Pojazdná meditácia

Beh nie je prospešný len pre naše fyzické, ale aj pre psychické zdravie.

Povedzme si to na rovinu: Nie každý deň je ten naj a človek často v pracovnom týždni nájde jediný deň s prívlastkom naj iba ako „najhorší“. Nemusí však ísť len o pracovné nasadenie, náš život proste určujú pocity, ktoré môžu byť pri väčšej záťaži pozitívne a občas pri menšom vypätí skôr skleslé. Možno sa zdá, že by to logicky malo byť naopak, všetko však závisí od nášho mentálneho nastavenia. Jednou z možností, ako sa do tohto stavu dostať, je fyzická aktivita, napríklad v podobe behu. Posledné štúdie dokazujú, že beh má obrovské účinky na našu psychiku a je porovnateľný s meditáciou. Svoje o tom vie ultratrailový bežec a víťaz niekoľkých medzinárodných súťaží Martin Halász (29), ktorý popri práci týždenne nabehá dvesto kilometrov.

Zabijak stresu

Je zrejmé, že beh ako každá pohybová aktivita vplýva aj na našu psychiku. A každý, kto si niekedy skúsil zabehať, zároveň dokáže na sebe ilustrovať, aké rôzne fázy zažil s pribúdajúcimi kilometrami v nohách. Od počiatočnej zúfalosti, možno aj pichania v boku, bolestí v lýtkach, momentu, keď to má človek chuť vzdať, cez postupné uvoľňovanie a občasné pocity extázy, v ktorých akoby neexistoval ani priestor, ani čas a každý nádych a výdych tieto pocity len umocňujú. Pripomína vám tento stav meditáciu? Nie ste ďaleko od pravdy.

Vedci na čele s Davidom Raichlenom z Arizonskej univerzity v Spojených štátoch podnikli zaujímavú štúdiu na základe skenovania aktivity mozgu. Podľa výsledkov štúdie má beh na mozgovú aktivitu podobný efekt ako meditovanie. V oboch prípadoch totiž človek vníma svoj telesný stav a uvedomuje si vlastný dych. U bežcov bolo zaznamenané stlmenie aktivity v tej časti mozgu, ktorá je zdrojom takzvaného vnútorného monológu – keď myseľ putuje a zaoberá sa minulosťou. Aktivita tejto časti mozgu nie je vždy vítaná a užitočná a často súvisí s klinickou depresiou. Na druhej strane zaznamenali zvýšenú aktivitu najmä v prednej časti mozgu, o ktorej je známe, že je zapojená do výkonných funkcií organizmu a pamäte.

Na začiatok sa bežcom odporúča uprednostniť rovinatý terén

Karolínsky inštitút vo švédskom Štokholme zasa koncom minulého roka prišiel s výskumom, podľa ktorého môže beh na úrovni chemických procesov v našom tele znemožniť vytváranie biologického stresu. Vedci tvrdia, že keď je človek v strese, metabolické procesy v pečeni premieňajú aminokyselinu tryptofán na molekulu s názvom kynurenín. Niektoré z týchto molekúl sa dostanú do mozgu, kde akumulácia kynurenínu silne súvisí so stresom, úzkostnými poruchami až schizofréniou. Pri cvičení sa vo svaloch hromadí enzým, ktorý zabraňuje, aby sa kynurenín dostal do mozgu.

