Ekonomika vs. Covid-19

Uplynulý rok bol v globálnom hospodárstve a na finančných trhoch plný rekordov a bezprecedentných situácií zapríčinených koronavírusom. Prvýkrát v histórii zasiahla pandémia všetky systémovo dôležité ekonomiky naraz a prekvapila väčšinu vlád. Tie nemali pripravené jasné krízové postupy, čo vyústilo do najväčšej kontrakcie svetového HDP od druhej svetovej vojny. V recesii skončilo 93 % krajín. Objavenie vakcíny na COVID-19 však znamená svetlo na konci tunela. Rok 2021 by mal byť začiatkom návratu do predkoronového života, akýmsi prechodným obdobím. „Business as usual“ nastane zrejme až na jeho konci.

REKORDY, SAMÉ REKORDY

Hromadné lockdowny s cieľom znížiť mobilitu obyvateľstva a spomaliť tak šírenie koronavírusu vyústili do najväčšieho poklesu svetového HDP od druhej svetovej vojny. Rekord prekonali aj kontrakcia v druhom kvartáli a letné oživenie po uvoľnení reštrikcií sociálneho odstupu. Vyústilo to do najkratšej, len dva štvrťroky trvajúcej recesie. VIX, index strachu Wall Street, teda index volatility opcií na akcie, prepisoval na jar historické rekordy – pri rýchlom páde akciových búrz do medvedieho trendu, ktorý bol dosiahnutý už za 16 dní, a pri ponore výnosových kriviek bezpečných štátnych dlhopisov na nové minimá, v prípade Nemecka hlboko pod nulu. Centrálne banky a vlády prijali rekordne rýchle a veľké menové a fiškálne stimuly, vďaka čomu ostali akcie v medveďom trhu zatiaľ najkratšie obdobie a rovnako rýchlo, už za 12 dní po dosiahnutí dna, sa vrátili do býčieho trhu. Všetky koronastraty sa vymazali len za necelých päť mesiacov (aspoň čo sa týka amerických trhov) – pri posune na nové historické maximá s valuáciami vyššími ako počas dot.com bubliny na prelome milénií, a to aj vďaka rekordne nízkej úrovni finančného stresu. Práve bezprecedentné opatrenia tvorcov politík, oproti ktorým vyzerajú stimuly z finančnej krízy na prelome rokov 2008 a 2009 ako trpasličie, priviedli ceny zlata na úrovne nad 2 000 dolárov. Trhoví hráči očakávajú dlhotrvajúcu monetizáciu rekordne nafúknutého dlhového bremena vlád a finančnú represiu pri záporných reálnych a v eurozóne aj nominálnych úrokových sadzbách. Absolútnou anomáliou koronaroka boli záporné ceny ropy WTI, počas jarného kolapsu dopytu na úroveň z roku 1995 klesli až na -40 dolárov – pri plných skladovacích kapacitách. Inak povedané, obchodníci boli ochotní zaplatiť kupujúcemu za to, že mu predajú čierne zlato. 

ZAČALO TO KONŠTRUKTÍVNE

Makroprostredie vyzeralo na prelome rokov 2019 a 2020 priaznivo. Svetová ekonomika vykazovala čoraz presvedčivejšie znaky odrazu z minicyklu spomaľovania a pádu pod trojpercentnú dynamiku rastu. Americký prezident Donald Trump uzavrel prvú fázu obchodnej dohody s Pekingom a na poli čínsko- -americkej obchodnej vojny nastávalo prímerie. Všeobecný pokles nervozity a neistoty podporovalo aj uvoľnenie menovej politiky všetkými kľúčovými centrálnymi bankami, základná úroková sadzba po očistení o infláciu klesla do negatívneho teritória. Aj vďaka tomu sa ťažko skúšaný výrobný sektor opäť dostal do fázy expanzie. Analytici očakávali návrat globálneho ekonomického rastu k nadtrendovému, vyše trojpercentnému tempu a pokračovanie najdlhšej expanzie v histórii, ktorá podľa ekonomického cyklu Spojených štátov trvala už 126 mesiacov. 

