Adrenalín konskými dávkami

Na svete existuje mnoho športov, ktoré majú prívlastok adrenalínové. Ak sa na ne pozrieme bližšie, rýchlo zistíme, že nie je adrenalín ako adrenalín. Mnohé z extrémnych športov majú prirodzenú ambíciu držať sa v mantineloch aspoň akého takého bezpečia. Potom sú tu tie, ktoré sú od svojej podstaty veľmi drsné a zjemniť sa ani nedajú. Vybrali sme tri, ktoré naozaj stoja za to!

Hráči sa nazývajú chapandaz a všetci majú viac než štyridsať rokov. Byť hráčom tohto športu je tak trochu pocta.

Afganská olympijská federácia vás ubezpečí, že chytanie kozy je skutočne náročný šport, na ktorý treba poriadne trénovať. Hráčov aj kone. Na prvý pohľad sa môže zdať, že sa nám trochu poprehadzovali slovíčka, no nie je to tak. Buzkaši, v preklade „chytanie kozy“, je národným športom v Afganistane, no veľkej popularite sa teší aj v iných krajinách Strednej Ázie. Šport vznikol v 15. storočí, počas migrácie z Číny a Ázie smerom na západ, keď si jednotlivé kočovné kmene medzi sebou kradli dobytok. Hráči sa nazývajú čapandaz a všetci majú viac než štyridsať rokov. Byť hráčom tohto športu je tak trochu pocta. Muž musí na hru dozrieť trénovaním a poctivým sledovaním zápasov. Prečo je práve štyridsiatka ten správny vek, to nie je jasné. Čapandaz jazdia na trénovaných koňoch, ktoré však nevlastnia, pretože im to nedovoľuje postavenie v spoločnosti. Súperia medzi sebou v dvoch desaťčlenných tímoch, z každého môže byť naraz na ihrisku päť hráčov. Zápas trvá dvakrát po 45 minút. Čo je na tejto hre extrémne? V prvom rade „lopta“. Aby tím získal bod, musí preniesť okolo vlajky teľa alebo kozu. Zviera nemá hlavu, je vypitvané a pred zápasom sa 24 hodín namáča, aby sa počas hry nerozpadlo. Samotný priebeh hry síce má svoje pravidlá, pripomína však poriadny chaos, v ktorom môže chvíľka nepozornosti znamenať niekoľko týždňov strávených v nemocnici. 

BEZ RUKAVÍC A HLAVOU 

Ak vám pripadá stále populárnejšie MMA ako brutálny šport, pri lethwei by ste zrejme nevydržali ani do polovice prvého kola. Box bez rukavíc, ktorý pochádza z Mjanmarska, na prvý pohľad pripomína tú najbrutálnejšiu pouličnú bitku. Bojovníci nemajú povolenú žiadnu ochranu okrem trenírok a mäkkej bandáže na ruky. Dokonca ani minimalistické MMA rukavice. Box bez rukavíc vznikol počas vlády dynastie Pyu a na rozdiel od iných športov, v lethwei medzi sebou zápasili všetci – od kráľov po poddaných. Pravidlá sa od vzniku športu nezmenili, čo je jeden z dôvodov, prečo ho v mnohých krajinách zakázali. Napriek tomu existujú viaceré oficiálne turnaje. Pre mnohých fanúšikov tohto športu je brutalita len prezlečená skutočná, čistá krása športu ako takého. A bonus na záver. Mjanmarský box je jedno z mála bojových umení, ak nie jediné, v ktorom bojovníci môžu udierať súpera aj hlavou. 

ŠPORTOVCOM JE BÝK, JAZDEC JE DOPLNOK

Divokú jazdu na obrom býkovi máme všetci spätú s americkými kovbojmi. A tak je to správne. Preto bude pre mnohých možno prekvapením, že tento šport vznikol v starom Mexiku. Pôvodné stretnutia býka a jazdca boli doslova bojom na život a na smrť. Z arény odchádzal len jeden z dvojice. To sa našťastie pomerne rýchlo zmenilo. Do USA sa jazda na divokom býkovi dostala v polovici 18. storočia. Popularitu si získala najmä v Texase a Kalifornii. Dnes je prvoligovým športom, v ktorom sa točia obrovské peniaze. Adrenalín z neho však nevymizol. Cieľom je udržať sa na rozdivočenom zvierati jednou rukou, bez akýchkoľvek pomôcok, celých osem sekúnd. Divákovi sa to môže zdať ako okamih, ale ak sedíte na zvierati, ktoré váži takmer tonu a rozhodne sa neplánuje upokojiť po tom, čo vás zhodí na zem, je jasné, že ide o poriadne šialenstvo. Navyše, milovníci tohto športu berú jazdcov skôr ako doplnok. Aj podľa oficiálnych pravidiel jazdy na býkovi je športovcom v prvom rade zviera, na tento účel sa dokonca šľachtia špeciálne plemená, jazdec je skôr do počtu.

Galéria obrázkov