Super časy

Nemohol som sa zbaviť spomienky na úvod Crn crn, ktorý bol a asi aj zostane stelesnením deväťdesiatych rokov. Keď som pred mesiacmi videl obrazy Martina Lukáča, ten flashback sa dostavil zase.

Aj tak som mu v úvode našej komunikácie písal zdvorilo a s vykaním. A on sa neozval hneď, ani o dva, ani o tri dni neskôr, takže to vyzeralo tak, že tento rozhovor sa vlastne ani neuskutoční. Keď už som bol zmierený s tým, že z toho nič nebude, Martin sa napokon s nadšením ozval a súhlasil. Čo bol zázrak, pretože v jeho prípade nie je nikdy celkom jasné, či sa nachádza v Prahe, New Yorku, alebo kdesi uprostred Talianska. A na odhalenie jeho presnej polohy nestačí ani stalkovanie Instagramu. Ten vás totižto môže zmiasť ešte viac. Život taký výstižný ako charakter Martinových malieb. Namiesto toho, aby som sa spýtal, akou technikou maľuje a prečo, išiel som rovno do farebnosti, do deväťdesiatok a – asi aj kvôli spomienke na Crn Crn – k animácii. Čosi mi totiž hovorilo, že by sa tým mohlo kadečo objasniť. Nebol som vedľa. Takže sme prechádzali z minulosti do prítomnosti, hore-dole, do toho hrali Jackson, Cathy Dennis, Jason Donovan, pomedzi interview sme sa bavili o pogoch, starých reklamách a túto retrokoláž dotvárali „memečká“ s Dennisom Rodmanom a Batmanom v Martinových instastories. 

V posledných týždňoch som na tvojom profile pozoroval diela s veľmi zaujímavou farebnosťou, ktorá mi evokovala začiatky deväťdesiatych rokov. A bez toho, aby na obrazoch figuroval profil Rafaela z ninja korytnačiek, som v tom videl akýsi zámer odkazovať na estetiku minulosti. Máš ako umelec nejaké obdobie či dekádu, ktorá ťa neustále čímsi provokuje? 

Samozrejme, deväťdesiatky milujem, pretože som v nich vyrastal. Všetko bolo také cool a nové. Počítače, mobily aj seriály boli vtedy novinky. Dnes má už každý svoj smartfón, Priatelia sú dostupní na streamoch... Vtedy to bolo iné. Človek musel čakať, kedy sa seriál objaví v telke. A ešte v akú hodinu. Dnes sa čaká tak na raffle yeezičiek alebo na výpredaje vo veľkoobchodných reťazcoch, čo je v podstate podobné. Len atmosféra je iná. Ja osobne milujem prítomnosť. Nie som človek, ktorý sa rád vracia k minulej dobe. I keď zároveň mám minulosť v sebe. Je to taký sediment, ktorý je mojou súčasťou. A ja s ním nejako pracujem a prenášam ho buď na plátno, alebo aj do bežnej komunikácie. Provokuje ma veľa vecí a období v dejinách... Mám problémy so sústredením, takže raz sa mi páči to, potom ono. Vždy sa to mení. Neviem, čo by som k tomu ešte povedal. 

Minule som čítal, že pri tvorení potrebuješ počúvať hudbu, veľa hudby. Ovplyvňuje to náladu tvojich malieb?

Bez hudby by som bol, poviem to takto, smutný. Akurát dnes sa rozhodujem, aké slúchadlá si kúpim. Nedávno sa mi do ateliéru vlámal nejaký zlodej a vzal mi aj reprák, aj slúchadlá, káble a ostatné veci. Ale bral som to tak, že je to asi signál na nové nákupy, lebo kábel bol aj tak starý, a slúchadlá už bolo treba častejšie nabíjať. Zatiaľ ešte nie som úplne rozhodnutý, ale uvidím, čo sa nájde. Určite chcem niečo poriadne pre audiofilov. Videl som dobré recenzie na jedny od Sony, čiže asi tie. Čo sa toho repráku v ateliéri týka, tak to si tiež ešte premyslím. Hádam sa potom ten návštevník na metamfetamíne nevráti. Takže, aby som sa vrátil späť k otázke, áno, potrebujem to. Tú hudbu. Pomáha mi koncentrovať sa. Zároveň sa pri nej príjemne uvoľním. 

POTOM SA ZNOVA POZRIEM NA TIE DESIATKY A DESIATKY OBRAZOV, V KTORÝCH SA ABSTRAHUJE VIAC AKO LEN JEDNA NEURČITÁ DEKÁDA, ALE AJ RADY PODVEDOME ZACHYTENÝCH SPOMIENOK NA OBALY Z PRAPODIVNÝCH GUMENÝCH JOGURTOV A ČOKOLÁD, DOČMÁRANÉ STRANY V ALBUMOCH S NÁLEPKAMI A CYKLUS REKLÁM ZO SOBOTNÉHO RÁNA. VYBAVUJÚ SA MI NA CELTU NATIAHNUTÉ KOMPOZÍCIE KEITHA HARINGA A POKROČILÉ OBDOBIE HOUSE MUSIC, KTORÁ SA PRETAVILA DO EURODANCOVÝCH HITOVIEK. MARTIN ÚDAJNE AKO DIEŤA CHCEL ANIMOVAŤ POSTAVIČKY PRE CARTOON NETWORK. ROBIL BY TO AJ DNES? 