KORONAŠOK

Začiatkom roka sa však z Číny do celého sveta rozšíril nebezpečný koronavírus, ktorý v dôsledku vládnych reštrikcií spôsobil šok na strane globálneho dopytu aj ponuky a narušil globálne dodávateľsko- odberateľské reťazce. Bežný život sa takmer zastavil, spoločenská a ekonomická aktivita sa do značnej miery presunula do online prostredia. Najviac utrpel sektor služieb, založený na osobnom kontakte, ktorý bol v čase pandémie úradmi potlačený – teda gastroslužby, ubytovacie zariadenia, celý segment trávenia voľného času, ale aj osobná (najmä cezhraničná) doprava na čele s tou leteckou. Neistota, pokles príjmov či strata zamestnania vyústili do rekordného poklesu spotreby a rastu miery úspor miestami nad 20 % na oboch brehoch Atlantického oceána, čím trpel obchod a následne aj priemysel. Len v Spojených štátoch s liberálnym trhom práce a nízkou mierou ochrany zamestnancov stratilo počas jarného dna koronakrízy prácu vyše 22 miliónov ľudí a miera nezamestnanosti vyskočila z rekordného minima 3,5 % na takmer 15 %. V Európe sa trhy práce takisto zhoršili, ale vďaka silnejším sociálnym štátom a vládnej podpore záchrany pracovných miest vyskočila miera nezamestnanosti v eurozóne z historického minima 6,5 % približne len o jeden percentuálny bod. Počas druhého kvartálu 2020, keď naplno pôsobili lockdowny, klesla globálna ekonomika o niečo viac než 9 % na medziročnej báze. Na porovnanie, v čase dna finančnej krízy spred vyše dekády dosiahol pokles globálneho HDP v prvom štvrťroku 2009 „len“ 2,4 %. Nepochybne možno konštatovať, že koronašok spôsobil najväčší pokles svetovej ekonomiky od druhej svetovej vojny, v prípade Spojených štátov dokonca od Veľkej depresie z 30. rokov minulého storočia. Prieskumy nálady a aktivity v globálnej ekonomike (špeciálne v sektore služieb) na čele s indexmi nákupných manažérov klesli na rekordné minimá. 

ONLINE PRIESTOR

Na druhej strane, presun života do digitálneho priestoru, ktorý začal už pred dvomi dekádami, teda dávno pred krízou, bol vodou na mlyn pre mnohé technologické firmy, ktoré už predtým vykazovali svižný rast tržieb v oblasti komunikácie, zábavy, online infraštruktúry či internetového predaja. Pandémia okrem toho zvyšuje záujem spoločnosti o zdravie ako také, z čoho začína profitovať sektor zdravotníctva. Do popredia sa dostávajú prevencia, sérologické testovanie či vakcinácia s cieľom ochrany. 

UVOĽŇOVANIE REŠTRIKCIÍ A STIMULY

Apríl 2020 možno označiť za dno koronakrízy. Zhruba od začiatku mája dostávali vlády šírenie koronavírusu ako-tak pod kontrolu a postupne uvoľňovali reštriktívne opatrenia, ktoré obmedzovali sociálne kontakty. Globálna ekonomická aktivita sa začala oživovať. Prispeli k tomu aj najväčšie, najširšie a najrýchlejšie prijaté menové a fiškálne stimuly v histórii, ktoré pôsobili ako vankúše a nárazníky a pomohli stabilizovať ekonomiku aj finančné trhy. Počas finančnej krízy na prelome rokov 2008 a 2009 trvalo prijatie monetárnej záchrannej siete v USA viac než dva mesiace, teraz bola hotová takmer okamžite – v priebehu dvoch týždňov. Prvýkrát v histórii dokázala pružne zareagovať aj ECB: svojím núdzovým pandemickým programom nákupu aktív PEPP, ktorý od marca už dvakrát navýšila a predĺžila minimálne do marca 2022. Okrem toho prijala aj ďalšie opatrenia na podporu úverovania. Štyri najväčšie svetové centrálne banky v rámci kvantitatívneho uvoľňovania navýšili v roku 2020 svoje bilancie o asi 8,5 bilióna dolárov. V priebehu uvoľňovania menovej politiky od konca roka 2008 narástli ich súvahy len o 2,4 bilióna dolárov. V minulosti bolo normou, že fiškálna podpora prišla najskôr kvartál po začatí recesie, počas pandémie koronavírusu to u väčšiny hlavných svetových ekonomík bolo doslova v prvom mesiaci. Odhaduje sa, že fiškálny impulz pridal globálnej ekonomike 3 – 4 % rastu pri vyše 10-percentných deficitoch rozpočtov krajín eurozóny, Spojených štátov či Japonska. Bez neho by bol pokles ešte výraznejší ako očakávané cca 4 % za celý rok 2020. V krízovom roku 2009 dosiahla fiškálna forsáž len 1,7 % svetového výkonu ekonomiky. 

