Ušľachtilá prestíž

Dunajskostredčan Zoltán Mikóczy pred štrnástimi rokmi vydražil v anglickom Newmarkete ročného dostihového koníka ešte bez mena a kariéry za vyvolávaciu cenu 2 000 libier. Overdose, ako hnedáka pomenovala majiteľova dcéra Lilla, dosiahol šestnásť víťazstiev a na prémiách vybehal 258 492 eur. Aká je šanca na takúto výhodnú kúpu? Má zmysel investovať do tohto odvetvia? Koľko peňazí si treba pripraviť na priebežnú starostlivosť o akvizíciu? A určujete meno pre koňa fakt vy?

Áno, meno určujete vy (rovnako ako farebnú kombináciu dresu svojej stajne), ak je to pre vás dôležité a nezabudnete, že to v takom prípade bude súčasť zadania pred aukciou. Značne si tým však zredukujete možnosti, lebo „NN“ bývajú len mladučké kone, na ktorých štarty sa načakáte. Pochopiteľne, vaša voľba nesmie kolidovať s medzinárodnou listinou chránených mien a byť v rozpore so všeobecnými ustanoveniami (hanobenie či vulgarita, porušovanie osobnostných práv, neprípustná komercia, maximálny počet hlások, možné spôsobenie zmätku: komentátor sotva môže vykrikovať do mikrofónu, že „Horí!“). Premenovanie koňa je možné, ale značne nákladné a zložité. A nie, „naši ľudia“ to nevybavia: agenda a rozhodujúce kompetencie sú totiž už vyše tri storočia v kolíske turfu u Weatherbyovcov. 

Tými praktickejšími zadávanými parametrami pred kúpou bývajú vek, pohlavie, dovtedajšia kariéra koňa a ak už behal, tak najmä dištančné optimum (šprintér, strednotratiar, vytrvalec), preferovaná pôda (pevná, mäkšia, hlboká) a obvyklý prejav (tempár, univerzál, koncovkár). Opomenúť sa nedá ani taký detail, akým je cenový strop… 

Je naozaj veľa príkladov, keď aj z nákupu za 1 000, 2 000, 3 000 eur napokon môže byť ‚jednotkový‘ kôň.

SLUŠNÁ ŠANCA SI ŽIADA 10 000 – 15 000 EUR

Podľa obchodníka s plnokrvníkmi je investovanie do dostihových koní najmä vecou ušľachtilej prestíže, číreho nadšenectva či nepriameho osohu. „Daniel Křetínský vyhlásil, že do futbalovej Sparty Praha síce nalial miliardu korún, ale tá sa mu mnohonásobne vrátila vďaka stretnutiam, kontaktom a príležitostiam, ku ktorým sa zásluhou investície dostal,“ upozorňuje Tomáš Janda, ktorý ako najznámejší a najaktívnejší bloodstock agent v tomto regióne už kúpil pre klientov na aukciách vo Veľkej Británii, Írsku, Francúzsku či Nemecku viac ako tisíc dostihových koní vrátane posily s cenovkou 150 000 eur. 

„Vyššia cena podporená adekvátne kvalitným výberom, samozrejme, zvyšuje šancu na úspech. Povedal by som, že na slušnú šancu v kontexte strednej Európy treba uvažovať o sume 10 000 – 15 000 eur. V tejto sfére však niet záruk, neinvestujete do zlata. Je naozaj veľa príkladov, keď aj z nákupu za 1 000, 2 000, 3 000 eur napokon môže byť ‚jednotkový‘ kôň. Naopak, kôň za desaťtisíce eur z rôznych dôvodov nemusí nikdy vybehnúť,“ upozorňuje Janda. 

Čerstvé pozitívne extrémy? V petržalskom Starom háji veľmi populárna belka Zoriana vyšla družstevníkov zo Senice Čáčova 7 000 eur, stala sa anketovým Koňom roka 2017 a 2018 v SR a získala už 100 320 eur. Barthesa, o tri roky mladšia víťazka septembrových klasických Oaks v Bratislave, vyšla stajňu Statek Blata Český Raj majiteľa futbalovej Mladej Boleslavi Josefa Dufeka ťažko uveriteľný bagateľ 300 eur a už vybehala 550 420 korún, čiže asi 20 300 eur. Nagano Gold kedysi prišiel do Česka za 3 000 eur a aktuálne má zarobených približne 280 000 eur. Agent odhaduje, že profit v podobných intenciách sa týka jedného z približne tristo zvierat. 

