Hrdina zo sanitky

Keď po dvanástich hodinách „šichty“ konečne nastáva čas vybrať sa s kamošmi na pivo alebo sa iba doružova vyspať, Martin si stále nemôže byť istý, či to tak naozaj bude.

Neraz sa totiž stane, že v posledných minútach služby príde hlásenie a posádka záchranky okamžite štartuje, aby už o niekoľko minút pomáhala pacientovi v teréne. Taký je život záchranára Martina, ktorý napriek vypätým situáciám a každodenným pohľadom na pominuteľnosť nášho bytia má svoju prácu nadovšetko rád. 

Ešte v škôlke som túžil voziť sa na stúpačkách smetiarskeho auta, neskôr som dlho chcel byť kozmonautom.

POHĽAD Z DRUHEJ STRANY

K myšlienke raziť si cestu kolónou v záchranke so zapnutým majákom ho priviedol otec. Jeho dennou rutinou sú chirurgické výkony v operačnej sále a Martinovi sa takáto práca v rámci urgentnej medicíny pozdávala. „Ešte v škôlke som túžil voziť sa na stúpačkách smetiarskeho auta, neskôr som dlho chcel byť kozmonautom. Na strednej škole som sa však rozhodol ísť v šľapajach otca – na medicínu. A odtiaľ som sa dostal k záchranke.“ 

Po absolvovaní školy pracoval Martin v traumatologickej ambulancii a tam pričuchol aj k akútnej medicíne. „Stretol som sa s dobrým kamarátom, s ktorým som sa dlhé roky nevidel. Sám v tom čase už pracoval v záchrannej službe a odporučil mi, aby som sa k nim pridal. Vďaka nemu som sa rozhodol a oslovil som vedenie záchranky,“ prezradil nám o svojich pohnútkach. Keď sa mu teda naskytla možnosť skúsiť urgentnú medicínu v sanitke, využil ju. Zároveň získal zaujímavý pohľad z druhej strany. Donedávna z rúk záchranárov preberal ľudí, zrazu však akútne klopal s pacientmi na dvere urgentných ambulancií. 

Existuje viacero typov sanitiek. Ja pracujem vo funkcii lekára a mám k dispozícii tím zložený z dvoch školených záchranárov. Jeden z nich je šofér.

KREHKOSŤ ŽIVOTA

Pracovať ako záchranár mohol vďaka nadobudnutej praxi. „Existuje viacero typov sanitiek. Ja pracujem vo funkcii lekára a mám k dispozícii tím zložený z dvoch školených záchranárov. Jeden z nich je šofér. Zabezpečujeme rýchlu lekársku pomoc,“ povedal nám Martin, ktorý pozíciu lekára v záchrannom vozidle zastáva už tri roky. Neznamená to však, že pre výkon tejto práce stačili len jeho predchádzajúce skúsenosti. Záchranári musia raz za dva roky absolvovať zdravotné prehliadky za účelom posúdenia spôsobilosti a rovnako pravidelne podstupujú aj vedomostné testy. Samozrejme, platí, že človek, ktorý začne pracovať v záchranke, nemôže ísť priamo do akcie. Pred nástupom do ostrej služby musí každý absolvovať niekoľko výjazdov ako pomocná sila. Takto nadobudne lepšiu predstavu o postupe v teréne. „Môj prvý výjazd bol k pacientovi so sťaženým dýchaním. Tie ťažšie prípady prichádzali postupne. Uvedomujem si pri nich hodnotu a hlavne krehkosť života. Hrozby prichádzajú veľmi ľahko a nie vždy je cesta späť,“ zamyslel sa záchranár, ktorý sa cíti najlepšie, keď je prvotný zásah úspešný a pacienta dokážu v stabilizovanom stave dopraviť do zdravotníckeho zariadenia, kde si ho prevezmú na ďalšie liečenie. 

