Martin Kultan: Máme lowcostové zdravotníctvo
Biznis • 25. apríl 2022Martin Kultan vedie zdravotnú poisťovňu Dôvera už 10 rokov. Keď nastúpil na miesto generálneho riaditeľa, vtedajšia vláda oznámila, že na Slovensku ostane len jedna zdravotná poisťovňa – štátna. V rozhovore hovorí o najväčších výzvach slovenského zdravotníctva aj o tom, prečo naň často nadávame.
Prečo nadávame na slovenské zdravotníctvo?
Pretože sľuby sú jedna vec a realita druhá vec. Politici nám celé roky sľubujú, že naše zdravotníctvo je špičkové, skvele dostupné, vieme všetko vyliečiť a navyše — za nič nemusíme platiť. Keď sa potom ako pacienti stretneme s realitou, ktorá nie je taká, akú sme čakali, sme nahnevaní. Zisťujeme, že nemocnice nevyzerajú ako v seriáloch, že personál je preťažený a nemá na nás toľko času, koľko by potreboval, že máme len obmedzený počet lekárov a za viaceré služby treba doplácať.
Čo treba robiť, aby sme získali lepšie výsledky?
Viacerí v zdravotníctve už celé roky opakujeme, že potrebujeme stabilitu. Stabilitu vo financovaní, ale aj stabilitu v legislatíve a v pravidlách. Naše zdravotníctvo je také ´preregulované´, že na to, aby ste splnili všetky pravidlá, ktoré od vás požaduje, potrebujete právne oddelenie. V zdravotných poisťovniach ich, pochopiteľne, máme, ale lekár v bežnej ambulancii má problém. Máme obrovský problém s podfinancovaním a chaos vo financovaní. Každý rok sa opakuje scenár, podľa ktorého nikdy nevieme, koľko zaplatí štát za poistencov štátu, ktorých je približne 60 percent zo všetkých poistencov na Slovensku.
A čo plán obnovy?
Plán obnovy zďaleka nepomáha proporčne riešiť jednotlivé problémy zdravotníctva. Boli vybrané niektoré oblasti zdravotníctva, do ktorých budú smerovať peniaze. To je jednak diskriminačné voči ostatným segmentom, a jednak sa neposunieme v manažmente pacienta, pretože jednotlivé zložky poskytovania zdravotnej starostlivosti budú aj naďalej fungovať oddelene. Za riziko považujem fakt, že zdroje z plánu obnovy budú len na investície a prípravu, možno aj na naštartovanie jednotlivých projektov. Otázne bude financovanie prevádzky a ďalšie financovanie. No a tiež, tak ako pri akýchkoľvek fondoch a dotáciách, aj tu bude riziko, že keď je potrebné minúť peniaze, nehľadí sa na efektivitu.
Politici často ukazujú na súkromné zdravotné poisťovne, ktoré majú byť zodpovedné za to, že v zdravotníctve nie sú peniaze. Čo si o tom myslíte?
Politici si vždy vyberajú terč, aby odpútali pozornosť od vlastnej neschopnosti riešiť skutočné problémy. Ak by zákaz zisku zdravotných poisťovní alebo aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, lekární či farmafiriem niečo vyriešil, už dávno by to urobili aj v zahraničí. Horšie však je, že problém celého zdravotníctva na Slovensku nie je zisk, ale naopak — strata, ktorú produkujú najmä štátne zariadenia. Zisk umožňuje zdravý a dlhodobý rozvoj a investície. Strata je chorá. Prináša problémy, chaos, zhoršovanie kvality. Výsledkom je destabilizácia celého sektora zdravotníctva. Len pripomenie, že zisk Dôvery za posledné roky predstavuje len okolo 1 percenta z výberu poistného. Ak by sme ho rozdelili v sektore, je to len kvapka v mori.
Čo sú teda podľa vás najväčšie výzvy nášho zdravotníctva?
Na Slovensku má viac ako jedna štvrtina lekárov viac ako 60 rokov. Ak by sa rozhodli odísť do dôchodku, máme veľký problém. Čiže ľudské zdroje, využívanie moderných technológií, starnutie populácie a chronické ochorenia. To sú najväčšie výzvy nielen pre slovenské zdravotníctvo, aj pre zdravotníctvo v západných krajinách. A na Slovensku by som k tomu pridal štát a politikov – mnohé problémy sú spôsobené ich nekompetentnými zásahmi. Mali by sme pracovať na tom, aby sme kapacity zdravotníkov využívali efektívnejšie a aby sme ich odbremenili. K tomu nám majú pomáhať informačné technológie. Starnutie populácie a chronické ochorenia vytvárajú tlak na to, aby sme o poskytovaní zdravotnej starostlivosti premýšľali inak. Dnes už vieme relatívne dobre poskytnúť pacientom akútnu pomoc, vieme ich perfektne operovať. Čo nám však chýba, je sieť, ktorá sa dobre postará o stále väčšie množstvo chronických pacientov a o starnúcu populáciu, ktorá má spravidla tiež veľké množstvo chronických pacientov.
Ako sa situácia na Ukrajine dotkne slovenského zdravotníctva?
V čase, keď vzniká tento rozhovor, teda v polovici marca ešte veľký tlak necítime. No očakávame, že situácia na Ukrajine sa dotkne aj slovenského zdravotníctva. Jednak pre možný odchod ukrajinských lekárov a zdravotníkov, ktorí budú chýbať v slovenských nemocniciach a ktorých nemá kto nahradiť. Na druhej strane prichádzajú utečenci, o ktorých sa musíme postarať a pre ktorých musíme zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Počítať musíme aj s takými vecami, ako sú kyberútoky na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Pretože aj to prináša vojna v susednej krajine. Videli sme v Českej republike alebo v Írsku, že útoky na informačné zázemie dokážu vyradiť z prevádzky nemocnice a odložiť plánované operácie. Samozrejme, aj my v Dôvere sa snažíme pomôcť Ukrajincom, ako vieme. Či už finančne, alebo materiálnou pomocou, ktorá smeruje buď priamo na Ukrajinu, alebo utečencom. Vieme, že bude potrebné pomáhať dlhodobo. Neberieme to ako jednorazovú záležitosť.
Covid už nie je výzvou?
Verím, že pandémia covidu-19 je vo svojom závere, hoci samotné ochorenie tu s nami pravdepodobne ostane ešte dlho. Pandémia nám odhalila mnoho o našom zdravotníctve, hoci sme mnohé z toho už dlhšie tušili. Myslím si, že najväčšiu zásluhu na tom, že sme neutrpeli ešte viac, majú naši zdravotníci a ich odhodlanie pomáhať. Uvedomujú si, že ich práca je poslaním. Na druhej strane covid v našom zdravotníctve urýchlil niektoré procesy, ktoré by inak trvali celé roky. Keď si vezmeme, že zo dňa na deň bolo možné istú časť zdravotnej starostlivosti poskytovať telefonicky, čo bolo predtým nepredstaviteľné, je to veľký pokrok. Pokiaľ však ide o telemedicínu ako takú, je to len prvý krok. Novou výzvou, ktorú nám covid priniesol, je dobehnutie takzvanej bielej medicíny a zanedbanej prevencie.
Galéria obrázkov