Znižuje vek

Nemenej zaujímavým a motivujúcim faktorom pre začínajúcich bežcov sú výsledky z pozorovania ľudí, ktorí sa rozhodli prvýkrát absolvovať maratón. Ako sa uvádza v kardiologickom časopise Journal of American College of Cardiology, tréning na maratón a jeho absolvovanie prospel účastníkom znížením vaskulárneho veku, teda veku tepien, o štyri roky. Pozitívne hodnoty boli namerané najmä tým jedincom, ktorí mali tepny zdravé aj pred začiatkom prípravy na maratón. Najlepšie výsledky zaznamenali vedci u starších mužských maratónskych bežcov s vyšším krvným tlakom a u bežcov, ktorí zabehli maratón v pomalšom tempe. Výsledky pochádzajú zo vzorky 138 zdravých účastníkov, ktorí prvýkrát odbehli londýnsky maratón v roku 2016 alebo o rok neskôr. Respondenti pritom nemali za sebou nijaké významnejšie zdravotné problémy so srdcom a pred maratónom venovali behu menej ako dve hodiny týždenne. Účastníci mali v priemere 37 rokov a pohlavia boli vo výskume zastúpené rovnomerne.

„Ajťák“ ako jeden z najlepších

O tom, že myseľ dokáže byť čistá a jasná za každých okolností a nezdravé kancelárske posedávanie je len výhovorkou, svedčí príklad ultratrailového bežca Martina Halásza. Martin pracuje v oblasti IT, takže počas dňa šliapu jeho psychické schopnosti na maximum. Ráno a večer však nevynechá bežeckú aktivitu. „Ak chce človek dosiahnuť svoje maximum, musí pristupovať k veciam profesionálne. To, samozrejme, platí rovnako pri behu ako aj pri akejkoľvek inej činnosti,“ povedal nám Martin, ktorý týždenne zabehne až dvesto kilometrov, čo vychádza na približne 28 kilometrov denne. Aby toho nebolo málo, za týždeň sa u neho nazbiera prevýšenie cez 5-tisíc metrov. Niekedy je to až 9-tisíc metrov, závisí to od pretekov, na aké sa pripravuje. Pri toľkých kilometroch je podľa neho nevyhnutné si tréning rozdeliť. „Dvojfázový tréning dovoľuje telu aspoň čiastočne zregenerovať medzi behmi, a tak pôsobí trochu preventívne proti zraneniam,“ uviedol bežec, ktorý svoje najdlhšie preteky absolvoval naprieč chorvátskou Istriou. Odbehol neuveriteľných 157 kilometrov, čo mu trvalo 21 hodín. Skončil na vynikajúcom 5. mieste. Na rovnakej, ale „kratšej“ 110 kilometrovej trase dobehol pred pár rokmi s časom 11 hodín 42 minút ako druhý. Myšlienkové pochody pri Martinovom behu sú rôzne. „Záleží na konkrétnej situácii aj na danom type tréningu. Ak idem špecifický tréning, v skratke nejaký intenzívnejší tréning, tak sa sústredím skôr na výkon. Ak idem voľnejší beh, tak rozmýšľam o kadečom a niekedy dostanem nápad, ako by sa dalo pohnúť s nejakým pracovným problémom,“ popísal.

Nechcite hneď maratón

Čo však robiť v prípade, ak som typická „kancelárska krysa“, ktorá sa zožiera povinnosťami v práci a vidí na sebe, že pomaly naberá na váhe? Podľa ultratrailového bežca je dôležité začať s aktivitou, ktorá nás bude aspoň trochu baviť. Nemusí to teda byť hneď beh, môže to byť bicykel, turistika alebo nejaký tímový šport. „Ak má človek nejakú významnejšiu nadváhu, neodporúčam hneď beh. 

Bežcom, ktorí prvýkrát absolvovali maratón, zistili vedci nižší vaskulárny vek

V takýchto prípadoch je lepšie zo začiatku zvoliť plávanie, bicykel alebo chôdzu,“ upozornil Martin. Keď sa človek dostane čiastočne do formy, je podľa Martina možné prechádzať z chôdze do behu, striedať rôzne dlhé úseky behu a chôdze a postupne predlžovať bežecké úseky. Opatrní by mali byť aj ľudia, ktorí športujú. „Ak ste relatívne vo forme, ale doteraz ste vôbec nebehávali, veľmi častou chybou je začať hneď s nejakým maratónskym plánom,“ doplnil Martin, ktorý varuje, že v takýchto prípadoch príde často k zraneniu a s behom ja nadobro koniec. Lepšie a bezpečnejšie je začínať postupne, striedať beh s inými už spomínanými aktivitami a zaraďovať do tréningového plánu aj špecifické posilňovanie pre beh, prípadne strečing. 

