Valábikove výzvy: bude otcom, rozbieha podnikanie

Chcel sa dlhodobo živiť hokejom, na slovenskej spoločensko-mediálnej scéne však jeho meno rezonuje až po konci kariéry. V televízii začal ako analytik zápasov, dnes je tvorcom úspešného podcastu a reklamnou tvárou viacerých značiek. Najväčšia životná úloha na Borisa Valábika však ešte len čaká. V novom roku sa stane otcom.

Kedy a akým spôsobom vám manželka oznámila, že z vás bude otec? 

Je to už niekoľko mesiacov. O dieťatko sme sa snažili, nebolo to teda nič nečakané. V jeden deň za mnou prišla so slovami „som tehotná“. Zavládla vo mne veľká radosť, no žiadna pútavá story sa s tým nespája. Zozačiatku mi to ani poriadne nedochádzalo. Napokon, aj sa hovorí, že chlap sa stáva otcom až v momente, keď svoje dieťa prvýkrát chytí do rúk. Zato žena sa stáva matkou od chvíle, čo sa dozvie o tehotenstve. Totálne sa pre ňu mení bežný život. Nič to nemení na skutočnosti, že pre nás oboch to bude veľká výzva. Nebudeme mať priestor na naše sobotňajšie poobedné vylihovanie a ničnerobenie, ale toho sa radi vzdáme (úsmev). 

Zisťovali ste pohlavie dieťaťa, alebo sa necháte prekvapiť? 

Vieme ho, bude to dcéra. 

Takže počas hokejovej kariéry ste robili ochrancu spoluhráčom a teraz budete plniť túto úlohu aj v živote... 

Veď práve. Ja som bol vychovaný v chlapskom kolektíve. Keď si uvedomím, čo som bol ochotný robiť pre spoluhráčov, ktorých som niekedy poznal len pár mesiacov, ako som sa za nich na ľade neraz bil, nechcem si radšej ani predstaviť, čo by som spravil pre ochranu svojej rodiny. Dúfam, že taká situácia nikdy nenastane. Počas hokeja som funkciu ochrancu bral prirodzene. Hokejista s ňou musí byť stotožnený. Táto vlastnosť sa nedá nadobudnúť zo dňa na deň. Uvidíme, aké to bude v rodinnom živote. 

V našej rodine panuje zdravý rozum, za čo som extrémne vďačný. Máme za sebou „normálnu“ výchovu.

Pýtate sa niekedy samého seba, aký budete otec? 

Som zvedavý, aký budem. V našej rodine panuje zdravý rozum, za čo som extrémne vďačný. Máme za sebou „normálnu“ výchovu. Neviem presne vysvetliť, čo všetko to slovo zahŕňa, ale prirodzene sa mi s ním spájajú mnohé rozhodnutia a činy, ktoré dávajú zmysel, nevymykajú sa zdravému úsudku. Jednoducho sú normálne. Nechcem vychovávať dcéru extrémne prísne, už tobôž nie na ňu siahnuť rukou. To si neviem ani predstaviť. Už teraz viem s istotou povedať, že svojmu dieťaťu nebudem uberať na sebavedomí. Chcem, aby naša dcéra bola sama sebou. Aby bola jednoducho normálna. Naši rodičia nám dali dobré základy, máme na čom stavať. 

Mimochodom, máte už zhodu vo výbere mena? 

Nie. Na túto otázku odpoviem hokejovou terminológiu. Rozhodneme sa tesne pred úvodným buly. 

VECI PRICHÁDZAJÚ SAMY OD SEBA

Za posledné roky ste výrazne naštartovali svoje aktivity. Tušíte už, ako veľmi ovplyvní rodičovská úloha váš pracovný život? 

Jedna vec je, že som na očiach a ľudia ma vidia, druhá, že točiť sa okolo hokeja a pracovať ako analytik je z môjho pohľadu hobby. Nedeľa je tradičný hrací deň. Aj ja by som niekedy radšej zostal doma na gauči, s vyloženými nohami a sledoval formulu či Poirota, no to by znamenalo, že som zlenivel. A to nechcem. Lenivosť nemôže vyhrávať nad prácou. Od drvivej väčšiny národa ma odlišuje fakt, že mňa pri nej vidno. Názory, že som všade a vykuknem aj z chladničky, nevnímam. Pracujem na obraze, takže áno, je ma vidno. Pre niekoho bohužiaľ, pre iného chvalabohu. Ale narobím sa takisto ako kuchár, učitelia či policajt. Zatiaľ sa pre mňa nič zásadné nemení. Stíham, práca ma baví. Sám sa nechám prekvapiť, aké to bude o niekoľko mesiacov. 

