Keď sa veci berú športovo

Demonštrovať na ulici jedného veľkomesta, to v dnešnom svete veľa rozruchu nespraví. Platformou politickej propagandy sa čoraz častejšie stávajú športové podujatia. Niektoré prejavy sa do histórie zapísali veľkými i krvavými písmenami.

Sú približne dve hodiny ráno stredoeurópskeho času, rodiny vo všetkých amerických mestách si práve sadajú k televízorom, aby sledovali zápas medzi kalifornským San Franciscom a missourským Kansas City. Hneď po prvom výkope nastane pauza. Lukratívny zápas Super Bowlu takmer každých päť minút preruší reklamný blok. Americkí kandidáti na prezidenta skúšajú aj tentoraz získať sympatie v najsledovanejšom prime-time roka. Do jedného z blokov sa dostáva aj Donald Trump. Zaplatil si. Trump však nebol jediným, kto investoval do propagandy počas najsledovanejšieho amerického podujatia, spravili to viacerí vrátane Bidena. Kým niektorí politici využívajú športové zápasy a prenosy z medzinárodných podujatí vo vlastný prospech, nájdu sa aj takí, ktorí svojimi gestami vyjadrujú postoje k rozsiahlejším sociálno-politickým problémom. 

OH! TRAGÉDIA!

Mníchov sa snažil očistiť od zlej povesti berlínskej olympiády. Olympijské hry sa v Nemecku usporiadali už druhýkrát. Letné hry v roku 1972 však poznačil priamy prenos z vyjednávania a prestrelky medzi nemeckými ozbrojenými silami a palestínskymi militantmi, väzniacimi tím izraelských atlétov, prevažne vzpieračov. Vyvrcholilo to masakrom, ktorým sa Nemecko aj po druhý raz zapísalo do histórie ako neslávne dejisko letných olympijských hier. Mníchov však nebol jediným tragickým miestom tohto podujatia v nedávnej histórii. Niektoré ročníky sa na seba dokonca podobajú. Napríklad Moskva 1980 a Soči 2014. Rozdelenie sveta na superbloky existovalo vtedy aj dnes. Vtedajší americký prezident Carter bojkotoval moskovskú olympiádu pre útok sovietskych jednotiek na Afganistan. A keď sa takmer o polstoročie neskôr usporiadali zimné olympijské hry v Soči, Barack Obama bojkotoval celé podujatie. Dôvod? Výrazné kontrasty v právach ruskej a americkej LGBTQ komunity. Ani olympijské hry v Riu sa nezaobišli bez škandálov. Miestni nerozumeli, čo sa deje s ich mestom, prečo je ich pohyb v ňom obmedzený a kto má vlastne právo rozhodovať o tom, kde budú bývať. Hry boli označené za skorumpované a dostali Brazíliu do nelichotivého postavenia v rámci medzinárodnej politickej scény. Toľko k zmarenej snahe o vytvorenie dobrého mena. 

FIFA A HIDŽÁB

Iný politický akt v Riu urobila moslimská šermiarka Ibtihaj Muhammadová. Ako prvá žena sa na olympiáde zúčastnila v hidžábe, na hlave ho mala po celú dobu. Hidžáb sa však nepozdával predstavenstvu futbalovej asociácie FIFA. V roku 2011 nič nenasvedčovalo tomu, že by povolila jeho nosenie profesionálnym moslimským futbalistkám. Iránsky tím, ktorý porušil zákaz FIFA, bol ihneď vyradený z kvalifikácie. K zmene došlo až v roku 2017. Oficiálnemu povoleniu hrať s hidžábom na hlave predchádzali rady diskusií, mediálne kauzy a svojou trochou pomohla aj verejnosť, ktorá na základe kontroverzného neodohratého zápasu medzi Iránom a Jordánskom navrhla niekoľko prijateľných verzií hidžábov, vyhovujúcich nariadeniam asociácie. 

HOKEJ AKO PRIVILÉGIUM

Politicko-športové peripetie sú v Rusku časté. A ani aktuálny medzinárodný šampionát v ľadovom hokeji nie je iný. Vzhľadom na to, že v roku 2020 vyvrcholili v Bielorusku početné protesty a krajina sa stala problematickou, novým usporiadateľom majstrovstiev sveta je pravdepodobne – tipujete správne – Moskva! Pravdou je, že Moskva by tak či onak organizovala majstrovstvá, ak nie v roku 2021, bolo by to podľa plánu len o dva roky neskôr. 

BICYKLOM ZA SILNÚ KRAJINU 

Tour de France má významnú históriu a krajina je na ňu pyšná. Má byť prečo. Tieto cyklistické preteky totiž vznikli v prvom rade ako nacionalistický akt. Trasy pelotónu, vedúce pozdĺž hraničných území Francúzska, sa historicky menili – v závislosti od politických medzinárodných dohôd medzi Francúzskom a Nemeckom. Francúzsko tak viac ako storočie usporadúvalo podujatie na počesť vojnou rozdeleného pohraničného územia. To mali symbolicky prepojiť práve trasy medzi jednotlivými mestami, ktoré v začiatkoch nemali ani dostatočne rozvinutú infraštruktúru. 

BOSTONSKÝ INCIDENT

Nikto nečakal, že počas maratónu v Bostone vybuchne bomba. Na prvý pohľad sa to javilo ako útok organizovanej teroristickej skupiny. Z niekoľkých vypočúvaní však vyplynulo, že za ním stáli dvaja bratia, imigranti z Dagestanu, ktorí sa snažili dokázať svoju príslušnosť k čomusi väčšiemu – a priklonili sa k radikalistickej skupine. Maratón si za cieľ zvolili jednoduchou logikou. Bolo to najväčšie podujatie v meste. Amatérsky vyrobené bomby nastavili tak, aby vybuchli tesne pred cieľom. Jeden z bratov mal v tom čase len devätnásť rokov. Dodnes nad ním visí Damoklov meč a americká justícia prehodnocuje, či ho navzdory doživotnému trestu nepopraví. 

RUSKÁ SNAŽIVOSŤ

Rusko chce víťaziť. Je veľkým hráčom na politickej scéne, čo sa snaží dokázať tým, že robí všetko, čo sa dá, aby obhájilo svoje postavenie. A niekedy toho spraví toľko, až sa mu to vypomstí. Vehementná snaživosť napokon zapríčinila vylúčenie všetkých ruských športovcov z oficiálnych olympijských hier, ktoré sa mali konať v roku 2020. Manipulácia s dopingovými testami sa nevypláca. Na ďalšiu zlatú medailu si budú musieť Rusi pár piatkov počkať. Zákaz totiž trvá štyri roky. 

VEC INTEGRITY 

Početné čierne plochy a štvorce na sociálnych sieťach neboli jediným gestom, ktoré sprevádzalo hnutie Black Lives Matter. Omnoho osobnejšie to vzali vrcholoví basketbalisti americkej NBA ligy. V tradícii Kaepernickovho protestu pokľakli aj Le Bron James a Dwight Howard. Na sebe mali čierne tričká a dresy s heslami ako „Nemôžem dýchať“ a „Rovnosť, Minulosť, Láska, Viera“. Na počesť Georgea Floyda, ktorý bol poslednou známou obeťou brutálneho policajného zásahu, namaľovali rovnaké heslo veľkými čiernymi písmenami aj na palubovku v Orlande.

Galéria obrázkov