Luka Brase v živých farbách

Irán. Práve odtiaľ sa tesne pred Vianocami vrátil Luka Brase. Jeho odtiene a podoby však stihol do diel dostať ešte skôr, ako sa ocitol v Teheráne. Skrátka ich vycítil.

Exhibícia podobných rozmerov sa v Teheráne uskutočnila po takmer troch desaťročiach. Vzácnu príležitosť si cenili aj návštevníci a usporiadatelia, pretože – ako hovorí Luka – posledná akcia takéhoto druhu sa tam naposledy uskutočnila ešte začiatkom deväťdesiatych rokov. Potvrdilo sa, že bez očakávaní sa môžu dostaviť tie najmenej pravdepodobné veci. Keďže Luka v krajine s takým nesmiernym kultúrnym bohatstvom a násobne väčším počtom obyvateľov než Slovensko strávil viac ako jeden mesiac, rozprávanie o dopade, vplyve a trvalej inšpirácii tamojším interkultúrnym stretom bolo citeľne poznačené silnými dojmami. V Lukových slovách ešte stále doznievala čerstvá skúsenosť, sprevádzaná pestrými úvahami o putovaní životom a za životom. 

Výstava v Teheráne sa uskutočnila v spolupráci s tamojším veľvyslanectvom Slovenskej republiky. S akým programom, respektíve konceptom bola zamýšľaná?

Našu výstavu Exuberant Imagery v Teheráne sme otvárali ako pilotný projekt kultúrnej diplomacie. Inicioval ho veľvyslanec Ladislav Ballek, ktorý spoločne so svojím tímom vytvoril mosty medzi Slovenskom a Iránom. Som hrdý na to, že som mohol byť prvým autorom, ktorý tam od roku 1993 vystavoval originálne diela a bol prítomný aj na vernisáži. 

Čo sa týka výberu diel, snažili ste sa o predstavenie čo najširšieho spektra tém, alebo ste selekciu sústredili skôr na niekoľko období?

Vo výbere sa prirodzene objavili diela z niekoľkých období. Zamerali sme sa na motívy cestovania, architektúry, prírody či zvierat. Vystavili sme prierez motívov od roku 2012 po súčasnosť. Dokopy to bolo 27 diel, medzi nimi aj veľké formáty. Dynamika výstavy vtiahla návštevníkov bližšie k dosiahnutiu stavu, ktorý prináša cestovanie. 

V Teheráne ste strávili relatívne dlhý čas. S akými poznatkami či predstavami ste tam prichádzali a ako sa váš obraz postupne upravoval?

O veľkej Perzskej ríši som sa učil na základnej škole. Aby som bol úprimný, radšej som sa nechal prekvapiť tým, ako na mňa zapôsobia kultúra a prostredie. A bol som z nich jednoducho nadšený. Skutočne je to iná krajina, najmä oproti tomu, ako nám ju prezentujú médiá. Osobne som sa naučil chápať emócie cez vlastnú skúsenosť. Irán je skutočne kultúrnou krajinou na vysokej úrovni. Mnoho ľudí tam číta poéziu, nachádza si cestu k literatúre, nakupuje knihy a dokonca aj pestuje tradíciu kaligrafie. Tiež som tam pocítil chuť a zápal cestovať, objavovať a vytvárať spoločné hodnoty s cudzincami. Čas, ktorý som tam strávil, celkovo to bolo 32 dní a 33 nocí, mi dal dostatok slobody na to, aby som s Iránom zostal spätý silným putom. Preto verím, že tam čo nevidieť budem môcť opäť zavítať aj s novými dielami. 

Keď som sa díval na niektoré zo záberov, ktoré sú aj na sociálnych sieťach, zarazilo ma, ako sa farebnosť či zmysel pre organické línie zhodne objavujú v tamojšej architektúre i vo vašej tvorbe – necítili ste sa chvíľami ako vo svojom vlastnom obraze?

Toto, ten pocit som si v sebe naozaj niesol od vernisáže. Návštevníci mi hovorili o spojeniach a asociáciách, ktoré nachádzali pri pohľade na obrazy. Mne ich pre zmenu ukázali farby diel, a to aj pri neskorších cestách naprieč krajinou. Hlavne návšteva Ružovej mešity v meste Širáz sa niesla v totožných farebných kombináciách ako vystavené diela, ktoré som priniesol do Teheránu… a bolo zaujímavé, ako sa nám všetko postupne vynáralo pred očami. Stále je to tak. Tie spojenia, to, čo so sebou prináša každá cesta, potreba spoznávať či chuť niečo vytvárať. 

