Kalokagatia v online svete

Jedno bez druhého jednoducho nefunguje. Duševná pohoda je závislá od tej fyzickej a naopak. Kalokagatia, presne tá istá, o ktorú sa snažili starovekí Gréci, sa teší obľube aj dnes. Ako ale tento stav dosiahnuť, keď nám vyslovene zakazujú navštevovať plavárne či fitnescentrá a všetky organizované športy nám na niekoľko mesiacov zrušili? Máme sa sna o kalokagatii, teda o ideáli harmónie tela a duše, vzdať? Práve naopak.

Pre Sokrata, Platóna či Aristotela bola kalokagatia ideálom. V gréčtine znamenalo spojenie „kalos kai agathos“ niečo ako fyzicky krásny a dobrý, jednota ľudskej krásy a dobra alebo vyváženosť vonkajšieho a vnútorného. Krása a fyzická zdatnosť bola v súlade s múdrosťou a morálnou vyzretosťou človeka. Aj dnes by sme tomuto ideálu určite dali za pravdu, no v histórii to kalokagatia vôbec nemala na ružiach ustlané. V starovekých Aténach predstavovala cieľ výchovy, ale Sparťania videli ideál úplne inak. Dôraz kládli iba na telesnú zdatnosť. Stredovek zase opovrhoval dôležitosťou ľudskej telesnosti a kalokagatiu neuznával. No v období humanizmu sa opäť dostala na výslnie. A ako je to s kalokagatiou dnes? Jej význam je v uponáhľanej a vystresovanej dobe možno ešte väčší, ako by sme na prvý pohľad predpokladali. „Harmónia medzi telom a mysľou je veľmi dôležitá,“ tvrdí športová psychologička Veronika Blašková. „Ak myseľ neposlúcha, telo je choré. Preto je veľmi dôležité naučiť sa počúvať a riadiť telo aj myseľ.” 

Harmónia pod tlakom vírusu

Náš svet sa za posledných pár týždňov zmenil na nepoznanie. Školy zostali zatvorené, pracujúci vymenili svoje preplnené kancelárie za vlastné domovy. Obchodné centrá sa z minúty na minútu stali no-go zónami. Všetci sme museli radikálne zmeniť životný štýl. Ale dostali sme aj čas zamyslieť sa nad svojimi životmi, siahnuť si viac do vnútra. Šport zostal na okraji záujmu, mnohé športoviská boli aj tri mesiace po vypuknutí svetovej pandémie koronavírusu stále zatvorené. Žiadne plavárne, žiadne fitnescentrá, lezecké haly, žiadne skupinové cvičenia, ktoré všetci tak milujeme. Mnohým z nás zostal iba praobyčajný bicykel, park, les a nekonečné prechádzky so psom či behanie.  

V gréčtine znamenalo spojenie „kalos kai agathos“ niečo ako fyzicky krásny a dobrý, jednota ľudskej krásy a dobra alebo vyváženosť vonkajšieho a vnútorného   

V prvej línii proti stresu

Duševná pohoda a telesná zdatnosť však idú aj dnes, rovnako ako v starovekom  Grécku, ruka v ruke. Podľa psychologičky Veroniky Blaškovej sú dôležitou výbavou ľudí, no ich význam je individuálny. „Niektorí ľudia si počas života vytvorili alebo sa naučili používať mechanizmy, ktoré im pomáhajú lepšie čeliť stresu. Ak si človek takéto mechanizmy vypracoval, je preňho oveľa jednoduchšie stáť tvárou v tvár neľahkej situácii. Na druhej strane, ľudia, ktorí takýmito mechanizmami nedisponujú, môžu prežívať koronakrízu oveľa ťažšie. Nedokážu zvládať stresové situácie, sú zahltení negatívnymi až katastrofickými myšlienkami a nevedia ovládať svoje fyzické zmeny v tele počas stresu, napríklad zvýšený dych, tep, potenie, závraty.“ Mnohí z nich si tieto psychosomatické zmeny ani neuvedomujú a podľa Blaškovej ich preto ani nedokážu ovládať či zmeniť. 