NIEKEDY TO FAKT NIKTO NETUŠÍ 

Janda pripúšťa, že dlhé roky zbierania skúseností logicky – v ktorom odbore to tak nie je? – síce veru nezaškodia, občas však potenciál koňa nevytušia ani ľudia, ktorí ho poznajú od žriebätka a sú s ním dennodenne. „Raz som v nemeckom Baden-Badene pri jednej už dvojročnej hnedke prihadzoval tuším do sumy 6 000 eur, vydražili ju za 9 000 eur. Pýtal som sa krajana, ktorý pôsobil u jej trénera, či by to mohla byť kobyla na významnejšie dostihy u nás. Povedal mi, že až taká dobrá asi nebude. Ja som sa vtedy v tejto brandži len rozbiehal, potrebných 10 000 eur som aj na základe spomenutej pomerne vlažnej referencie vnímal ako strašné prachy. V tej chvíli evidentne vôbec nikto netušil, čo z nej vyrastie. Ak by v nej totiž videli vlohy aspoň na dostihy so štatútom Listed, čo je celosvetovo štvrtá najvyššia úroveň v unifikovanom systéme Black Type, cenovo by sa pohybovala minimálne pri 100 000 eurách. Nestála však ani desatinu z toho. Napokon na dráhe hneď päťkrát zabodovala na absolútne vrcholnej scéne Group 1 vrátane Ceny Víťazného oblúka 2011 v Paríži a zarobila dovedna 3 766 400 eur – bola to slávna Danedream…“ Najdrahší na dražbe predaný dostihový kôň The Green Monkey stál v januári 2006 neuveriteľných 16 miliónov USD. Hnedák pomenovaný podľa golfového ihriska na Barbadose absolvoval len tri štarty, nedosiahol ani jedno víťazstvo a vrátil 10 440 dolárov. Skúsili to s ním v chove, začal s taxou 5 000 USD a ak si odmyslíme Monkey Businessa, dobyvateľa klasickej Trojkoruny v dostihovo podružnej Paname, bolo to aj v tejto úlohe úplné fiasko. 

Agent neskrýva, že je v tom subjektivizujúci konflikt záujmov, ale odporúča neponechať kúpu na vlastnú intuíciu. Najmä úplní nováčikovia sa totiž môžu ľahko spáliť. „Nevylučujem, že sa dá – obrazne – poslepiačky zabodnúť prst do dražobného katalógu a kúpiť dobrého koňa. Prirovnal by som to však k výhre v lotérii. Kto je na aukcii nový a neovláda tváre a finty, neodhalí napríklad to, že licituje proti majiteľovi koňa či jeho ľuďom. Zažil som, že niekto takto kúpil za 30 000 eur koňa s reálnou hodnotou 1 000 eur.“ 

PRE AGENTA AJ DRAŽOBNÚ SPOLOČNOSŤ 5 %

Na jeseň, čo je hlavné obdobie, pochodí Janda 13-14 prevažne viacdňových aukcií, na jar zhruba 3-4, okrem toho sa do niekoľkých ročne zapojí online. Sám ich v Česku organizoval sedem. Od klientov berie 5 % z nákupnej ceny koňa, toľko si k nej priráta aj organizujúca dražobná agentúra. Transport do stajne vyjde približne 1 500 eur na hlavu, ak v tom už viete chodiť, máte vernostné zľavy u špecializovaných špeditérov a veziete viac koní naraz. „Ak teda pre klienta kúpim koňa za 10 000 eur, so spomenutými navýšeniami zaplatí kompletnú vstupnú položku okolo 12 500 eur. Pri koňovi za 1 000 eur je to približne 2 600 eur.“ 