Hokejoví fanúšikovia vás registrovali počas kariéry, väčšina Slovenska vás však spoznala pred štyrmi rokmi, keď ste sa prvýkrát objavili na obraze ako analytik zápasov. Ako to vnímate? 

Nie je zaujímavé, ako vnímame veci z rôznych uhlov pohľadu? Všade, kam som prišiel, od Ameriky cez Kazachstan, Rakúsko až po Veľkú Britániu, ľudia vedeli, aké boli moje hokejové kroky. U nás doma drvivá väčšina národa ani netušila, že som hokejista so skúsenosťami v NHL. Je preto normálne, že do povedomia národa som sa dostal až po kariére. 

Ako si spomínate na televíznu premiéru? Boli ste nervózny? Predpokladám, že vtedy vám ani vo sne nenapadlo, aká mediálna kariéra vás čaká... 

Samozrejme, že som to nečakal. Veci však zvyknú prichádzať samy. Vždy sa zamyslím nad tým, do čoho sa pustím, čo odmietnem. Nikdy sa neorientujem len podľa otázky peňazí. To, čo urobím, mi musí dávať zmysel. Je to podobné ako v hokejovej kariére, keď som zvažoval, do ktorého klubu pôjdem. Počas pôsobenia v AHL, kde som mal plat 80 000 dolárov, som dostal ponuku ísť hrať do KHL. Na stole mi pristála zmluva na milión dolárov. Odmietol som. Zostal som na farme a chcel som bojovať o NHL. Mojím cieľom nebolo hrať v Rusku, hoc za parádne peniaze. Ja som si chcel vybojovať zmluvu v najlepšej lige sveta. Samozrejme, že som sa ten rok zranil a nebola z toho NHL ani KHL. Ale netrápil som sa, keďže som to nemohol nijako ovplyvniť. Vrátim sa však k rozprávaniu o mediálnej kariére. Cez obrazovku som sa do povedomia ľudí dostával postupne. Neplánoval som to. Mal som ponuku odísť z RTVS a ísť moderovať športové spravodajstvo do konkurenčnej televízie. Zarobil by som si určite viac. Napriek tomu som nateraz odmietol. Práca analytika ma baví. Našiel som sa v nej. Odovzdávam svoje skúsenosti a to, čo som sa počas kariéry naučil. Viem zhodnotiť, čo hráči zažívajú, lebo som pred rokmi bol jedným z nich. Pri debute som preto vôbec nemal trému. Veril som si, od prvého momentu som bol sebaistý. Pred prvým vysielaním som si pripomínal, že všetko je o hlave. Povedal som si: „Učil si sa od najlepších, tak len odovzdaj svoje skúsenosti ďalej. Ignoruj kamery a bude dobre.“ A tak sa aj stalo. 

SAKO A KOŠEĽA AKO POZNÁVACÍ ZNAK 

Prenesme sa do súčasnosti. Verejnosť vás v týchto mesiacoch azda ešte viac ako analytika vníma ako spolutvorcu relácie Boris a Brambor, ktorú pripravujete s Mariánom Gáboríkom. Ľudia vás môžu nielen počúvať, ale aj vidieť na televíznej obrazovke. Ako to vnímate? 

Priznám sa, že sprvoti som mal obavy, ako nám to pôjde na obraze. Žiaľ, naplnili sa a prvé dve časti neboli podľa našich predstáv. S Mariánom sme si následne sadli, povedali sme si, čo zlepšiť, ako sa uvoľniť, nech je všetko prirodzené a nech sme rovnako v pohode ako pri audio verzii. Boli sme k sebe úprimní, pomohlo nám kritické myslenie. Myslím si, že muchy sme rýchlo vychytali a už ideme v dobrom tempe aj na obraze. 

Čo vám najviac pomohlo? 

Najjednoduchšia vec na svete – byť sám sebou. Prestali sme vnímať kamery, respektíve sme ich využili v náš prospech. Aj vďaka spätnej väzbe od rodiny, kamarátov, ale aj fanúšikov vieme, že sme na správnej vlne. 

S Mariánom sa vhodne dopĺňate, niekedy pôsobíte ako protipóly. On nosí tričká, vy košele a sako. Riešili ste s niekým pred vstupom na obraz vašu štylizáciu? 

