Vesmírny Last Minute

Exotická dovolenka budúcnosti môže mať galaktickú podobu.

Tráviť dovolenku pri západe slnka je romantika, za ktorú je nejeden z nás ochotný zaplatiť občas nemalú sumu – najmä ak ide o nejaký odľahlý ostrov alebo nikým a ničím nerušené miesto. Užívať si dovolenku na mieste, kde slnko nikdy nezapadá a jeho klimatické podmienky nie sú zlučiteľné so životom, to už je vyšší level. Zvlášť ak ide o destináciu, ktorú len ťažko nájsť v turistickom katalógu. Vesmírne výlety spolu s možným pobytom mimo domovskej planéty Zem naberajú v posledných rokoch reálne kontúry. O pár rokov tak bude možné popíjať kávu na terase nainštalovanej na vesmírnej stanici ISS. Reálnejšie a časovo rýchlejšie sú však súkromné lety, ktoré ponúkajú niektoré spoločnosti pre náročnejších turistov. 

Sedem statočných

Napriek tomu, že o lety do vesmíru s bežnými civilistami javí záujem hneď niekoľko spoločností, zrealizovať výlety pre súkromné osoby sa zatiaľ podarilo len spoločnosti Space Adventures zo Spojených štátov amerických. Celý projekt spočíva v spolupráci s Rusmi, ktorí využívajú svoju kozmickú loď Sojuz na dopravenie pasažierov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). 

Vesmírna stanica ISS bude opäť prístupná bežným smrteľníkom.

Prvým vesmírnym turistom sa v roku 2001 stal americký miliardár Dennis Tito. Ten sa však označeniu „vesmírny turista“ bráni a prezentuje sa ako nezávislý výskumník, keďže počas siedmich dní strávených na vesmírnej stanici ISS uskutočnil aj niekoľko výskumných pokusov. Faktom však zostáva, že za cestu do vesmíru musel v tom čase vytiahnuť zo svojho vrecka dvadsať miliónov dolárov. O rok neskôr využil príležitosť nevšedne investovať do neopakovateľného zážitku podnikateľ Mark Shuttleworth z Juhoafrickej republiky. Prvý Afričan pobudol v kozme deväť dní a vyšlo ho to podobne ako Tita. V roku 2005 si užil let na vesmírnu stanicu držiteľ dvanástich patentov v oblasti polovodičových detektorov a infračerveného žiarenia, Američan Gregory Olsen a o rok na to sa pridala prvá vesmírna turistka – pôvodom z Iránu – Anúša Ansáriová. Nasledovali ďalšie tri lety, ten posledný absolvoval v roku 2009 Kanaďan Guy Laliberté, zakladateľ a majiteľ slávneho cirkusu Cirque du Soleil. Za celé „vesmírne predstavenie“ zaplatil 35 miliónov dolárov. 

V druhom desaťročí nového milénia zostal kozmický priestor pre laickú verejnosť uzavretý, čo vyplývalo zo skutočnosti, že vesmírna stanica ISS bola „vybookovaná“ šesťčlennou posádkou astronautov. Výnimkou mal byť let anglickej speváčky Sarah Brightman. Tá sa chystala obsadiť miesto na palube, ktoré uvoľnili kozmonauti Michail Kornijenko a Scott Kelly. Brightman sa na misiu dôkladne pripravovala vo Hviezdnom mestečku neďaleko Moskvy, ale v roku 2015 výcvik z rodinných dôvodov prerušila. Plánovaný let ju mal vyjsť na 52 miliónov dolárov.

Kozmický Low Cost

Za desaťročie leteckého útlmu stihlo vzniknúť hneď niekoľko projektov, ktoré sa svojou povahou približujú ku komerčnejšiemu využitiu. Možno najznámejšou spoločnosťou, ktorá si dala za cieľ nielen do vesmíru vstúpiť, ale ho možno aj v budúcnosti obývať, je SpaceX amerického miliardára Elona Muska. Spoločnosť vyvinula niekoľko raketových nosičov prepisujúcich dejiny vesmírnych letov. V roku 2012 ako prvá súkromná firma úspešne vyslala kozmickú loď k ISS. SpaceX aktuálne podpísal zmluvu so spoločnosťou Space Adventures, na základe ktorej sa v dohľadnej dobe dopravia štyria turisti na Medzinárodnú vesmírnu stanicu pomocou kozmickej lode Dragon. Plánovaný let sa má uskutočniť v druhej polovici budúceho roka. Cena takéhoto výletu sa má pohybovať v desiatkach miliónov dolárov. Minulý rok bola suma za let a pobyt na ISS vyčíslená na 52 miliónov dolárov. Dôležitým krokom je certifikovanie letu kozmickej lode SpaceX Dragon prostredníctvom NASA. Malo by sa tak stať v najbližších týždňoch, pričom posledný veľký test kozmickej lode bol vykonaný v januári tohto roka. 

Lietadlá Virgin Galactic majú sprostredkovať päťsto letov do vesmíru ročne.

SpaceX však plánuje oveľa odvážnejšie počiny, ako napríklad Medziplanetárny dopravný systém, ktorý by mal umožniť ľudskú misiu na Mars a kolonizáciu červenej planéty. 

Oveľa šetrnejšie, a to najmä k úsporám, sú projekty financované ďalšími miliardármi. Jedným z nich je projekt Blue Origin, ktorý financuje majiteľ Amazonu Jeff Bezos. Ten sa vyjadril, že jedným z jeho cieľov je znížiť abnormálne ceny letov pre vesmírnych nadšencov a rovnako zvýšiť ich bezpečnosť. Blue Origin preto vyvíja rakety schopné opustiť našu planétu s ľudskou posádkou. Kozmická loď New Shepard na začiatku decembra 2019 úspešne absolvovala let do kozmu aj s pristátím na Zemi. Cena za takýto let by mala byť najmenej 200-tisíc dolárov. Obdobný zámer má aj projekt Virgin Galactic, za ktorým pre zmenu stojí britský magnát Richard Branson. Stroje Virgin Galactic pripomínajú skôr lietadlá než rakety a plány letieť nimi územia USA do vesmíru sú vo veľkom štýle. Za rok by sa malo takto prepraviť aj päťsto osôb. Za 200-tisíc dolárov sa tak človek dostane do výšky 100 kilometrov, čiže do beztiažového stavu, v ktorom pobudne šesť minút. Záujem o tento spôsob spoznávania vesmíru je enormný. Spoločnosť v súčasnosti eviduje približne 85-tisíc záujemcov zo 125 krajín. Podobne ako v prípade Bezosovho Blue Origin sa však odštartovanie vesmírnej turistiky z roka na rok odkladá. Dobrou správou ale je, že koncom februára spustila spoločnosť Virgin Galactic svoj rezervačný systém na miesta v šesťčlennej posádke. Všetci nadšenci dúfajú, že tento proces nebude pozastavený ako ten v roku 2018. 

Cesta do vesmíru má čoraz reálnejšie obrysy.

Za zmienku stojí aj zámer vesmírnej agentúry NASA. Tá v januári tohto roka oznámila, že chce na ISS vybudovať hotelovú kapsulu pre vesmírnych turistov. Predbežný odhad jednej noci v takomto hoteli hovorí o sume 36-tisíc dolárov. Podľa spoločnosti Axiom Space, ktorá má za celým projektom stáť, ide o pilotný zámer využitia vesmírnej stanice ISS na komerčné účely po tom, čo doslúži vedeckým účelom.

Ceny súkromných letov do vesmíru majú byť v budúcnosti radikálne lacnejšie.

Galéria obrázkov