Základná mesačná réžia na dostihového koňa je u nás približne 400 – 450 eur. Zahŕňa prácu kouča a jeho personálu, poskytnutie ustajňovacích, tréningových a relaxačných priestorov, energie, vodu, krmivo, stelivo, administratívny servis. K tomu treba prirátať financie na veterinára a kováča, prepravu na dostihy a napokon zápisné a štartovné. V prípade októbrového vrcholného Slovenského derby o celkový prémiový balík 20 000 eur (víťazovi ide polovica) stála účasť 800 eur. Štart v dostihoch najnižšej V. kategórie si vyžaduje len 40 eur, vlastník víťaza inkasuje 500 eur. Džokejovi okrem tabuľkového jazdného, ktoré sa pohybuje v desiatkach eur a automaticky vám ho strhnú z účtu u dostihovej autority, náleží aj 5 % zo získanej prémie, trénerovi 10 %. 

Celkovo rátajte so sumou približne 7 000 eur na koňa za rok, ak nevyskočia nejaké mimoriadne výdavky typu veterinárnej kliniky, pričom naša sezóna – ak práve všetko nemení korona – trvá sedem mesiacov od apríla do októbra, zvyšných päť platíte „za nič“. Môžete to zmeniť výjazdmi do zahraničia (Francúzsko, Nemecko, Taliansko), tie sú však značne drahé a logisticky náročné. Navyše, zaťažovanie koňa nad fyziologickú prirodzenosť sa môže vypomstiť: naozaj si to žiada aspoň 2-3 mesiace úplného oddychu za rok. 

Pri šetrnom prístupe vám bude kôň robiť radosť na dráhe v priemere 3-4 roky a absolvuje zhruba 20-25 štartov, hoci je to, pochopiteľne, mimoriadne individuálne a bez akejkoľvek garancie. Upokojujúcou správou je, že následne takmer nepochybne nájde nový domov na dožitie niekde v pokoji „na dvore“. Ak to však nebude u vás či za vaše peniaze u niekoho iného (už na to postačí cca 250 eur mesačne), ťažko ho predáte za viac ako „zostatkových“ 1 000 – 1 500 eur. Mimochodom, tých spomenutých aspoň 7 000 eur vlani na prémiách zarobilo 15 koní v slovenskom tréningu, zaregistrovaných ich bolo čosi vyše 200. Na porovnanie z iných reálií: podľa britskej Asociácie majiteľov dostihových koní stojí rok živenia koňa na „ostrovoch“ približne 20 000 libier a majiteľom sa na prémiách vráti v priemere 20 % vynaložených prostriedkov. 

SYNDIKÁT AKO LACNEJŠIA ALTERNATÍVA

Zaujímavou a v dostihovo najrozvinutejších krajinách úplne bežnou alternatívou je majiteľský syndikát. Stačí sa dohodnúť so spoločníkmi vo firme či s partiou z amatérskeho halového futbalu. Matematika je úplne jednoduchá: spomenuté výdavky sa vydelia počtom členov. Výnimkou nie sú ani účelové syndikáty s desiatkami podielnikov. Vlani na Veľkej pardubickej steeplechase triumfoval Theophilos reprezentujúci syndikát Dostihový klub iSport-Váňa s vyše stovkou členov. Pochopiteľne, na takejto komunitnej báze sa môžu rodiť nielen nové priateľstvá, ale aj obchodné príležitosti. 

Samostatnou kapitolou je tzv. pinhooking, čiže praktika, ktorá je v našich končinách v podstate neznáma, na prominentných dražbách vo svete však neodmysliteľne dotvára kolorit. Ide o kúpu mladých koní za účelom neskoršieho predaja so ziskom po ich náležitom vypiplaní. Netreba vari dodávať, že si to vyžaduje značný kapitál na „zmrazenie“, odvahu riskovať a predovšetkým obrovskú erudíciu. 