Pohyb namiesto antidepresív

Isté je, že pohyb je výrazným pomocníkom v boji s depresiou a má blahodarné účinky na našu myseľ. Potvrdzujú to aj mnohé vedecké štúdie. „Viacero výskumov poukazuje na to, že pohyb má v boji s depresiou alebo úzkosťou silnejšie účinky ako antidepresívum. Preto je pohyb považovaný za vhodnú samoterapiu. Po náročnom dni pomáha vyčistiť myseľ, človek príde na úplne iné myšlienky.“ Môžu za to takzvané hormóny šťastia, teda endorfíny, ktoré zlepšujú náladu a podľa psychologičky aj znižujú dávku vnímania bolesti. „Pri prekonávaní samých seba a pri dosahovaní nových mét v cvičení môže naše telo produkovať aj hormón lásky – oxytocín, ktorý nám takisto pomáha k pozitívnejšej nálade. Samotné cvičenie prispieva aj k vyššiemu sebavedomiu, lepšej koncentrácii, rýchlejšiemu učeniu sa nových vecí, zlepší sa sebakontrola, zvýši sa pocit energie.“ Tieto slová potvrdzuje aj fitness tréner Ľuboš Gsch, ktorý prevádzkuje populárny blog Pohyb.sk. „Na základe psychológie som sa dopracoval k fyzickým silovým tréningom. Šport má jednoznačne veľký dopad na našu psychiku a zvládanie stresu. V mojom trojmesačnom komplexnom programe pracujem najmä s manažérmi, podnikateľmi a ľuďmi na vedúcich pozíciách, ktorí sú pod neustálym stresom a hľadajú nielen zveľadenie tela, ale aj psychohygienu.“ Každý jeho doterajší klient mu potvrdil, že to naozaj funguje. Šport na jednej strane pomáha telu a jeho kráse, ale zábava a dobrý pocit tiež ženú človeka vpred. „Je ohybnejší, má viac kondície a energie a ešte sa aj zabáva. Na prvom mieste sa snažím, aby tréningy ľudí bavili a prinášali im psychohygienické bonusy. Viem, že len keď šport človeka baví, bude ho robiť opakovane a až vtedy sa môže dopracovať k výsledkom.“ 

Vlastné tempo a zdravé telo

Je vám to povedomé z úvodu článku? Áno, stále hovoríme o ideáli kalokagatie, teda o súlade duševnej a fyzickej pohody. Ak si nájdete vlastné tempo a vyhovujúcu intenzitu, máte vyhrané. „Niekomu vyhovuje polhodinka rannej chôdze, inému 45 minút behu po práci. Každé telo potrebuje niečo iné, aby sa dostalo do fyzickej i psychickej pohody. Treba mu načúvať. Dôležité však je dopriať si hocijakú formu cvičenia pravidelne,“ zdôrazňuje psychologička.  

Pri prekonávaní samých seba a pri dosahovaní nových mét v cvičení môže naše telo produkovať aj hormón lásky 

„Myšlienka kalokagatie sa mi mimoriadne páči,“ priznáva aj Gsch. „Kedysi som začínal s kulturistikou a chcel som byť najväčší chlap v okrese. Ale prešlo ma to. V kalokagatii ide o to, aby som sa cítil dobre, aby som bol výkonný, mal energiu a bol som šťastný, a tým pádom žil šťastný život. Vôbec nezáleží na tom, či budem mať cez bicepsy 55 centimetrov, ale popri tom si nebudem vládať zaviazať šnúrky. Kulturistické svaly stále obdivujem, no nechcel by som ich mať. S kalokagatiou tento stav nemá nič spoločné.“ 

Bez fitiek aj osobného kontaktu

Ako ale cvičiť, keď zostalo všetko zatvorené? Keď sa uzavreté športoviská zo dňa na deň premenili na potenciálne miesto nákazy? Keď nám všetci lekári a politici svorne odporúčajú izolovať sa od cudzích ľudí a takto sa čo najviac chrániť? Tréneri sú vynaliezaví a podľa Ľuboša Gscha ich pandémia posunula o kúsok vpred. „Nikdy som nepremýšľal nad tým, že takáto situácia vôbec môže nastať. Nevedel som si predstaviť dôvod, ktorý by mal takéto fatálne následky na šport a fyzické cvičenie.“ Mnohí tréneri zostali okamžite bez klientov aj bez príjmov. Ľuboš však hneď vedel, že sa nesmie vzdať. „V prvom momente som sa zľakol. Vyhodilo ma to z môjho komfortu, a to kvôli sebe aj koučingu, ktorý som dovtedy vo fitnescentre realizoval. Netušil som, čo bude s cvičením aj koučovaním.“ Pár dní zostal doma a čas voľna využil na premýšľanie a tvorbu nových konceptov. „Zmobilizoval som všetko náradie, ktoré som mal k dispozícii. Pospomínal som si na cviky, čo som sa naučil ešte v mladosti na rôznych trénerských kurzoch, využil som teda to, čo som doteraz nepotreboval.“ O pár dní už sám cvičil a postupne priberal aj klientov, s ktorými vymýšľali tréningy v prírode. Mnohí ho oslovovali okamžite po vyhlásení karantény a žiadali o individuálne cvičebné plány, online tréningy či tréningy na čerstvom vzduchu. Nechceli sa vzdať svojej dlhoročnej každodennej športovej rutiny. „Pasívnejší klienti boli radi, že si môžu na chvíľku vydýchnuť a nabrať zopár kíl, aby sa potom neskôr mohli vrátiť a začať zhadzovať,“ hovorí s úsmevom. 