NAJKRATŠIA V HISTÓRII

Kombinácia uvoľňovania opatrení a gigantických stimulov spôsobila počas leta rekordne veľké oživenie svetovej ekonomiky. Globálny ekonomický rast dosiahol za tretí kvartál na medzikvartálnej anualizovanej báze takmer 35-percentné tempo. Väčšina predstihových ukazovateľov naznačovala zotavenie v tvare „V“ a viac-menej sa k nim pridávajú aj reálne tvrdé dáta. Podobne sa od dna odrazili aj ceny rizikových aktív na čele s akciovými trhmi. Americké akcie (aj vďaka vysokému zastúpeniu technologických firiem, ktoré z krízy profitovali), už v závere leta prepísali historické februárové maximá. Nahor ich hnala najmä likvidita centrálnych bánk a nádej, že to najhoršie z koronašoku má ekonomika a tým pádom aj firemný sektor už za sebou, vďaka čomu by sa ziskovosť amerických aj ázijských firiem už v roku 2021 mala vrátiť nad predkrízovú úroveň roka 2019. Recesia v hlavných svetových ekonomikách trvala len dva kvartály, čo je rekordne krátko. Išlo o technickú recesiu, spôsobenú externým zdravotným šokom, nie recesiu, ktorá by mala pôvod v nerovnováhach finančného systému pri výraznom raste zadlženia ekonomických subjektov a nákladov na obsluhu dlhu pre reštriktívnu menovú politiku. 

VAKCÍNA NA COVID-19 A MOHUTNÝ RAST V ROKU 2021 

V závere roka 2020 sa tempo ekonomického oživenia spomalilo, za čím okrem vyššej porovnávacej kvartálnej bázy stojí aj druhá vlna koronavírusu na Západe (Ázia ho už mala plne pod kontrolou) a opätovné lockdowny. Hoci možno predpokladať, že ekonomika eurozóny zaznamená za posledné tri mesiace kontrakciu, a nemožno vylúčiť, že značná slabosť doľahne aj na americkú ekonomiku, celkovo možno očakávať svetlo na konci tunela. Stojí za tým fakt, že viacero producentov na čele s americko- nemeckým konzorciom Pfizer – BioNTech a ďalšou americkou firmou Moderna v novembri oznámilo úspešné zavŕšenie vývoja vakcíny na COVID-19. S očkovaním svetovej populácie sa pritom začalo už v decembri a proces bude pokračovať minimálne v priebehu prvého polroka 2021. Vďaka vakcíne, očakávanému pokračovaniu kvantitatívneho uvoľňovania centrálnymi bankami a fiškálnej expanzii by malo v budúcom roku pokračovať oživovanie globálnej ekonomiky, ktorá by mohla dosiahnuť vyše päťpercentný rast, najrýchlejší minimálne od roku 2010. Ťahať by ju mala rozvíjajúca sa Ázia na čele s Indiou a Čínou s takmer dvojciferným rastom HDP. Masívne sa oživuje aj zahraničný obchod. Spojené štáty by mohli po približne štvorpercentnom poklese HDP v roku 2020 narásť odhadom o päť percent. Eurozóna, ktorej kontrakcia hospodárstva dosiahne 8 – 9 %, by mala rásť o 5 – 6 % v roku 2021. Svetová ekonomika by mala celkovo vymazať koronastraty za asi 6-7 kvartálov, čo je približne polovičný čas oproti finančnej kríze spred vyše dekády. Výhľad na rok 2021 je konštruktívny, stále však pôjde len o prechodný rok. Podstatná časť života sa bude môcť vrátiť do „starých koľají“ až v jeho závere. Úvod mierne skomplikujú protivetry koronavírusu, čakanie na distribúciu vakcíny a zaočkovanie kritickej masy ľudí. Práve pomalý proces očkovania a neochota ľudí nechať sa zaočkovať sú hlavnými rizikami výhľadu. Politické neistoty a geopolitické napätie totiž výrazne poklesli a konfliktný Donald Trump odovzdá žezlo štandardnejšiemu a predvídateľnejšiemu Josephovi Bidenovi. 

KTO NEINVESTUJE, SCHUDOBNIE

Klasické a pomerne rýchlonohé cyklické oživovanie svetovej ekonomiky by malo podporiť aj rast firemných ziskov s medziročnou dynamikou na úrovni 25 – 30 %. V kombinácii s negatívnymi reálnymi úrokovými sadzbami, keď len Fed a ECB budú skupovať dlhopisy v objeme dobrých 250 miliárd dolárov mesačne, ako aj s fiškálnymi stimulmi, možno očakávať pokračovanie rely akciových trhov. Podporiť by ich mali aj stále nadpriemerná alokácia investorov voči hotovosti, ktorá by mala postupne smerovať do rizikovejších aktív. Vakcína na COVID-19 by mohla byť spúšťačom rotácie na burzách do sektorov, ktoré najviac utrpeli pravidlami sociálneho odstupu (napríklad do leteckých spoločností) do typických cyklických sektorov (ako automobilky) a hodnotových akcií, z regionálneho pohľadu do emerging trhov pri slabšom dolári. Lídri odrazu z marcových koronaminím, technologické akcie a komunikačné firmy s extrémnymi valuáciami porastú, zrejme však budú zaostávať za rastom celkového trhu.

Galéria obrázkov