Pôsobivé bývanie

Takúto stavbu by sme potrebovali aj v Bratislave. V taiwanskom Tchaj-peji vyrástla špirálová veža, ktorá požiera smog. Záhrada Agora je dielom architektov zo štúdia Vincenta Callebauta.

ZÁHRADA  AGORA 

Vnútri sa nachádza štyridsať luxusných apartmánov a na fasáde, streche a balkónoch mrakodrapu rastie až 23-tisíc stromov a kríkov, čo je takmer rovnaké množstvo ako v newyorskom Central Parku. „Náš projekt absorbuje 130 ton oxidu uhličitého ročne, čo je v prepočte ročná produkcia 27 áut,“ uviedol pre Business Insider vedúci dizajnér Vincent Callebaut. 

NAJPASÍVNEJŠIE APARTMÁNY NA SVETE 

Nový bytový komplex so 162 bytmi Heidelberg Village leží na pozemku zhruba rovnako veľkom ako futbalové ihrisko. Táto štvrť v Heidelbergu sa stala najväčším komplexom pasívnych domov s extrémne nízkou spotrebou energie na svete. 

Na splnenie náročného štandardu „Passivhaus“ môžu budovy využívať iba malé množstvo energie na vykurovanie a chladenie. Aj napriek chladným nemeckým zimám nebude komplex nikdy využívať viac ako 15 kilowatthodín energie na meter štvorcový za rok, pričom štandardom je 100 až 300 kWh. Dva bloky s výškou päť až deväť podlaží majú jedno- až päťizbové byty, všetky s balkónmi. V parteri sa nachádzajú obchodné priestory a celý komplex je bezbariérový. Fasády budov sú „omietnuté“ solárnymi panelmi, ktoré vďaka dômyselnému umiestneniu nielenže vyrábajú elektrickú energiu, ale v lete dokonca budovu ochladzujú. 

Dôležitá je aj kompozícia bytov. „Keďže sú obydlia blízko seba, strácame menej tepla a vyrobíme viac energie,“ vysvetľuje Wolfgang Frey z Frey Architekten, štúdia, ktoré má stavbu „na svedomí“. Dizajn je čo najvzduchotesnejší, ale zahŕňa aj otváracie okná. To bolo pri budovách, ktoré sa snažili dosiahnuť maximálnu efektivitu, zriedkavé. „Asi pred desiatimi rokmi bolo bežné, že sa pasívne domy stavali bez otvárateľných okien,“ hovorí Frey. „Aké smiešne! V prvom rade bol hlúpy nápad nadiktovať ľuďom, že nesmú otvárať okná. Ale hlúpe je aj používať technické zariadenia na výmenu vzduchu po celý rok. Aká strata energie.“ 

Obyvatelia si teda môžu sami otvoriť okná alebo aktivovať ventilátor stlačením tlačidla. Senzory automaticky zisťujú kvalitu vzduchu a podľa potreby aktivujú jeho výmenu. 

Zvonka sú budovy pokryté rastlinami, ktoré v lete prispievajú k ochladzovaniu bytov a zlepšujú kvalitu ovzdušia. Úžasnou novinkou je aj farba na stenách s prímesou titánu. Ten mení smog na neškodné dusičnany a kyslík. 

Byty boli navrhnuté pre rôznorodú sociálnu skupinu ľudí: študentov, rodiny a staršie alebo zdravotne postihnuté osoby, ktoré majú prístup k potrebnej starostlivosti priamo na mieste. 

Zaujímavý nápad na nájomné bývanie na Slovensku, čo poviete? 

PUTINOV TAJNÝ PALÁC 

Ako by si povzdychla nejedna slovenská mama: „A kto by to upratoval?“ Palác všemocného vladára Vladimira Vladimiroviča Putina totiž pripomína skôr malé kráľovstvo než rezidenciu. 

Komplex rezidencie Praskovejevka na brehu Čierneho mora má rozlohu 17 691 metrov štvorcových, čo je 39-krát viac, ako má Monako. Okrem luxusných obytných priestorov sa v ňom nachádza domáce kino, vstupná hala s barom, bar s vodnou fajkou, kasíno a sála s automatmi, vináreň, bazén, prístav, dva heliporty, podzemné klzisko na ľadový hokej, kostol či samostatná čajovňa s vlastným mostom. Súčasťou areálu je aj skleník s rozlohou 2 500 metrov štvorcových, amfiteáter, tristo hektárov viníc, ustricová farma a tiež špeciálny tunel, ktorý vedie k pláži a skalnatému útesu s výhľadom na Čierne more. 

Interiéry sú, po vzore cárskeho Ruska, zdobené zlatom a zariadené nábytkom z luxusných talianskych firiem, ktoré sa na svojich stránkach dokonca chválili zábermi z paláca. V komplexe je až 47 gaučov, cena niektorých z nich dosahuje až dva milióny rubľov (22-tisíc eur). Najdrahší stôl v budove stál v prepočte 45-tisíc eur. 

Rezidenciu postavili tak, aby sa k nej bez prísnej kontroly nedalo dostať pozemnou, námornou ani vzdušnou cestou, a nárazníková zóna má vyše 7 000 hektárov. Nad pozemkom je vyhlásená medzinárodná bezletová zóna. Podľa Nadácie boja proti korupcii, organizácie väzneného disidenta Alexeja Navaľného, financovali výstavbu komplexu firmy, ktoré sú korupčnými schémami prepojené na priateľov i priamo na prezidenta Vladimira Putina – a to vrátane štátnych koncernov Rosnefť a Transnefť. 

Mimochodom, hodnota „zámočku so záhradkou“ je dvakrát vyššia než rozpočet Bratislavy, teda približne 100 miliárd rubľov (1,1 miliardy eur).

Galéria obrázkov