Ty si vraj kedysi sníval o tom, že by si sa mohol stať animátorom pre Cartoon Network – vedel by si z pohľadu dnešného tridsiatnika zhodnotiť, čím bola táto predstava pre teba zaujímavá?

Život dospelých sa mi zdal nudný. Aj sa mi ešte stále zdá. Veľa ľudí je proste nudných. Ja som vtedy miloval Dexter‘s Laboratory, kde ten Dexter tajne ovládal skoro celý svet a vynaliezal veci, ktoré boli neskutočne fantazijné, zato úprimné. Tá sloboda, kreativita a fantázia boli tým, čo ma na tom zaujímalo. Tak by som to zhrnul, nič iné. Človek potrebuje mať tie aspekty vždy v sebe, aby nezakrnel. 

Zostal si fanúšikom animákov dodnes? 

Jasné! Milujem Archera, Rick and Morty, Family Guy, Superjail!, Batmanove série či Pokémona! Také veci si pokojne pozriem každý deň a rád. 

Máš za sebou kolaboráciu s Vans, pri ktorej si sa rozhodol uplatniť motív myšiaka. Premýšľal som o tom, prečo práve myšiak, zvlášť preto, lebo v osemdesiatych rokoch bol vďačným motívom u Haringa a napokon sa stal aj prvou hviezdou Walta Disneyho. Vychádzal si z týchto súvislostí, alebo ti ten myšiak pripadal vhodný z iného dôvodu? 

Ten myšiak bol kedysi na zošitoch, ktoré sme mali, keď sme nastupovali do prvej triedy na základke. Bol rovno na obálke a so spolužiakom sme sa vtedy predbiehali, kto ho nakreslí rýchlejšie. Konotácia, ktorú si spomenul v otázke, je fantastická, pretože zapadá do celej tej 90‘s éry. Som rád, že to tam vidíš, a dúfam, že podobne pozitívne k tomu pristúpia aj iní. Ja som maľoval skôr spontánne... a aj sentimentálne. Skrátka ma ten motív bavil a hodil sa mi k zadaniu. 

Na tvojom profile na Tumblri, ktorý je síce už pár rokov neaktívny, sa dá výborne pozorovať formovanie vlastného štýlu a jazyka. Mnohé z vecí, ktoré pre teba kedysi boli príznačné, sa však postupne dostávajú do úzadia a prichádzajú ďalšie. Čo si vo svojom vlastnom jazyku začal uplatňovať, prípadne objavovať len nedávno ty sám? 

Hm, Tumblr som miloval. Bol to taký predchodca Instagramu. Vždy som tam vášnivo pridával nové naskenované kresby. Neviem vlastne, kde sa to zastavilo… Asi tak… 2017? Alebo skôr? Neviem. Odvtedy som tam nič nové nepridal. Už dlho pracujem s elementmi, ktoré ma bavili aj dávnejšie. Medzi rokmi 2011 a 2015, keď som pridával veci aj na Tumblr, som si hovoril, že tie prvky použijem ešte veľakrát. Tak sa k nim teraz vraciam a ďalej ich rozvíjam. Zaujíma ma viacero tém. Momentálne sa zaoberám totemami, respektíve tou abstraktnou formou, ktorá v nich je a vychádza z toho. Je to kombinácia abstraktnej maľby a figúry. A tak, ako som hovoril vyššie, mám problémy so sústredením. Sám som konzument umenia, čo sa odráža aj v mojej tvorbe, kde sa prelína viac motívov, samozrejme, aj ovplyvnených hudbou. Totem je ideálny príklad takej kombinácie. 

PRIZNÁVAM, ŽE SOM SI SVEDOMITO PREZERAL KRESBY NA TOM JEHO NEAKTÍVNOM TUMBLRI. NEBOLO ICH NAJMENEJ. KEĎ PRESTAL S TUMBLROM, NASTÚPIL INSTAGRAM A PRÍBEH POKRAČOVAL. NEPREKÁŽA MI VYBERAŤ DETAILY Z MINULOSTI. TO PLATILO AJ V PRÍPADE RÝPAVEJ OTÁZKY, KTORÁ MALA SÚVIS S JEHO NEDÁVNOU VÝSTAVOU U NÁS, V KOŠICIACH. A MARTIN ODPOVEDAL BEZ ROZPAKOV. TAK SOM TROCHU ZAPOCHYBOVAL, ČI MÁ NAOZAJ PROBLÉMY SO SÚSTREDENÍM A DYSLEXIOU, LEBO KAŽDÁ JEHO ODPOVEĎ BOLA FORMULOVANÁ JASNE A BEZ AKÝCHKOĽVEK ZAVÁHANÍ. 

