna smrť

Za tie najohrozenejšie skupiny pri epidémiách, ako ich poznáme v posledných desaťročiach, sa považujú seniori, deti a ľudia, ktorí už trpia inými vážnejšími ochoreniami. Toto vymedzenie je viac ako logické, spomenuté skupiny obyvateľstva majú totiž zníženú imunitu. Španielska chrípka bola aj v tomto ohľade absolútne výnimočná. Umierali na ňu najmä mladí a predtým zdraví ľudia vo veku 18 – 40 rokov. Dnes už vieme, že za to mohol efekt nadmernej odpovede imunitného systému, označovaný ako cytokínová búrka. Pre zjednodušenie: Čím silnejšia imunita, tým prudšia obranná reakcia organizmu. Váš vlastný imunitný systém sa teda obráti proti vám. Obzvlášť zle na tom boli tehotné ženy, ktorých imunita a telo bojovali pri nakazení nie za jeden, ale za dva životy. Zo 100 nakazených tehotných žien umieralo až 75. V mnohých prípadoch prešlo od nakazenia osoby po jej úmrtie len pár hodín. Chrípka spôsobovala zápal a neskôr zlyhanie pľúc, v niektorých prípadoch chorým z uší a nosa vytekala krv. Pacienti v poslednom štádiu choroby často zmodreli. Vojenskí lekári tých čias vypovedali, že ak už niekto nabral v tvári modrú farbu, vedeli, že sa z toho nedostane živý. Choroba sa okrem španielskej chrípky nazývala aj čiernou smrťou, hoci s morovou nákazou zo 14. storočia nemala nič spoločné. Pomenovali ju tak preto, že v niektorých prípadoch nebolo možné v tvári rozlíšiť belocha od Afroameričana. 

100 rokov od španielskej chrípky

Vedci ponúkajú niekoľko možných odpovedí na otázku, prečo dosiahla úmrtnosť na španielsku chrípku také vysoké čísla. Niektoré výskumy naznačujú, že konkrétny variant vírusu bol nezvyčajne agresívny. Jedna skupina výskumníkov obnovila vírus z tiel zmrazených obetí a nakazila ním zvieratá, čo spôsobilo rýchlo postupujúcu poruchu dýchania a smrť zapríčinenú nadmernou reakciou imunitného systému. Predpokladá sa, že silné imunitné reakcie mladých dospelých devastovali telo, zatiaľ čo slabší imunitný systém detí a dospelých v strednom veku spôsobil v týchto skupinách menej úmrtí. V roku 2007 analýza zdravotníckych časopisov z obdobia pandémie zistila, že samotná vírusová infekcia nebola agresívnejšia ako ktorákoľvek predchádzajúca chrípka, avšak osobitné okolnosti epidémie ako podvýživa, preplnené vojenské tábory a nemocnice či slabá hygiena podporovali bakteriálnu superinfekciu, ktorá zabila väčšinu obetí, zvyčajne po trochu predĺženom umieraní. Na presné medicínske vysvetlenie španielskej chrípky si budeme musieť zrejme ešte chvíľu počkať. V súčasnosti máme plné ruky práce s novým vírusom COVID-19, ktorý v kritických prípadoch vykazuje – rovnako ako španielska chrípka – deštrukčné dopady na pľúca človeka. 

Choroba sa okrem španielskej chrípky nazývala aj čiernou smrťou, pomenovali ju tak preto, že v niektorých prípadoch nebolo možné v tvári rozlíšIť belocha od afroameričana.

Hľadať medzi týmito dvomi pandémiami spojenia je dnes už prácou mnohých konšpirátorov. Španielska chrípka zabila medzi rokmi 1918 a 1920 vyše 20 percent zo všetkých nakazených, čo v celosvetovom meradle predstavuje viac ako 5 percent svetovej populácie. Nový vírus, ktorý dnes paralyzuje celý svet, sa s katastrofou spred 100 rokov nedá porovnávať. Aj napriek celospoločenskému strachu a pravdepodobnej finančnej kríze je dnes takmer isté, že liek naň bude svet vďaka svojmu technologickému pokroku poznať skôr či neskôr a rovnaká katastrofa s desiatkami miliónov mŕtvych sa opakovať nebude.  

Na medicínske vysvetlenie španielskej chrípky si budeme musieť ešte chvíľu počkať.

Porazili španielsku chrípku aj koronavírus

Hoci pandémia španielskej chrípky obehla svet pred 100 rokmi, stále sú medzi nami ľudia, ktorí ju zažili na vlastnej koži. A nájdu sa dokonca aj takí, ktorí ochoreli nielen na ňu, ale prekonali aj súčasnú nákazu koronavírusom. O ňom ešte zďaleka nevieme toľko, koľko by sme potrebovali. Jedna vec je však istá – čím vyšší vek pacienta, tým vyššie sú aj riziko závažného priebehu ochorenia a úmrtnosť. Zo štatistík si však nerobili ťažkú hlavu tieto dve babičky. Talianka Ada Zanusso má 104 rokov a na COVID-19 ochorela 17. marca. Horúčku a problémy s dýchaním mala ešte skôr, než ju oficiálne diagnostikovali. V jej domove seniorov sa vyskytlo viacero podobných prípadov a, žiaľ, aj viacero úmrtí. Ada, ktorá ako malé dieťa prekonala aj španielsku chrípku, sa však vyliečila a lekári v ťažko skúšanom Taliansku to označili za znamenie nádeje. Aj Španielka Ana del Valle ochorela na chrípku v roku 1918. Vtedy sa vyliečila a podarilo sa jej to aj teraz, keď ochorela na COVID-19. Ana žije v domove seniorov, v ktorom sa nakazilo až 60 obyvateľov. Previezli ju do nemocnice v meste La Linea, odkiaľ ju po vyliečení prepustili. Narodila sa v októbri 1913 a vo veku 106 rokov patrí k najstarším ľuďom na svete, ktorí porazili koronavírus.

Galéria obrázkov