Nejedného z nás zaujíma aj to, po akom povrchu je najlepšie začať behať. 

Pre začiatočníka môže byť podľa profesionálneho bežca beh v lese náročnejší, keďže povrch je rôznorodý. Nachádzajú sa tam kamene, konáre. V lesoch ide často o kopcovitý terén. „Bežať do kopca je náročnejšie a začiatočníka to môže odradiť. A následný beh z kopca je možno ešte horší, lebo dolu kopcom to už ide rýchlejšie a človek si často ani neuvedomuje, ako pri tom zaťažuje kĺby, väzy, kosti, svaly,“ vystríha bežec Martin. 

Naopak, beh po asfaltových cestách má podľa neho výhodu v tom, že pri ňom existuje menšia pravdepodobnosť vyvrtnutia členka alebo pádu a možným následným zraneniam. Je vhodné k nemu zaradiť aj behanie po mäkkom povrchu v parkoch alebo po dráhe. A úplne najdôležitejšie je zvoliť si vhodnú bežeckú obuv. „Obuv do terénu sa samozrejme značne odlišuje od obuvi na cestu, rozdiely sú viaceré. Ak začneme od podlahy, tak dezén trailovej obuvi je častokrát veľmi výrazný, čím sa líši od takmer hladkej podrážky cestnej obuvi. Aj tam sa dajú nájsť odlišnosti a na rôzne terény sú lepšie rôzne typy podrážok,“ uviedol Martin. Ďalším výrazným rozdielom medzi jednotlivými bežeckými teniskami je podľa neho tlmenie a ochrana nohy. V trailovej obuvi sa používajú na ochranu chodidiel rôzne spôsoby a materiály, napríklad aby ostrá skala neprerazila podrážku a chodidlo bežca. Sú takisto robustnejšie, čo predstavuje ochranu, keď človek zakopne, zároveň to zvyšuje životnosť obuvi. Do úvahy treba brať aj podmienky trailového behu ako prach, blato, sneh, ktoré viac opotrebovávajú materiály. Preto je trailová obuv väčšinou o niečo ťažšia. „Rozdiely sú aj medzi samotnými cestnými teniskami, niektoré sú určené na tréning a iné sú závodné, tie môžu poslúžiť na intervalové tréningy alebo tempové behy. Cestné tenisky sú ľahšie, predurčené na menšie objemy a majú menšie tlmenie,“ vysvetlil rozdiely profesionálny bežec, ktorý svoje skúsenosti najnovšie odovzdáva na súkromných tréningoch.

Veľmi dôležitý je aj výber vhodnej bežeckej obuvi

Beh vo voľnej prírode je bohatý na zážitky a pre Martina medzi tie najlepšie patrí možnosť vidieť východ a západ slnka. V pamäti mu však utkvela iná momentka. „Bolo to na začiatku tohto roka, keď som bol na 57-kilometrových pretekoch v Taliansku celý čas druhý a pár kilometrov pred cieľom som dobehol bežca, čo bol celý čas prvý. Bol to takpovediac dávnejší rival, Talian, ktorý ma porazil dvakrát na iných pretekoch. Jeho zhrozený a prekvapený výraz mám stále v pamäti,“ priznal sa nám ultratrailový bežec na záver. My ostatní sa takéhoto zhrozeného pohľadu asi nikdy nedočkáme. Beh nám však môže pomôcť k tomu, aby nás v momente, keď sa postavíme pred zrkadlo, nepozoroval zhrozený pohľad.

Galéria obrázkov