NÁROČNÉ PIATKY A SOBOTY

Záchranári odpracujú štandardný pracovný mesiac na smeny v dvanásťhodinových službách. Vtedy však hovoríme o ideálnych podmienkach, konštatuje Martin. „V skutočnosti sa veľakrát zastupujeme, môžeme si vymeniť služby aj stanice. Mnohí z nás pracujú pre záchrannú službu ako externisti. Kmeňových zamestnancov je menej,“ priblížil nám reálne fungovanie záchranárov. Služby sa podvečer menia vždy o 18.30 h. „Pravidelne sa stáva, že pred touto výmenou nám pípne ďalší výjazd, a tak je pre nás veľmi ťažké plánovať si súkromný program po práci.“ Záchranári sú najvyťaženejší v piatky a soboty. Vtedy je veľa ľudí v pohybe, venujú sa voľnočasovým aktivitám a, samozrejme, veľkú úlohu pri výjazdoch záchranky cez víkend zohráva alkohol. V čase voľna registrujú záchranári aj viac športových úrazov. 

Či ide o rozbité koleno alebo niečo vážnejšie, rýchla zdravotná pomoc sa snaží byť pri pacientovi čo najskôr. Sanitka vyráža zo stanovišťa do dvoch minút. „Samotné ošetrenie pacienta a jeho transfer závisí od závažnosti stavu a akútnych problémov. Obvyklý čas od výjazdu po odovzdanie pacienta je 90 až 120 minút. Nasleduje dezinfekcia, očista sanitky, doplnenie materiálu a liečiv.“ 

Pri výjazdoch sa záchranári z Martinovej posádky najčastejšie stretávajú s poruchami dýchania, bolesťami za hrudnou kosťou. Často riešia aj kolapsy, stavy bezvedomia a rôzne úrazy. Výnimkou nie sú ani dopravné nehody a ľudia, ktorí to preženú s alkoholom. 

Raz si nás privolala jedna mladá slečna. Vychádzala z odbornej gynekologickej ambulancie, kde jej predpísali čípok. Nevedela, čo s ním. Nebolo mi vtedy iba do smiechu, perfektne som si precvičil trpezlivosť a rozvahu.

ZÁCHRANÁR AJ GYNEKOLÓG?

Ako to pri takýchto povolaniach býva zvykom, ani záchranári sa nemôžu sťažovať na nedostatok kurióznych zážitkov. „Raz si nás privolala jedna mladá slečna. Vychádzala z odbornej gynekologickej ambulancie, kde jej predpísali čípok. Nevedela, čo s ním. Nebolo mi vtedy iba do smiechu, perfektne som si precvičil trpezlivosť a rozvahu,“ priznal sa Martin. Za zmienku stojí aj ďalší zážitok. Záchranárov privolali do jednej ambulancie v rámci nemenovanej polikliniky, pacientka mala kardiálne problémy. „Uvádzala bolesti za hrudnou kosťou. Zistili sme anamnézu a vykonali základné vyšetrenia. Až potom sme prišli na to, že kardiológ sa nachádza hneď vo vedľajšej ambulancii. Stačilo len zaklopať. Lekár, ktorý nás kontaktoval, mal asi slabší deň,“ povedal diplomaticky záchranár, ktorý takéto zneužitia považuje za veľmi povážlivé, pretože práve v tej chvíli mohli byť potrební niekde inde. 

Ako záchranár profesionál Martin zároveň apeluje na ľudí, aby boli vnímaví k svojmu okoliu, pretože včasným zásahom môžu niekomu zachrániť život. „K osobe nestačí len podísť, vhodné je dotknúť sa jej, jemne ňou zatriasť, osloviť ju. Dotyčný možno len spí a po prebudení sa poberie ďalej, v tom prípade je zbytočné kontaktovať linku 112. Ak sa však nepreberá, zavolajte na spomenuté číslo a začnite s prvou pomocou podľa telefonických inštrukcií od odborníkov,“ odporučil Martin na záver.

Galéria obrázkov