Mýty a tabu okolo manželských poradní

Mocenské boje, nevery, traumy, ale aj hádky, kto by sa mal viac starať o domácnosť a deti, prípadne primálo zarába alebo prehnane utráca. Ak sa partnerské nezhody neúnosne stupňujú, riešením môže byť poradňa. Čo sa v nej deje, čo môže priniesť a naopak, čo od nej nikdy neočakávať?

Každé manželstvo čelí krízam. Bolo by naivné myslieť si, že v tom vašom sa nevyskytnú a budete žiť iba v idylke, romantike a súzvuku. Okrem dobrých dní pravdepodobne prídu aj tie horšie. Keď už partneri začnú medzi sebou viac bojovať ako rozumne diskutovať, riešením môže byť aj poradňa. Netreba sa ostýchať požiadať o pomoc odborníka. 

Psychologička Veronika Rosinová sa špecializuje práve na manželské a partnerské poradenstvo. Pracuje s pármi, ktoré majú problémy v samotnom vzťahu, v komunikácii aj vo vzájomnom pochopení. Prečo sa podľa nej okolo poradní šíri toľko mýtov a neprávd? Prečo je táto téma stále značne tabuizovaná?

Poradca vždy spolupracuje s klientmi. Nakoniec však oni sami musia byť ochotní niečo pre vzťah urobiť, je to predsa ich zodpovednosť. 

BEZ SUDCU A VINNÍKA 

„Ľudia majú zväčša dve chybné predstavy o manželských či partnerských poradniach. Prvým omylom je obava, že poradca ich bude súdiť a hľadať vinníka, ktorý má na svedomí aktuálny stav vzťahu. Druhým neoprávneným predpokladom je očakávanie, že poradca za nich vyrieši problém.“ 

Úlohou poradcu podľa nej nie je robiť rozhodcu alebo sudcu. Skôr sa snaží pochopiť pozadie príbehu vzťahu a konanie partnerov. Správnymi otázkami a technikami vie partnerom ukázať, kde zlyhali alebo urobili chyby a čo by mohli vykonať pre to, aby ich vzťah fungoval a oni sa v ňom cítili lepšie. „Poradca vždy spolupracuje s klientmi. Nakoniec však oni sami musia byť ochotní niečo pre vzťah urobiť, je to predsa ich zodpovednosť. Ja im môžem len ozrejmiť veci, respektíve ich naviesť k tomu, ako inak môžu vo vzťahu fungovať, aby bol pre nich uspokojivý.“ 

Aj keď je téma manželského a partnerského poradenstva stále v časti spoločnosti tabu, Veronike sa zdá, že malými krokmi dochádza k pozitívnym zmenám. Najmä muži sú často presvedčení, že do poradní chodia iba slabosi, ktorí si doma nevedia urobiť poriadok. Je to naozaj tak? „Do mojej poradne chodia ľudia, ktorí skutočne chcú pracovať na svojom vzťahu, teda minimálne aspoň jeden z partnerov. Dokážu si uvedomiť a priznať zlyhanie, chcú nápravu, vedia sa poučiť a požiadať o pomoc, čo je prejavom obrovskej osobnostnej sily človeka,“ zdôrazňuje odborníčka. 

IDEÁLOM JE PRÍCHOD OBOCH

Techník a postupov je mnoho. Každý terapeut a poradca si volí tie svoje. Veronika Rosinová tvrdí, že na prácu s rozhádanými manželmi neexistujú žiadne šablóny. Do poradne sa hlásia muži aj ženy. „Keď volá žena, existuje ešte dosť veľká šanca na záchranu. Keď sa ozve muž, problém je väčšinou už obrovský. Nie je to však pravidlo. Asi je to tým, že muži dosť často podceňujú, keď žena kontaktuje poradňu. Často počúvam: ‚Keď som ťa volala pred polrokom ja, nechcel si ísť…‘“ 

Bežne sa stáva, že jeden z partnerov odmieta poradňu a nepríde. Aké sú dôvody? „Myslím si, že za tým stojí práve strach z hodnotenia, určovania vinníka alebo odhalenia prípadnej nevery. Sú to však len moje dohady. Keď klient nepríde, nemôžem poznať jeho skutočný dôvod. Rešpektujem takéto rozhodnutie bez toho, aby som potrebovala vysvetlenia.“ 

Ideálne je, keď partneri prídu spolu. Aspoň na prvé stretnutie. „Vtedy vidím, ako fungujú a komunikujú, v akých oblastiach majú problém. Počas sedenia na základe mojich otázok a reflexií už sami prichádzajú na to, na čom presne treba pracovať, a dokážu problém konkrétne pomenovať.“ 

Keď sa klienti s terapeutom spoznajú, môžu sa dohodnúť aj na individuálnych sedeniach, alebo pokračujú v tých spoločných. Každý prípad je iný. „Počet sedení tiež závisí od vzájomnej dohody. Ja nikdy nikoho nenútim, aby prišiel ešte raz.“ 

KEĎ ZLYHÁVA KOMUNIKÁCIA

Dôvodov návštevy manželskej poradne je milión. Môže ísť o nevhodnú komunikáciu, problémy v intímnej oblasti, neporozumenie, neveru, zradu, žiarlivosť a nespočet ďalších. „Zlá komunikácia je, žiaľ, problémom väčšiny párov. Ľudia nevedia, ako sa majú konštruktívne rozprávať. Každý z nich hovorí svoje a nepočúva toho druhého. Navyše, namiesto vyjadrenia vlastných potrieb najmä obviňujú partnera z toho, čo sa im deje. Téma komunikácie je takmer vždy súčasťou ‚párovky‘. Keby správnu komunikáciu vyučovali na základnej alebo strednej škole, možno by som nemala prácu a svet vzťahov by bol krajší.“ 