Zabudnite radšej aj na ambíciu mať vlastný chov. Pochopiteľne, všetko môžete zveriť odborníkom a radosť z úspechov takéhoto koňa je určite väčšia práve o to, že si pamätáte jeho niekdajšie prvé krôčiky. Pragmatik vás však upozorní, že finančne je to oproti kúpe „koňa na kľúč“ nezmysel. Už iba za služby priemerného plemenníka dáte toľko, za koľko dostanete hotového koňa na aukcii. Prirátajte si k tomu živenie chovnej kobyly a jej potomka, ktorého kariéra sa začne najskôr dva roky po narodení. Navyše si treba otvorene priznať, že podmienky u nás sa nedajú porovnávať s tými vonku. Je to podobné, ako keď sa nádejní futbalisti – adolescenti ťahajú do klubových akadémií v zahraničí. 

NEPLATÍTE CENU KOŇA, ALE SNA

Frank Vespe, zakladateľ webu TheRacingBiz.com, odhadol, že tretina koní sa nikdy nedostane do akcie a ďalšia tretina ani raz nezvíťazí. „Všetci majitelia dostihových koní, ja medzi nimi, to robia, lebo snívajú. Peniaze vynakladané v tomto odvetví nie sú vyjadrením hodnoty koňa, ale ceny sna,“ upozorňuje Vespe. 

Mikóczyho sen sa zmenil na realitu v podstate mimovoľne, bol to akýsi tik: „Ani som vtedy nezamýšľal zapojiť sa do licitácie. Ten kôň sa mi však páčil: pre zábavu a z pokušenia som teda zdvihol ruku a napokon mi ho odklepli.“ 

Overdose okrem spomenutých šestnástich úspechov ako prvý prebehol cieľom parížskej kilometrovej Ceny opátstva Longchamp o štvrť milióna eur počas chýrneho Arc-Weekendu, lenže jednému zo súperov sa neotvoril štartový box, výsledok anulovali a realizačný tím neposlal svoju hviezdu na opakovanie po niekoľkých desiatkach minút. Z ohľaduplnosti k štvornohej celebrite oželel možný honorár 142 850 eur. Dostal za to Cenu fair play od Maďarského olympijského výboru (MOB). 

Aj to bolo súčasťou celovečerného filmu o „Dózim“, ako Overdosa familiárne volali. Začiatkom júla 2015 – už ako plemenník v Nemecku pri taxe 4 000 eur za obslúženú kobylu – náhle podľahol kolike. Spopolnili ho v Holandsku a miesto posledného odpočinku našiel v tréningovom stredisku Dunakeszi- Alag, kde ho počas kariéry pripravovali najprv Sándor Ribárszki a potom Jozef Rosival. 

VYČERPANÝ PRÍDEL ŠŤASTIA

„Radšej som si nikdy nevyčíslil, koľko som do dostihového športu vložil. Kto nebodaj vstupuje do tohto odvetvia s ambíciou profitovať, nech sa doň radšej vôbec nepúšťa: čisto finančne je to totiž takmer bez výnimky stratová aktivita, ktorú treba brať ako golf či drahé autá – jednoducho hobby,“ otvorene vyhlasuje Mikóczy, ktorý po mimoriadne sľubnom začiatku Overdosovej kariéry odmietol ponuku na 300 000 eur a keď bol žrebec na vrchole síl, objavila sa dokonca možnosť predať ho za tri milióny. Tiež bez kladnej odozvy. Čoskoro už bolo neskoro rozmyslieť si to, pretože prišli chronické problémy s pohybovým aparátom a napokon predčasný odchod do chovu. 

„Nebudem machrovať, že peniaze nie sú dôležité. Človeka taký balík aj láka: mohol by zaň fungovať do konca života. V dostihovej sfére som sa však vtedy pohyboval už nejakých dvadsať rokov. Začal som od najnižšej úrovne a náhle som bol v role, o akej sa mi ani len nesnívalo. Akoby mužstvo z piatej najvyššej futbalovej súťaže zrazu malo na Ligu majstrov.“ Ponaučenie pre budúcnosť z toho pre Mikóczyho nevyplýva: „Pravdepodobnosť, že by som niekedy mal ešte jedného takého Overdosa, sa rovná nule – svoj prídel šťastia som si už vyčerpal.“