Nič také. Takto sme chodili oblečení aj počas podcastov, kde nás nebolo vidieť. Vôbec som neriešil, že idem nahrávať „len“ podcast. Prišiel som slušne oblečený. Pred či po nahrávaní totiž často mávam pracovné stretnutia, oblečenie vnímam ako súčasť môjho ja. Neviem si predstaviť, že by som prišiel na schôdzku v teplákoch. Slušným oblečením vyjadrujem rešpekt voči druhému. Na druhej strane, už sa mi stalo, že som mal počas televíznej relácie aj tričko. Kto sledoval diel s kondičným trénerom Marošom Molnárom, mohol to zaregistrovať. 

Tak, v prítomnosti profi trénera ste sa mohli pochváliť väčšími bicepsami... 

Ha-ha. No, môže to tak pôsobiť, ale bola to zhoda náhod. Navyše mi už došli saká (úsmev). 

Hosťami vášho podcastu boli už mnohé známe tváre. Ak by ste mohli, koho by ste v ňom rád privítali, hoc aj zo svetových celebrít? 

Jeremyho Clarksona. Rád by som sa s ním stretol súkromne, ale aj v podcaste by sme si mali čo povedať. Veľmi rád som sledoval jeho motoristickú šou, primárna debata by tak asi bola o autách. Veľkú Britániu vnímame ako konzervatívnu krajinu, napriek tomu sa v nej presadil neraz kontroverzným spôsobom vyjadrovania a nekonvenčným vystupovaním. Dalo by sa od neho veľa naučiť. Na druhej strane sa hovorí: „Nikdy sa nestretávajte so svojimi hrdinami.“ Možno by som bol sklamaný. 

Nie som žiaden narcis, nepozerám sa na seba do zrkadla, aj keď brambor to tak zámerne opisuje, lebo vie, že ma tým napáli. Rozhodne sa nevnímam ako žiaden sex symbol. Možno to niekoho prekvapí, ale nemám ani sebavedomie na to, aby som sa takto označoval.

Mimochodom, s vaším parťákom Gáboríkom sa často a radi podpichujete. Marián a azda aj mnoho iných ľudí vás zvykne označovať za krásavca. Ako vnímate túto nálepku? 

Marián to niekedy prepaľuje a musím ho až brzdiť. Je to prehnané. Úprimne? Mám až strach, keď počujem takéto reči. Nie som žiaden narcis, nepozerám sa na seba do zrkadla, aj keď Brambor to tak zámerne opisuje, lebo vie, že ma tým napáli. Rozhodne sa nevnímam ako žiaden sex symbol. Možno to niekoho prekvapí, ale nemám ani sebavedomie na to, aby som sa takto označoval. 

ŠTARTUJE VLASTNÝ BIZNIS

Nedokázal by som – ako mnohé slovenské celebritky – propagovať každý deň iný výrobok.

S vaším pracovným životom sa spája nielen televízna dráha, ale aj spolupráca s viacerými firmami a značkami, ktorých ste tvárou. Podľa čoho si vyberáte, s kým spojíte svoje meno? 

Je to veľmi individuálne, spolupráca mi musí dávať zmysel. Všetko je o tom, ako má daná spoločnosť nastavené hodnoty a ako sa prezentuje. Do zmluvy si napríklad dávam klauzulu, že ak by sa firma alebo značka začala prezentovať nevhodne a jej kroky by sa nestotožňovali s mojimi vnútornými hodnotami a presvedčením, tak môžem zmluvu jednostranne ukončiť. Zatiaľ sa mi to však nikdy nestalo. O partneroch si robím domácu úlohu rovnako ako oni o mne. Musím byť presvedčený, že konám správne, nech nepoškodím meno svojich predkov. Spolupráca má zmysel len vtedy, ak má jedna strana čo ponúknuť tej druhej. Ak by mi napríklad ponúkli, nech robím reklamu na futbalové lopty, určite do toho nepôjdem. Futbal nehrám, vyzeralo by to hlúpo. Ale keď mi zavolali z odevnej firmy, bolo to iné. Ako som už spomínal, rád sa obliekam slušne. Ľudia to o mne vedia, preto som neváhal. Rovnako spolupracujem s predajcom jednej automobilovej značky. Tiež nešlo o náhodu. Poznám sa s majiteľmi, viem, aké majú nastavenie, hodnoty, vnímanie. Či mi ľudia budú veriť, alebo nie, prvý dojem a to, ako na mňa druhá strana zapôsobí, pre mňa znamená veľmi veľa. Keď je mi niekto hodnotovo blízky, viem sa s ním rozprávať o možnostiach, ako prepojiť jeho firmu s mojím menom. Pri výbere spolupráce som selektívny. Nedokázal by som – ako mnohé slovenské celebritky – propagovať každý deň iný výrobok. Je krátkozraké, až smiešne takto predávať vlastné priezvisko a hodnoty. Tí ľudia to totiž nerobia z vlastného presvedčenia, ale len pre peniaze. Samozrejme, aj tie hrajú svoju rolu, ale nemôžu byť v prvej útočnej formácii (úsmev). 

