Jaroslav Jaško bodybuilder z pivnice

Pred desiatimi rokmi začal s cvičením v pivnici. Hľadal možnosti, ako sa stravovať a nabrať svaly. Nenechal sa nikým a ničím odradiť. V roku 2016 sa ako neregistrovaný zúčastnil Veľkej ceny Dubnice, kde získal 1. miesto. O tri roky neskôr sa pripravoval na ďalšiu súťaž, no pandémia koronavírusu zmenila jeho plány a prípravu ukončil. Celoročne sa prísne stravuje, dodržiava disciplínu a gym sa stal jeho druhým domovom. Amatér, ktorý to dotiahol na stage súťaže NPC Worldwide vo Varšave, kde si z oboch kategórií odniesol dve bronzové medaily.

Platilo u teba, že začiatky bývajú ťažké? 

Začiatky ani nie. Vtedy som ešte chodil na základnú. Len som si oťukával techniku cvičenia, stravu som nejako extra neupravoval, akurát som začal jesť častejšie a vo väčších dávkach. Náročnejšie to začalo byť, keď som začal pracovať. Musel som si variť 5-6 jedál denne, plánovať tréningy podľa práce, hlbšie sa zaoberať technikou a stravou, strečovať, pózovať. Plus venovať sa príprave na súťaže a hlavne zabezpečiť financie, lebo to všetko si vyžaduje dosť peňazí. Ale hnala ma motivácia, pretože som na sebe hneď na začiatku videl pokroky – zmenila sa mi postava, začalo ma to baviť a cítil som, že som na dobrej ceste. 

Súťaž na „skúšku“ v Dubnici nad Váhom – keď sa na ňu spätne pozrieš, v čom si mal oproti ostatným výhodu?

Výhodu? Ani neviem. Vôbec som si o sebe nemyslel, že mám nejakú výhodu. Skôr som počúvol kamarátov, ktorí mi na strednej vraveli, že by som s takou postavou mal skúsiť nejakú súťaž. Tak som sa prihlásil ako „neregistrovaný“ a šiel som skúsiť, či ma to bude baviť. Výhodou bol možno môj úzky pás a aj to, že mi genetika nadelila dobrý svalový základ, ktorý som podporoval ťažkými základnými cvikmi v domácej posilke v pivnici môjho kamaráta. 

Už máš za sebou pár úspechov, ktoré ťa určite posunuli ďalej. Aký je tvoj krátkodobý a dlhodobý cieľ? 

Úspechy prichádzajú s tvrdou drinou. Mojím krátkodobým cieľom je absolvovať kurz nutričného poradcu, aby som sa stal profíkom v oblasti poradenstva. A dlhodobý? Hlavne byť zdravý a každú ďalšiu súťaž vystúpiť na pódium pripravený lepšie ako predošlú. Byť vzorom, motiváciou pre ostatných, že všetko sa dá, len si treba správne nastaviť hlavu a myslenie. Odhodiť rutinu, vystúpiť z komfortnej zóny a začať pre seba niečo robiť. 

Okrem toho chodíš normálne do práce. Ako to všetko stíhaš aj s prípravou jedla?

Popravde, každý deň si musím plánovať inak. Dá sa povedať, že mám tri režimy, v ktorých fungujem podľa smien v práci – denná, nočná a dva dni voľno. Cez voľno pred dennou si navarím a odcvičím vtedy, keď mi to najlepšie vyhovuje. Po dennej hneď utekám na tréning a dojedám jedlo. Pred nočnou varím a tréning absolvujem s tým, že na nočnej pokračujem s jedlom do šiestej rána, aby som stíhal „ujesť“ nasledujúci deň. A tak to ide stále dookola. Okrem varenia a cvičenia ma ešte stále čaká strečing, kardio a pózing. Nie je to jednoduché, vyžaduje si to disciplínu. Je šialené, na čo všetko si človek dokáže zvyknúť. Rokmi sa to stalo mojím životným štýlom. 

Väčšina športovcov má sponzorov. Si aj ty otvorený sponzoringu?

Ja aktuálne nikoho nemám, ale áno, určite som otvorený sponzoringu. Ak by prišla príležitosť, budem len rád.

Galéria obrázkov