KTO SA SMEJE NAPOSLEDY 

California Chrome
Keď Američania Perry Martin a Steve Coburn kúpili pre svoj chov kobylu Love The Chase za 8 000 USD, jeden z pozorovateľov ich vzhľadom na jej chabú kariéru označil za hlupákov. V spojení s plemenníkom Lucky Pulpitom, na ktorého služby stačilo 2 000 USD (vyskytujú sa aj stonásobné požiadavky), dala život ryšiakovi California Chrome a ten zarobil 14 752 650 USD. Mimochodom, žrebec behal za Martinovu a Coburnovu stajňu pomenovanú Dumb Ass Partners, na drese bola okrem iniciálok DAP aj karikatúra zubatého somára. Kto sa smeje naposledy…

TAKEOVER TARGET

Austrálsky taxikár a zároveň dostihový tréner vo voľnom čase Joe Janiak na aukcii William Inglis Winter Sale 2003 dal za zraneniami prenasledovaného valacha iba 1 375 miestnych dolárov aj s daňami a administratívnymi poplatkami. Takeover Target síce debutoval až ako štvorročný, ale napokon nazbieral 21 triumfov vrátane 8 prvenstiev na úrovni Group 1 a zarobil 6 028 311 AUD.

GORDON LORD BYRON

Menovec anglického básnika z prelomu 18. a 19. storočia stál na aukcii len 2 000 eur. Hnedák si hneď v úvode svojich premiérových dostihov v írskom Roscommone ako outsider s kurzom 21 privodil natoľko vážne zranenie panvy, že veterinár navrhol uspanie. Majiteľ Morgan Cahalan to našťastie rezolútne odmietol a investoval do zdĺhavej liečby. Železný šprintér Gordon Lord Byron napokon absolvoval neuveriteľných 108 štartov vrátane jedného v Prahe, nazbieral 16 prvenstiev a zarobil 1 926 913 libier. Na nebeské pastviny odcválal tento rok v júni, keď náhle skolaboval počas prípravy na svoje 109. vystúpenie. 

GIGOLO ZA 600 000 EUR

Rešpektované odborné zdroje sa v podstate bez výnimky zhodujú, že dlhodobo suverénne najdrahším plemenníkom sveta je Galileo v majetku írskej značky Coolmore principálov Johna Magniera, Michaela Tabora a Derricka Smitha. Taxa je však záležitosťou diskrétnej dohody, čiže oficiálne neznáma. Podľa rebríčka webu Thoroughbred Racing, ktorý sa odvolal na informácie off-the-record, sa pohybuje na úrovni 600 000 eur za kobylu. 

Galileo je však totálny extrém. Zvyšok Top 5 je vyrovnanejší a pri takto nasadenej latke finančne – aspoň naoko – únosnejší: britský Dubawi má poplatok 250 000 libier (v prepočte cca 274 000 eur), americký War Front 250 000 USD (215 000 eur), britský Frankel 175 000 libier (192 000 eur) a potom ex aequo Američania Medaglia d´Oro, Quality Road a Tapit 200 000 USD (172 000 eur). Vynásobte si to 100 – 200 partnerkami ročne, čo závisí od potencie jednotlivých žrebcov, chovateľskej politiky ich majiteľov či moderného pendlovania plemenníkov medzi severnou a južnou pologuľou, aby vždy na pol roka pobudli v optimálnych ročných obdobiach. Rátate dobre, výnosy sú v desiatkach miliónov eur ročne. 

Metódy a termíny splatnosti pre vlastníkov kobýl sú rôzne. Za najčastejšie používané sa však dajú označiť dohody „live foal guarantee“ alias „no foal, free return“ (ak sa zo spojenia v danom roku nenarodí živé a cicajúce žriebä, vlastník kobyly má predplatený opakovaný pokus), rozdelenie na nevratnú okamžitú zálohu a prípadný doplatok za narodené živé a cicajúce žriebä či peniaze pri overenej gravidite kobyly k určitému dátumu. U koní trvá ťarchavosť 11 mesiacov. Na Slovensku tento rok pôsobili traja licenciovaní plemenníci: Fairlypi (400 eur bez špecifikácie), Innovator (50 + 200 eur) a Move Your Vision (500 eur splatných pri overenej gravidite).

Galéria obrázkov