Dá sa to aj online 

Aj on sa po prvýkrát vo svojej trénerskej praxi stretol s požiadavkou na online tréningy. „Mám vlastný online program. Na základe dopytu som vytvoril koncept trénovania na diaľku. Funguje to presne tak isto, ako keby som bol s klientom vo fitnescentre, ideme jeden na jedného, len sa to deje cez obrazovku počítača.“ S jednou klientkou aj teraz, po uvoľnení opatrení, pokračuje v online tréningoch. Takto jej to vyhovuje a chce v nich pokračovať. „Online tréningy mi priniesli do života množstvo noviniek a skúseností. Všetky sú pozitívne. Priznám sa, zo začiatku som sa obával, že tréningy budú neosobné a neprofesionálne, ale nestalo sa tak. Čas ukázal, že je to skvelá možnosť na cvičenie. Som presvedčený, že online tréningy budú aj v budúcnosti mnohým klientom vyhovovať a budeme v nich pokračovať. Som si stopercentne istý, že je v tom budúcnosť.“ Ľuboš Gsch tvrdí, že online tréningy môžu byť veľmi efektívne a ušetria čas. Hoci aj v bežnom fitnescentre tréning trvá hodinu a pol, klient sa tam musí dopraviť, prezliecť sa, počkať, kým docvičí jeho predchodca, potom sa osprchovať a odísť domov. Čas sa výrazne naťahuje. A ak cvičíte z obývačky, ušetríte množstvo cenných minút. „Myslím si, že online tréningy budú sympatické ľuďom, ktorí sa trošku hanbia, necítia sa vo fitnescentre komfortne. Ak budú cvičiť v pohodlí domova, pred svojím počítačom, môžu sa cítiť omnoho lepšie.“ 

Kvalita a precíznosť

Aj on sa však obával, že na diaľku nedokáže poskytnúť klientovi dokonalé služby. „Bál som sa o kvalitu techniky jednotlivých cvikov, nevedel som, či klienta zvládnem opraviť, ak bude robiť cviky nesprávne. Ale obavy boli zbytočné. Neviem sa síce dotknúť človeka, no stačí, keď trošku odstúpim od obrazovky a predvediem mu, na čo si má dať pozor, aká má byť poloha napríklad ramena. Funguje nám to naozaj plnohodnotne.“ Podľa neho sa v budúcnosti online tréningu určite netreba báť. Klienti sa však našťastie vracajú, a tak na väčšie promo online tréningov zatiaľ nemal dostatok času. Ale určite sa na tom chystá popracovať. „Kedysi som bol iba trénerom do fitka. Teraz cvičím v parku, na futbalovom ihrisku, doma aj za počítačom. Veľmi ma to baví, trénovanie aspoň nie je monotónne. Tieto nové výzvy beriem pozitívne, veľa som sa za posledné týždne naučil.“ Aj online tréningy podľa neho majú svoje čaro. „Pandémia koronavírusu posunula náš život do online sveta. Ľudia robia na home officeoch, deti sa učia cez internet a my cvičíme online, zrazu je to úplne normálne.“  

Priznám sa, zo začiatku som sa obával, že tréningy budú neosobné a neprofesionálne, ale nestalo sa tak. Čas ukázal, že je to skvelá možnosť na cvičenie.   

Vymeňte nákupné centrá za pohyb

Zapamätajte si starú známu pravdu. Začať s pravidelným pohybom nikdy nie je neskoro. Športová psychologička Veronika Blašková je presvedčená, že ak ste ešte športu neprišli na chuť, mali by ste svoj postoj k nemu skúsiť prehodnotiť. „Dovoľte mu byť súčasťou vášho života. Ľudia sa počas pandémie viac nasmerovali k pohybu aj z dôvodov zatvorenia nákupných stredísk, terás alebo reštaurácií, čo sú vlastne iba pasívne formy oddychu, ktoré množstvo ľudí považuje za pozitívne. Avšak aktívny oddych má oveľa viac prospešných účinkov pre telo aj myseľ.“  

Ľuboš Gsch 

V oblasti tréningu sa pohybuje od roku 2000. Odborne sa však začal tréningu a príslušným odvetviam venovať v rokoch 2003 – 2004 na školení Dr. Brimicha. Do roku 2006 získal najvyšší trénerský certifikát pre medzinárodné pôsobenie. Téma jeho vysokoškolskej práce pre 2. stupeň bola „Kvalita života“ a ako tému rigoróznej práce predkladal „Vplyv športu na kriminalitu detí a mládeže“. Odvtedy sa neustále vzdeláva, pričom sám vedie školenia pre športovcov, športových trénerov a verejnosť. Zaznamenal výborné výsledky trénerskej práce vo forme zlepšenia zdravia, výkonu i fyzických proporcií.

Galéria obrázkov