Čo sa týka spojení – lebka patrí k motívom, ktoré som spozoroval len nedávno; je to niečo, čo pribudlo až následkom výrazných zmien v spoločnosti?

Dielo s lebkou som vytvoril už dávnejšie. A áno, bolo odkazom na „nesmrteľnosť“. Predstavil som ho práve teraz, aby sme pochopili silu jeho odkazu. V každom podobnom období, v akom žijeme trebárs aj dnes, si ľudia kladú otázky o zmysle, existencii, začiatkoch a koncoch bytia. Tieto otázky, ako aj akékoľvek zmeny v zmýšľaní spoločnosti musíme využiť na rast. Ukázali nám naše slabé stránky, ktoré musíme – alebo by sme sa aspoň mali pokúsiť – premeniť na silné. 

V novootvorenej Jurkovičovej teplárni sa okrem iného objavuje rozmerné dielo na mieru s názvom Good | Evil. Farebnosť je opäť zredukovaná len na čiernu a bielu. Je to niečo, čo patrí k vašim aktuálnym výrazovým prostriedkom?

Good | Evil je pohľadom cez kľúčovú dierku. Jedna časť predstavuje dobro vo svete a druhá zasa zlo. Obraz je plný detailov. Detaily sa v kresbe najvernejšie zobrazia v čierno-bielej. Je to pokračovanie série kľúčových dierok. Aj ostatné diela sú koncipované v tejto línii. 

Pri jednej z fotografií sa uvádza „Old & New Luka“ – je na nej viditeľný rozdiel v použitej technike, či skôr zjemňovanie jazyka, zjednodušovanie, opúšťanie hojne vrstvených štruktúr. Čo sa zmenilo vo vašom prístupe k maľbe?

Fotografia Old & New Luka je exkurzom od maľby z roku 2001 po najnovšie variácie s gobelínmi. Maľba je inšpirovaná životom a poznaním Fridy Kahlo. V gobelínoch spoločne s mojimi kolegami z občianskeho združenia GMSK uplatňujeme súčasné vplyvy. Vzdušnosť a jednoduchosť línií v spojení s gestom – staré a nové, navzájom sa prestupujúce výtvarné médiá. 

Ako vidíte vývojovú líniu medzi tvorivým niekdajškom a terajškom vy osobne?

Snažím sa byť stále inovatívny. To je pre mňa ozajstná hodnota umenia. Neustále hľadanie, autenticita. Teším sa, veľmi sa teším z nášho projektu „Illustory“. Rozšírená realita vo výtvarnom umení a kreativite. Mám veľké šťastie na skvelých kolegov Mareka, Dejana, Martina a Romana, ktorí môj sen a našu spoločnú víziu priviedli k životu. 

Zdá sa mi, že terajšie obdobie sa prejavuje štylistickou rozmanitosťou maliarskeho jazyka – akoby ste v niekoľkých prúdoch súčasne vytvárali nezávislé súbory. Podmienilo takýto výrazný rozmach cestovanie alebo dialógy s inými umelcami? 

Všetko sa spája do ucelených celkov. Cestovanie a spoznávanie sú pre mňa veľmi dôležitou súčasťou života. Stretnutia s inými umelcami otvárajú možnosti kvalitných poznaní, podporujú našu cestu. Spoločne vytvárame silnejšie a pravdivejšie hodnoty. Po návrate z ciest cítim ľahkosť prejavu v maľovaní a kresbe. Nechávam sa unášať radosťou. 

Nachádza sa medzi nedávnymi dielami, ktoré vznikli po návrate z Teheránu, také, ku ktorému sa vraciate?

Sú to hlavne motívy „Tree of Life“. Tie sa neustále opakujú a pripomínajú sa mi. Symbolizujú spojenie s koreňmi v rodnom kraji. Všetky diela, ktoré vytvorím, sú časťami mňa. Pripadajú mi ako moje deti a akiste aj preto k nim mám také silné puto, ktoré mi vždy vyčarí úsmev na tvári a vnesie do môjho dňa o čosi viac farieb.

lukabrase.nl
instagram: @luka_brase
gobelinmanufactory.com

Me...born... a point into a line
Me drawing a child...
Awakening, discovering...
Livelines stories of love and hate
Sadness and happiness
Day and night
Anywhere ... anytime
Storyline through my eyes into my hands...
Drawings...wings of my heart
Creating visual diaries:
The world in frames of my soul

Luka Brase – Storyteller

Galéria obrázkov