Letom svetom s pohárikom

Hovorí sa, že Slováci vypália všetko. V rôznych kútoch Slovenska nájdeme alkoholické nápoje, ktoré sa nerozšírili za hranice chotára. Ak sa pozrieme do cudziny, výnimočných a exotických drinkov objavíme ešte viac. Niektoré si miestni chránia ako národné poklady, iné sa vo svete neujali jednoducho preto, lebo sa väčšine ľudí zdajú nechutné. O to väčšia turistická atrakcia sa z nich potom stáva.

Na Slovensku patrí k menej rozšíreným alkoholom repák, ktorý pochádza z považských kopaníc. Začiatočníkom sa jeho pitie rozhodne neodporúča, je to nápoj pre silné povahy. Ako už napovedá názov, vyrába sa zo šťavy z cukrovej repy. Keďže repa sa nedá úplne očistiť od hliny, môže mať repák, najmä ten domáci, výraznú zemitú príchuť. Práve to mnohých po ochutnaní odradí. Nežiaduce zemité príchute sa však dajú odstrániť fermentáciou. Ak vám na Považí ponúknu zajačí koňak, nezľaknite sa – je to jeden z názvov repáku. 

NAJSTARŠIE VÍNO 

Z mnohých lokálnych nápojov sa stáročiami stali produkty honosiace sa Hovorí sa, že Slováci vypália všetko. V rôznych kútoch Slovenska nájdeme alkoholické nápoje, ktoré sa nerozšírili za hranice chotára. Ak sa pozrieme do cudziny, výnimočných a exotických drinkov objavíme ešte viac. Niektoré si miestni chránia ako národné poklady, iné sa vo svete neujali jednoducho preto, lebo sa väčšine ľudí zdajú nechutné. O to väčšia turistická atrakcia sa z nich potom stáva. CESTOVANIE 58 FOR MEN september 2020 TEXT: SAMUEL LEBOVIČ Na Cypre vyrábajú Commandariu – najstaršie víno podľa pôvodnej receptúry názvom svojho regiónu. Nikto nezaváha, odkiaľ pochádza tokajské, portské či šampanské. Najstaršie víno, ktoré sa dodnes robí podľa pôvodnej receptúry, však odvodzuje svoj názov od veliteľstva križiakov – volá sa Commandaria a pochádza z Cypru. Vyrábali ho už za čias antických Grékov. Počas križiackych výprav ho podávali na svadbe kráľa Richarda Levie Srdce a Berengárie Navarskej. Richardovi zjavne chutilo, pretože vyhlásil, že je to „víno kráľov a kráľ vín“. Ostrov Cyprus sa neskôr stal základňou rádu johanitov a tí pokračovali vo výrobe vína na svojom veliteľstve – komandérii. 

Podľa legendy usporiadal francúzsky kráľ Filip II. začiatkom 13. storočia prvú medzinárodnú súťaž vín. Na degustáciu nazvanú Bitka vín prišli vzorky z celej Európy – a vyhrala práve Commandaria. Dodnes sa vyrába z dvoch odrôd viniča, ktorý rastie na južných svahoch pohoria Troodos, 30 km severne od Limassolu. Rastie na špecifickej vulkanickej pôde a právo produkovať Commandariu má iba 14 dedín. Hrozno sa zbiera veľmi zrelé až prezreté, takže je veľmi bohaté na cukor. Nechá sa týždeň-dva sušiť na slnku, čo ešte viac zvyšuje obsah cukru. Následne hrozno zlisujú a mušt prejde pomalou fermentáciou, ktorá trvá 2-3 mesiace. Výsledkom je sladké a silné víno, ktoré má približne 15-percentný obsah alkoholu. Niektorí výrobcovia ho ešte zvyšujú pridávaním vínovice. Commandaria môže mať podľa predpisov až 20-percentný obsah alkoholu. 

SLADKÉ CHUTE

Pri sladkej chuti ešte zostaneme. Ak zavítate do Brazílie, zrejme sa nevyhnete ich národnému nápoju menom cachaça. Vyrába sa z cukrovej trstiny, rovnako ako rum. Kým ten sa však produkuje z melasy, čo je vedľajší produkt rafinovania cukru, cachaça sa robí zo šťavy z cukrovej trstiny. Pretože oba nápoje vychádzajú z cukru a majú podobnú chuť, cachaçu začali v zahraničí prezývať brazílsky rum. Samotní Brazílčania toto označenie nevidia radi. Zašlo to až tak ďaleko, že s USA uzavreli obchodnú dohodu, ktorej cieľom je zakázať používanie označenia brazílsky rum a uznať cachaçu ako jedinečný produkt tejto juhoamerickej krajiny. Mimo Brazílie sa cachaça málokedy pije samostatne, používa sa skôr ako základ pre rôzne miešané tropické kokteily, napríklad caipirinhu. 

Ak ste v detstve radi cmúľali sladké drievko nazývané aj lekorica, potom sú vašou obľúbenou destináciou krajiny Balkánu a Blízkeho východu. Vo viacerých z nich sa robí silná pálenka zo zmesi vínovice, anízu a vody. Každá krajina ju však pripravuje aj nazýva trochu inak. V Izraeli či Libanone nájdeme arak, v Grécku ouzo a v Bulharsku mastiku. Prímes vody spôsobuje zahmlenie drinku po jeho schladení. Čím lepšie zmrazený, tým lepšie chutí! A to nie je odporúčanie, ale skôr povinnosť. Zlé jazyky hovoria, že tento nápoj je pomsta osmanských Turkov národom, ktoré si v minulosti podrobili. Moslimovia alkohol odmietali a snažili sa ho všemožne znechutiť aj iným. Hrdinní Gréci, Bulhari a ďalší však vytrvali a naučili sa piť aj takúto príchuť. Pravdou však je, že netrénovanému turistovi asi nebude ouzo či mastika v nechladenom stave chutiť.

Galéria obrázkov