Kniha - Alexej Slapovskij - Neistota

Krvavé storočie v dejinách Ruska pohľadom popredného prozaika.

• Pôvodný názov: Neizvestnosť
• Preklad: Ján Štrasser
• Žáner: Historický román
• Počet strán: 464
• Rok vydania: 2020
• Vydavateľstvo: SLOVART

Jánovi Štrasserovi, čerstvému držiteľovi Knižnej prémie Jána Hollého za umelecký preklad (Literárny fond mu ju udelil za román Michaila Bulgakova Majster a Margaréta), vyšiel v tomto roku ďalší preklad z ruštiny – historický román súčasného autora Alexeja Slapovského pod názvom Neistota. 

Neistota je svedectvom o zlomových okamihoch Ruska počnúc boľševickou revolúciou cez totalitnú moc komunizmu prakticky až po súčasnosť (kniha mapuje roky 1917 – 2017). Svedectvo o sto rokoch ruskej histórie je autorovou sugestívnou výpoveďou prostredníctvom dejín jedného rodu. Nejde pritom o rodinnú ságu, ale o fascinujúcu historickú i žánrovú koláž zostavenú z denníkov, listov, rôznych dokumentov, poviedok i dialógov. Je to výpoveď prostredníctvom obrazov krutých, bizarných i smiešnych situácií. Osudy rodiny v románe Neistota sú až bizarné: roľník, hrdina prvej svetovej a občianskej vojny, sa stane obeťou boľševickej tajnej polície, jeho syn, ktorý túžil byť letcom či tankistom, neskôr vstúpi do služieb NKVD a vnuka tvorcu, ktorý sníval o čistom umení, pohltí reklamný biznis, zatiaľ čo jeho mladá dcéra poučuje o živote svoju babku, bývalú horlivú komsomolku. 

Alexej Slapovskij pri písaní vychádzal z presvedčenia, že Rusi prijímajú dejiny najmä ako mýtus. Mýtus o pompéznej minulosti ich robí veľkými, pričom sa súčasne napĺňa aj túžba pýšiť sa aspoň niečím. Špecifikom Rusov ako národa pritom je, že stoja medzi dvoma civilizáciami – európskou a ázijskou. Akoby ich to ťahalo na rôzne strany. Na prelome 19. a 20. storočia toto protirečenie pociťovali ako nikdy predtým. Orientovali sa na európsku vedu, umenie, ale i ekonomiku a priemysel. Vzťahy Rusov však zostali často archaické s prísnou hierarchiou a životom nie podľa zákonov, ale často podľa svojvoľných postojov. Vyústilo to do revolúcie. Podľa Slapovského v 20. storočí prestali Rusi pociťovať samých seba ako jednotný národ, čo prinieslo krutosť a krv. Komunisti to vysvetľovali triednym bojom. Výsledkom bolo, že cesta do vymysleného raja sa ukázala byť vydláždená mŕtvolami. Autor vníma mohutný tragický rozsah týchto udalostí s úctou, keď konštatuje, že taká je navidomoči historická misia Ruska.

Súčasná ruská moc sa podľa Alexeja Slapovského pokúša umelo vzkriesiť archaickosť. Autor tvrdí, že sa jej to nepodarí, pretože Rusi napriek rozsiahlej štátnej propagande vnímajú samých seba čoraz kritickejšie. Nuž a čím viac sa človek vzďaľuje od mýtov, tým je vo svojich názoroch slobodnejší. Čo presne to však bude znamenať pre Rusko? To zostáva nateraz nejasnou budúcnosťou.

„Ak sú krajiny a národy, ktoré ukazujú, kam treba ísť, kam sa dá ísť, my sme prví ukázali, kam netreba a ako netreba.“ Alexej Slapovskij

ALEXEJ SLAPOVSKIJ (*1957)

Narodil sa v Saratovskej oblasti v Rusku. Na Saratovskej univerzite vyštudoval filológiu. Pracoval ako učiteľ, vodič kamióna či televízny a novinový redaktor. V 80. rokoch minulého storočia debutoval ako autor divadelných hier. Od roku 2001 žije v Moskve a venuje sa písaniu scenárov a románov a divadlu. Publikoval takmer 20 románov, pričom je viacnásobným finalistom prestížnej ruskej literárnej ceny Veľká kniha. Niekoľkokrát ho tiež nominovali na Russkij Buker – národnú verziu The Man Booker Prize. Jeho diela preložili do angličtiny, nemčiny, francúzštiny a ďalších európskych jazykov.

Galéria obrázkov