Naj vlaky sveta

Železničná doprava je opäť v kurze. Najmä vo veľkomestách s chronickými zápchami je zaujímavou alternatívou na spojenie centra s predmestiami či satelitnými mestečkami. Jazda vlakom však môže byť veľkým zážitkom aj ako samostatná dovolenka.

Čínsky Šanghaj patrí k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim mestám na svete. Tamojšiu štvrť Pudong tvorili ešte pred necelými 30 rokmi len dielne a sklady. Dnes tam stojí les futuristických mrakodrapov. V Pudongu má tiež konečnú vlak, ktorý láka turistov z celého sveta. Nie je najnovší, najluxusnejší a dokonca ani neponúka najpohodlnejšie spojenie do samého centra Šanghaja. Premáva len medzi letiskom a prestupnou stanicou metra, z ktorej je to do centra ďalších 20 minút jazdy. Napriek tomu je často prvou atrakciou, na ktorú sa v Šanghaji tlačia davy turistov. Je totiž najrýchlejším komerčne premávajúcim vlakom na svete. Väčšina cestujúcich sa počas jazdy tlačí pred ukazovateľom rýchlosti s nachystanými kamerami, aby zachytili okamih, kedy ukáže 431 km/h. To je najvyššia rýchlosť, ktorú na 30-kilometrovej trase dosahuje. Presviští ju za 7 minút. Nepotrebuje pri tom ani klasické železničné koľajnice. Šanghajský vlak je typu maglev, vznáša sa na magnetickom vankúši.

Cena za túto zábavku je 8 dolárov. Len pozor! Obyčajne jazdí rýchlosťou „len“ 300 km/h. Najvyššiu rýchlosť dosahuje len vo vybraných časoch mimo dopravnej špičky – od deviatej do jedenástej dopoludnia a medzi treťou a štvrtou popoludní. Ak si chcete urobiť selfie s hodnotou 431 km/h, radšej počkajte v letiskovej hale na ten správny vlak.

Najrýchlejšie

Šanghajský maglev je najrýchlejší v bežnej prevádzke, no rekord klasického kolesového vlaku drží testovacia súprava TGV, ktorá v roku 2007 dosiahla rýchlosť 575 km/h. Táto francúzska legenda však bežne premáva rýchlosťou „iba“ 320 km/h, čo ju v rebríčku najrýchlejších vlakov posúva na nižšie priečky. Podobnú, alebo dokonca o niečo vyššiu rýchlosť ako TGV, dnes dosahuje celý rad vlakov – napríklad taliansky Freciarossa, španielsky Renfe AVE či nemecký ICE. Vo svete je to zas saudský Haramain premávajúci medzi Mekkou a Medinou či juhokórejský Koral KTX.

Na druhom mieste v celkovom rebríčku je ďalší čínsky rýchlik, tentoraz klasický a nie magnetický. Na linke Peking – Šanghaj premávajú dva identické špeciálne vlaky CR400, pričom CR znamená China Railway. Vlak CR400AF nesie meno Modrý delfín a CR400BF sa volá Zlatý Fénix. Oba prepravia 556 cestujúcich rýchlosťou 401 km/h. Trasu zvládnu za päť hodín. Po vedľajšej pôvodnej trati pritom jazdia bežné vlaky, ktorým tá istá cesta trvá dvakrát dlhšie. Okrem tejto trasy Čína buduje aj ďalšie špeciálne trate medzi veľkými mestami, na ktorých by mali jazdiť vlaky ešte o niečo rýchlejšie.

Na tretej priečke najrýchlejších vlakov je slávny japonský Šinkanzen. Konkrétne série H5 a E5, ktoré jazdia na novších tratiach a dosahujú rýchlosť 360 km/h. Šinkanzeny začali v Japonsku premávať v roku 1964 na trati dlhej 515 km. Dnes majú trate Šinkanzenov takmer 2800 km a sú pýchou Japonska. Sú tiež symbolom neuveriteľnej precíznosti a puntičkárstva. V novembri 2017 si výpravca pomýlil správny čas a vlak poslal zo stanice preč o 20 sekúnd skôr. Železničná spoločnosť sa následne „úprimne ospravedlnila pasažierom za spôsobené nepohodlie“. Aby toho nebolo málo, v máji 2018 sa opakovala navlas rovnaká situácia. Tentoraz odišiel vlak o celých 25 sekúnd skôr a nasledovalo ešte väčšie ospravedlňovanie. Celý svet si robil žarty z toho, že japonské služby z roka na rok upadajú. Ale bodaj by sme mali takýto úpadok aj na Slovensku…

