Kniha: Daniel Liška (ed.) Jakoby Retrospektíva

„Umenie nespočíva v predvádzaní znalosti a technickej šikovnosti ani v zdôrazňovaní vonkajškovosti, ale vo vyjadrovaní úprimne prežitých zážitkov. Nie peknou maľbou sa stáva obraz obrazom, ale zážitkom, z ktorého vytryskne.” Július Jakoby

• KNIHA: DANIEL LIŠKA (ED.)
• JAKOBY RETROSPEKTÍVA
• Artforum Košice 2020
• 226 strán

Kniha Jakoby Retrospektíva editora Daniela Lišku približuje jednu z najvýraznejších postáv košickej výtvarnej scény 20. storočia, maliara Júliusa Jakobyho, širšej verejnosti prostredníctvom jeho fascinujúceho maliarskeho diela, jeho názorov a myšlienok. Tvorbu maliara publikácia približuje v 231 reprodukciách jeho diel a v troch rozsiahlejších rozhovoroch. Súčasťou knihy je aj štúdia o Jakobyho mozaikárskej tvorbe a spomínanie sochára Juraja Bartusza na svojho o generáciu staršieho priateľa. Desiatky v knihe publikovaných reprodukcií Jakobyho malieb sú v knižnej podobe zverejnené po prvýkrát. Obrazový materiál dopĺňajú fotografie z rodinného archívu.

Július Jakoby bol maliarom atmosféry všedných dní všedných ľudí. Tvoril na základe svojich zážitkov. Sprostredkoval výpoveď o prostom človeku a jeho svete, jeho krásnych, tragických i komických stránkach. Často bol pritom so svojimi obrazmi nespokojný – bežne ich aj dva-tri razy premaľoval. Aj toto premaľúvanie bolo pre neho súčasťou tvorby. Úmyselne pracoval so zjednodušenou kresbou, karikatúrou a výraznou expresívnou farebnosťou. Zaujímal sa o ľudí na okraji spoločnosti, ktorých často zobrazoval. Jakoby bol svojský introvert. Napríklad nebol podplatiteľný – nedával obrazy dobovým politikom, aby si kúpil uznanie a nebol ani odkázaný na život z predaja obrazov. Vedel sa uživiť aj manuálnou prácou. Nazývali ho aj Kóby-báči. Celý svoj ľudský i umelecký údel prežil v Košiciach a sám sa označil za zápecníka. Albert Marenčin o Jakobym v závere svojej knihy Košický pustovník napísal: „Nebyť Vitebska, nebolo by Chagalla. A nebyť Košíc, nebolo by Kóbyho. A svet by bol chudobnejší.“

Július Jakoby predstavuje jednu z najvýraznejších maliarskych osobností slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Ostáva veľkým košickým výtvarným solitérom, aj keď jeho nachýlená postava s neodmysliteľným chlebníkom na ramene už 35 rokov patrí minulosti. Výnimočného umelca však od roku 2000 sprítomňuje na Alžbetinej ulici v historickom centre mesta kongeniálna Jakobyho portrétna plastika od sochára Juraja Bartusza. Jakoby Retrospektíva je knižnou poctou rodákov jeho životu i dielu.

JÚLIUS JAKOBY (1903 – 1985)

Narodil sa v roku 1903 v Košiciach. Študoval na kresliarskej škole grafika Eugena Króna v Košiciach (škola zohrala významnú úlohu pri formovaní fenoménu košickej moderny 20. rokov) a na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. Jakoby patrí k predstaviteľom tzv. košickej moderny (okruh umelcov žijúcich v Košiciach, ktorí sa vo svojej tvorbe venovali najmä téme mesta, mestského človeka a sociálnym problémom). Jakobyho tvorba je blízka tzv. novej figurácii, ktorá síce zobrazuje človeka, ale viac ako na presný vonkajší výzor sa zameriava na jeho vnútro, pocity a prežívanie. Július Jakoby žil a pracoval celý život v Košiciach: „…som takpovediac odchovancom dvoch národných kultúr, maďarskej a slovenskej, a že práve preto som tak bytostne spätý s Košicami, lebo tie dve kultúry sa tu zvláštnym spôsobom prelínajú a vytvárajú klímu, bez ktorej by som nedokázal tvoriť, ba ani žiť.“ Jeho dielo, zamerané na prostého človeka a hľadanie zmyslu jeho existencie, zásadne obohatilo slovenské dejiny moderného umenia. Zomrel v Košiciach 15. apríla 1985.

Galéria obrázkov