Tento rok chcem na trh uviesť vlastnú značku doplnkov výživy. Bude sa volať vjem. Viem, čo jem, to je naše motto.

Viacero hokejistov počas alebo po konci kariéry rozbehlo vlastné podnikanie. Neplánujete sa uberať podobným smerom aj vy? 

Už je asi najvyšší čas, aby som prezradil, že áno. Tento rok chcem na trh uviesť vlastnú značku doplnkov výživy. Bude sa volať VJEM. Viem, čo jem, to je naše motto. Spoločne s tímom odborníkov na projekte pracujeme takmer trištvrte roka. Dlho som sa pýtal samého seba, čo by som ako bývalý športovec dokázal priniesť ľuďom, aby to malo pridanú hodnotu. Počas kariéry som sa neustále musel udržiavať na najvyššom leveli. Keďže som nedostal do vienka talent, musel som všetko nahrádzať tvrdou drinou, mať čo najlepšie fyzické výkony. Prísť na predsezónne fyzické testy pripravený na sto percent nebolo možnosťou, ale povinnosťou, aby som mal šancu uspieť v obrovskej konkurencii. Byť o sekundu rýchlejší, lepšie regenerovať, mať o 0,5 % telesného tuku menej ako ten, s ktorým som bojoval o miesto v zostave, to sú veci, ktoré budujú, alebo ničia kariéry profi športovcov. Teraz chcem posúvať svoje poznatky ďalej. Obkolesil som sa odborníkmi na slovo vzatými. Spolupracujem s farmaceutom, výživovým poradcom cyklistického tímu Bora-Hansgrohe, kondičným trénerom hráčov NHL a futbalových reprezentantov. Ak mám ponúknuť kvalitu, musím spolupracovať s tými najlepšími. Počas kariéry som sa od nich učil, teraz mám možnosť pracovať s nimi v jednom tíme. Je to pre mňa obrovská príležitosť. 

Nebáli ste sa vstúpiť na podnikateľský trh? 

Bál a stále sa aj trochu bojím. Od viacerých chalanov hokejistov som neraz počul hororové príbehy zo slovenského podnikateľského prostredia. Viacerí prišli o veľké peniaze, videl som aj novinové titulky o bankrotoch. Počas kariéry som si nezarobil toľko, aby som o peniaze teraz mohol prísť. Aj v našom projekte sme sa už stretli s komplikáciami, ale bojujeme a ideme ďalej. Stojím pred obrovskou výzvou. Tak ako počas kariéry, aj teraz sa spolieham na to, že úprimná snaha a tvrdá drina prinášajú úspech. Garantovať ho neviem, snahu a drinu však áno. 

Čo všetko bude firma vyrábať? 

Proteíny, raňajkové kaše, aminokyseliny, viac ako tridsať doplnkov výživy. Dbáme na to, aby bolo všetko na prírodnej báze, nič zdraviu škodlivé. Predpokladám, že samotní ľudia, ktorí sa dostanú k našim produktom, budú v znalostiach o výživových doplnkoch patriť k pokročilejším. Tí si totiž uvedomujú nedostatky v tejto sfére na trhu. Naše produkty sme už dali špičkovým slovenským športovcom, nevedeli si ich vynachváliť. Chceme, aby ľudia o doplnkoch výživy vedeli čo najviac. Kedy sú kvalitné, kedy čo nebrať. Do portfólia projektu patrí aj edukácia na školách. Nebyť korony, už by sa rozbehla. Uvedomujem si, že tancovať na slovenskom trhu je náročné, ale všetci do toho ideme úprimne a s odhodlaním. Na týchto hodnotách chceme stavať.

BORIS VALÁBIK (34)

Podobne ako jeho podcastový parťák Marián Gáborík, aj Valábik sa narodil 14. februára, teda na Valentína. Vyrastal v Nitre, kde aj začínal s hokejom. V tínedžerskom veku odišiel do zámoria, v roku 2004 si ho z 10. miesta draftu vybrala Atlanta. Podobnú kariéru ako iný slovenský gigant Zdeno Chára však v NHL neurobil. V najlepšej lige sveta odohral 80 zápasov. Kariéru ukončil na prahu tridsiatky, následne sa presunul do mediálnej sféry. Pracuje ako hokejový analytik RTVS, je členom Policajného zboru Slovenskej republiky. Na jeseň minulého roka sa oženil s priateľkou Luciou, šťastný pár očakáva prvý prírastok do rodiny.

Galéria obrázkov