Najluxusnejšie

V Japonsku ešte na chvíľu ostaneme. Okrem vlakov, ktoré lákajú cestujúcich svojou rýchlosťou a špičkovými technológiami, je totiž ešte jedna kategória. Tú vyhľadávajú turisti práve pre pomalú jazdu, ktorá ponúka jedinečné výhľady, luxusné služby a pohodlie. A jeden z najluxusnejších výletných vlakov nájdete práve v Japonsku. Výletná súprava Sedem hviezd ponúka dvoj alebo štvordňové jazdy okolo ostrova Kjúšu. Pasažieri si počas cesty pozrú hory aj morské pobrežie. Má to však háčik. Počet cestujúcich je striktne obmedzený na 28 a záujemcov je oveľa viac. Preto sa spomedzi nich žrebujú šťastlivci, ktorým ponúknu možnosť zakúpiť si cestovný lístok.

Podobné vyhliadkové vlaky nájdete na každom kontinente. Skrz Európu stále premáva legendárny Orient Expres, luxusné jazdy s ochutnávkami miestnych vín a kulinárskych špecialít ponúkajú aj v Španielsku či Portugalsku. Vlak Royal Scotsman vás ležérnym tempom povozí medzi škótskymi hradmi, jazerami a kopcami. Okrem výhľadov na nádherné scenérie ponúka aj relax – na palube má vlastné kúpele.

Vlaky v peruánskych Andách či v južnej Afrike ponúkajú aj špeciálne otvorené vyhliadkové vozne. Podobný nájdeme aj v kanadskej divočine, ten je však uzavretý a presklený – väčšina jázd totiž prebieha v zime. Takéto vyhliadkové jazdy trvajú väčšinou 2 až 4 dni a o pasažierov sa starajú ako v 5-hviezdičkovom hoteli. Ozajstní nadšenci si môžu vychutnať 15-dňovú jazdu expresom Zlatý orol po transsibírskej magistrále z Moskvy do Vladivostoku. Ceny sa začínajú od 17 000 dolárov na osobu.

Najbizarnejší

Existuje však aj vlak, do ktorého sa určite nedostanete. A nie je to spôsobené ani astronomickými cenami, ani veľkým záujmom vlakových nadšencov, pre ktorý by boli všetky termíny vypredané. Tento vlak jazdí každý pracovný deň po 45-minútovej trase v Británii. No už 14 rokov neodviezol žiadneho pasažiera. Bizarný príbeh sa začal tým, že začiatočná stanica Newhaven Marine sa v roku 2006 ocitla v havarijnom stave. Z bezpečnostných dôvodov ju preto pre cestujúcich uzavreli. Peniaze na opravu sa však nenašli, budova ďalej chátrala. Postupne sa prepadla strecha a nástupište zarástlo burinou. V roku 2017 ju preto úplne zbúrali. Napriek tomu každý pracovný deň o 20.15 z nástupišťa pohne vlak, prejde ďalších sedem staníc a svoju jazdu zakončí v Brightone. Dôvodom je to, že železničná spoločnosť chcela túto trať udržať otvorenú a na to potrebuje mať podľa zákona „otvorenú“ stanicu. Hoci staničná budova už dávno nestojí, legálne fungujúca stanica je taká, z ktorej denne vyráža aspoň jeden vlak. A tak každý večer príde rušňovodič, aby urobil jazdu s vlakom duchov. Z legálnych dôvodov je vlak uvádzaný aj v cestovnom poriadku, na internete má dokonca uvedenú cenu cestovného, no lístok naň si kúpiť nemôžete. Celých 14 rokov jazdil úplne prázdny, dvere sa nedajú otvoriť a ani na ďalších staniciach nemôže nikto nastúpiť. Prevalilo sa to až začiatkom tohto roka a železničná spoločnosť sa teda rozhodla urobiť trojmesačný prieskum medzi obyvateľmi, či tento vlak chcú. Verejnosť však skôr neveriaco krúti hlavou a nechápe, že na toto celý čas míňala peniaze. Ťažko si predstaviť, že by ľudia zrazu mali záujem o vlak, ktorý 14 rokov nikto nevyužíval. Pri britskom zmysle pre čierny humor je však možné všetko.

Galéria obrázkov