Otázka kompletnosti diel je niečím, s čím si musí poradiť každý autor. Prekvapilo ma, keď som zistil, že aj dielo, ktoré už bolo pripravené na vernisáž, napokon poputovalo naspäť do ateliéru, aby si ho prerobil. Stalo sa to prvýkrát, alebo ti vždy dlho trvá, kým niečo definitívne uzavrieš, a viac to – po tejto stránke – neprehodnocuješ?

Príklad, ktorý spomínaš, sa naozaj stal na výstave v Kunsthalle Košice. No áno; priniesol som tam obraz, napli sme ho a ja som si uvedomil, že mu ešte niečo chýba. Občas mi to trvá, inokedy viem zas hneď, že som s dielom „done“. Mení sa to od obrazu k obrazu. Niektoré diela čakajú aj roky kdesi v rohu ateliéru alebo nonstop cestujú a vôbec ich nemám pri sebe. A pri iných je to zas instantný pocit radosti. 

Približne pred tromi rokmi, možno aj skôr, sa začali u teba objavovať bojovné výjavy. Ty sám si sa dokonca dal na tréning bojových umení. Zmenilo to do nejakej miery aj tvoju dynamiku pri maľovaní, prípadne výber veľkosti média? 

Popravde, prvého boxera som namaľoval ešte niekedy v roku 2015. Dielo je už v zbierke Havrlantovcov. Aj ninja korytnačka je, samozrejme, bojovník. (Ten motív vznikol zhruba v rovnakej dobe.) A prečo. Ako malý som so súrodencami chodil na karate. Brata držalo najviac a už od puberty sledoval MMA. Už pár rokov je v tom svete dokonca redaktorom. Cez neho som sa k MMA dostal aj ja. Takže táto fascinácia u mňa nastala skôr. Pred tromi rokmi som však s tými motívmi začal pracovať viac a explicitne. Bojové umenia majú určite aj nejaký vplyv na moju tvorbu, no zatiaľ ho neviem úplne spoľahlivo pomenovať. Vo všeobecnosti mám rád energiu, disciplínu a kontakt. Ten šport je úžasný, napínavý a nebezpečný. A je to aj niečo úplne iné ako maľovanie. Asi to sa mi na ňom páči... nezlomnosť bojovníkov. 

Odhliadnuc od maľby, sú aj iné disciplíny, do ktorých sa možno aj na základe rôznych spoluprác, trebárs s Vans či Laformelou, postupne odvažuješ zasahovať o niečo viac než kedysi? 

V skutočnosti sa do iných médií vrhám sám a bez zábran a pozvaní. Laformelu a iné kolaborácie som vlastne inicioval tiež ja. Teraz v decembri mi vyjde krásny projekt s vinárstvom Chateau Topoľčianky. Aj ten vzišiel odo mňa. Veľmi sa naň teším, pretože som milovníkom dobrého vína. Spolupráce mi prinášajú veľmi veľa skúseností a sú pre mňa, budem úprimný, extrémne hodnotné. Človek sa pri nich hrozne veľa naučí. Z toho mám vždy radosť. A ďakujem za to ľuďom, s ktorými som sa doposiaľ smel podieľať na spolupráci. 

Mimochodom, napadlo mi, že Sterling Ruby napokon spustil aj vlastný fashion brand, a viem si predstaviť, že v tvojom prípade by to tiež neostalo bez odozvy. Pripúšťaš aj takú možnosť? 

Pripúšťam. Keď budem na úrovni Rubyho, tak určite. 

PRI MARTINOVOM ZAPÁLENÍ A VKUSE, KTORÝ BY SI TRÚFAL ODFOTIŤ AJ SCOTT SCHUMAN PRE KULTOVÝ BLOG THE SARTORIALIST, SI TO VIEM PREDSTAVIŤ AKO VEĽMI REÁLNE VYÚSTENIE JEHO AKTIVÍT. KEĎ SA UŽ DOSTAL K ILUSTRÁCII, OBJEKTU ČI INŠTALÁCII, TAK MINIMÁLNE NEJAKÉ TIE VLASTNÉ TRIČKÁ SÚ PODĽA MŇA BLÍZKOU BUDÚCNOSŤOU. ZA TENTO ROK TOHO STIHOL DOSŤ, DOKONCA AJ SPOLUPRÁCU S PAROU NA AUTORSKÝCH „PARAGRAFIKÁCH“. A AK SI STIHNE KÚPIŤ TIE NOVÉ SLÚCHADLÁ, TAK MÔŽE TENTO ROK UZAVRIEŤ AKO EXTRA VYDARENÝ. ŽE NEMAL CHYBU A BOL SUPER. AKO INAK.

Galéria obrázkov