DETI NEPRINÁŠAJÚ LEN HARMÓNIU 

Prichádzajú krízy po dvoch, piatich, siedmich či desiatich rokoch? Je to individuálne, v každom vzťahu nastanú inokedy. Veronika Rosinová vo svojej praxi vidí, že mimoriadne rizikovým obdobím pre množstvo párov je príchod detí. „Ľudia vtedy zabúdajú na partnerov a ich potreby, väčšinu pozornosti zameriavajú na potomkov. V tomto období im často chýba vzájomné pochopenie.“ Vyvstávajú náročné situácie a narúša sa dovtedy možno harmonický a tolerantný vzťah. „Keď je žena na materskej doma, má dojem, že manželovi je v práci komfortne, a hneď ako partner príde domov, nahádže naňho deti alebo sa rozčuľuje, že on oddychuje na gauči, zatiaľ čo ona má ‚lietať‘ ešte aj okolo muža. Manžel má zase pocit, že žena je celý deň nevyťažená doma a on – unavený z práce – dostane namiesto pochopenia milión úloh a nahnevané výroky manželky.“ 

Výchova dieťaťa je zložitá a ak ju partneri nezvládajú a zabúdajú jeden na druhého, zarábajú si na vážne vzťahové problémy. „Rodičovstvo je síce krásne, ale veľmi náročné životné obdobie. Základom jeho zvládnutia je komunikácia a pochopenie partnerovho pohľadu. Ak to vo vzťahu chýba, začnú sa nabaľovať krivdy, frustrácie a mnohé iné problémy, ktoré potom vychádzajú na povrch, odcudzujú partnerov a, žiaľ, často sa ťahajú vzťahom až dovtedy, kým dieťa odrastie.“ No a vtedy nastávajú vážne rozpory. Partneri podľa Rosinovej zisťujú, že sa vlastne nemilujú, ale nenávidia. „Nepoznám autora tohto výroku, ale niekto raz povedal, že vzťahy fungujú, keď majú dvaja ľudia zámer spolu rásť. Nič viac, iba zámer spolu rásť. Ja pre teba, ty pre mňa, aby sme boli obaja šťastní v každej oblasti života.“ 

Cieľom je, aby mali klienti zdravé vzťahy. Ak to nejde so súčasným partnerom, tak je v poriadku aj rozvod. Dôležité je uvedomiť si chyby a zlyhania.

PSYCHOLÓG NIE JE ROZHODCA

Vo vzťahu sú vždy dvaja. V dobrom aj v zlom. A obaja partneri sú zodpovední rozhodca, vždy sa snažím byť niekde v strede. Už pri prvom kontakte klientom hovorím, nech odo mňa nič podobné nečakajú, na určovanie vinníkov máme sudcov. Ak chcú poznať vinníka, majú zlé telefónne číslo.“ 

Métou kvalitného poradenstva nemusí byť silou-mocou záchrana manželstva. „Cieľom je, aby mali klienti zdravé vzťahy. Ak to nejde so súčasným partnerom, tak je v poriadku aj rozvod. Dôležité je uvedomiť si chyby a zlyhania. Klient by mal po absolvovaní poradne vedieť, čo robiť inak pre to, aby bol jeho súčasný alebo budúci vzťah funkčný a naplnený.“ Klientom preto nikdy nehovorí, či majú zostať spolu, alebo ísť od seba. Občas pri sebe zotrvávajú, aj keď si vzájomne ubližujú. „Aj to o niečom vypovedá. Ja však nemôžem rozhodovať o živote iného človeka. Na to skutočne nemám žiadne právo. Klientom zosumarizujem, čo v ich vzťahu funguje, čo nie a čo by sa s tým dalo robiť. Rozhodnutie, či sa im ešte oplatí investovať do aktuálneho vzťahu, je už na nich.“ 

ŠTÁTNE VERZUS SÚKROMNÉ

V Česko-Slovensku kedysi fungovali štátne manželské poradne. Postupne sa transformovali na referáty psychologických služieb, zmenilo sa – okrem iného – aj ich poslanie. Dnes fungujú ako pomoc pri rozvodoch a úprave styku s maloletými deťmi alebo riešia náhradnú rodinnú starostlivosť či rôzne výchovné opatrenia. Úzko spolupracujú so súdmi a aj preto ich klienti často vnímajú ako nepriateľa alebo pravú ruku justície. Psychológovia týchto štátnych organizácií však prijímajú aj dobrovoľných klientov, ktorí prichádzajú sami a prosia o pomoc. Veronika Rosinová upozorňuje: „Pre odborníkov z referátov psychologických služieb je náročné vytvoriť si dôverný vzťah s človekom, ktorý vie, že o ňom napíšu správu pre súd.“ Inak fungujú súkromné poradne, kam klient vždy prichádza z vlastnej vôle a za služby si v plnej výške platí. „Pracujeme výlučne s dobrovoľným klientom, o ktorom nepíšeme žiadne správy ani nálezy. Môj prístup je vždy nehodnotiaci, priateľský a zameraný na potreby klienta.“

Veronika Rosinová

Absolvovala odbor psychológie na UKF v Nitre, pôsobí v Nových Zámkoch. Už na škole sa zoznámila s psychoterapeutickým smerom The Person-Centred Approach (PCA), prístupom zameraným na človeka. Základnou filozofiou PCA je autenticita, empatia a bezpodmienečné prijatie. Veronika do svojej práce vkladá aj prvky pozitívnej psychológie. Aktuálne sa špecializuje najmä na manželské a partnerské poradenstvo. Pracuje s pármi, ktoré majú problémy v samotnom vzťahu, prípadne v komunikácii, vo vzájomnom pochopení, intímnom živote a v mnohých ďalších oblastiach.

Galéria obrázkov