Koronašok spôsobí futbalu miliardové výpadky príjmov

Vo futbalovom biznise nebude po koronakríze nič ako predtým. Nemusí to však byť nevyhnutne negatívne. Možno sa dočkáme aj platových stropov.

Prerušenie európskych futbalových (a takmer všetkých športových) súťaží v ročníku 2019/2020 v dôsledku šírenia ochorenia COVID-19 spôsobilo a bude ešte spôsobovať klubom viacero komplikácií. Od rýchleho dohrávania zápasov v nahustenom tempe, čo bude pre futbalistov fyzicky náročné, cez otázniky nad prestupovým trhom s možnosťami posilnenia sa či predaja hráčov pred začiatkom ďalšieho ročníka, až po finančné straty plynúce z duelov odohraných bez divákov na prázdnych štadiónoch vrátane renegociovania reklamných a televíznych zmlúv. Nie všetky kluby vlastnia bohatí majitelia, ktorí nemajú hlboko do vrecka a príliš nepocítili negatívne dopady koronavírusu na svoj biznis a majetok a ktorí nebudú robiť racionalizačné opatrenia a obmedzovať výdaje. Rastie tým pravdepodobnosť roztvárania nožníc medzi úzkou skupinou najväčších a najbohatších superklubov a zvyškom, pričom mnohé malé a chudobnejšie organizácie môžu byť na hranici samotného prežitia. 

Skvelá ostatná desaťročnica

Za ostatnú dekádu pred pandémiou koronavírusu sa futbalový priemysel mohol tešiť z rastúcich príjmov z predaja televíznych vysielacích práv a reklamy v kombinácii s rastom zdrojov, ktoré poskytovali noví bohatí investori z radov multimilionárov či rovno miliardárov. Podobne ako v mnohých iných odvetviach ekonomiky, aj vo futbale následkom – či aspoň s veľkým prispením – týchto faktorov vznikol fenomén „víťazov, ktorí berú všetko“. 

Za ostatnú dekádu pred pandémiou koronavírusu sa futbalový priemysel mohol tešIť z rastúcich príjmov.

Teda superbohatých klubov, ktoré najviac profitovali z magického cyklu prebujnených a takmer nevyčerpateľných finančných zdrojov, internacionalizácie s followermi z celého sveta a s tým spätých zvyšujúcich sa televíznych a sponzoringových príjmov. Ich celkové príjmy sa od sezóny 2009/2010 viac ako zdvojnásobili a dynamikou rastu predbehli zvyšok sveta! Rast veľkoklubov do ešte väčších rozmerov a zväčšovanie ich finančných možností zvýšilo konkurenciu na hráčskom trhu s cieľom prilákať tých najlepších futbalistov. Oni boli tí, ktorí z celej situácie profitovali najviac – vďaka raketovému rastu ich platov. 

Koronavírus mení všetko

Koronašok však zastaví trend rozmachu a pre mnohé kluby bude náročné sa z neho pozviechať. Jednoducho, recesia nezavíta len do ekonomík, ale aj do futbalového priemyslu. Príslušné riadiace orgány súťaží už dávnejšie rozhodli, že z lepších líg sa v dôsledku ochorenia COVID-19 nedohrá najvyššia súťaž vo Francúzku, Belgicku ani Holandsku. Ostatné top ligy, teda anglická Premier League, španielska LaLiga, nemecká Bundesliga a talianska Serie A sa dohrávajú, avšak v pomerne nahustenom programe a bez divákov. Disrupcia rozohraných súťaží zasiahne futbalové kluby na viacerých frontoch. Po prvé, stratami z predaja lístkov a ďalších príjmov na štadióne, ako občerstvenie či predaj suvenírov počas hracieho dňa. Po druhé, možnými úpravami televíznych zmlúv pri redukcii príjmov z nich, jednak pre zrušené zápasy a aj pre atmosféru a atraktivitu deštruujúce prázdne tribúny. Po tretie, úpravou marketingových zmlúv budú mať sponzori menej priestoru na propagáciu, dokonca pred menším publikom. 

Disrupcia rozohraných súťaží zasiahne futbalové kluby na viacerých frontoch.

Miliardové diery

Deutsche Bank pripravila analýzu, koľko by takéto obmedzenia mohli stáť TOP 20 európskych klubov s najvyššími príjmami v minulej sezóne – ich rebríček zostavila audítorská a poradenská spoločnosť Deloitte. Simulácia vychádzala z toho, že v ročníku 2019/2020 budú kluby čeliť riziku straty 10 až 30 percent peňazí z televíznych práv, poklesu komerčných príjmov z reklamy o približne rovnaké percentá a výpadku príjmov z dňa zápasu na štadiónoch. Pre príjmovo najbohatší klub sveta, katalánsky FC Barcelona, by sa rozsah strát, či lepšie povedané výpadkov, mohol pohybovať len v tejto sezóne v rozmedzí 120 až 260 miliónov eur, čo je rádovo 14 až 30 percent ich minulosezónnych vyše 840-miliónových príjmov. Pokles v približne rovnakej absolútnej úrovni sa týka aj Realu Madrid a Manchestru United, teda dvojky a trojky príjmového rebríčka. TOP 20 klubov s najväčšími príjmami to bude stáť rádovo 1,2 až 2,8 miliardy eur. Tým sa však výpočet výpadkov nekončí. S vysokou pravdepodobnosťou možno očakávať, že ekonomická pachuť koronavírusu bude citeľná aj v čoskoro sa začínajúcej sezóne 2020/2021. Aj v optimistickejšom scenári, kde by sa ceny vysielacích práv neupravovali, ticketing by klesol o 10 až 30 percent pre obmedzenú návštevnosť – či už z obáv ľudí alebo pre úradné obmedzenia – a príjmy z komercie by sa znížili o 5 až 20 percent vzhľadom na ekonomickú recesiu a už zmienené menšie publikum na štadiónoch, celkové výpadky 20 príjmovo najväčších klubov by sa mohli pohybovať medzi 330 miliónmi eur a 1,2 miliardy eur. Negatívny scenár, v ktorom by súťaže ostali celý čas bez divákov, prišlo by k pádu reklamných príjmov o 30 až 60 percent a vysielacie zmluvy by boli redukované o 20 percent, by znamenal pokles príjmov top klubov o 2,5 až 4,5 miliardy eur. 

Ako budú reagovať kluby?

Vyvstáva otázka, ako by sa s týmito výpadkami príjmov mohli kluby vyrovnať. Prvou možnosťou je znižovanie nákladov na čele so mzdami hráčov. Vytvára to však riziko ich demotivácie či odchodov z klubov, ktoré takéto kroky urobia, k bohatšej konkurencii. Ďalšou možnosťou je viac zdrojov od majiteľov-akcionárov alebo v podobe úverov od bánk či prostredníctvom emisie dlhopisov. Treťou alternatívou je zníženie investícií, čo vo futbalovom žargóne znamená menej peňazí na nákup nových hráčov na prestupovom trhu. A napokon, štvrtou možnosťou je predaj najlepších hráčov, čo jednak okamžite zvýši zdroje a okrem toho v strednodobom horizonte zníži náklady na mzdy. Je potrebné zdôrazniť, že posledné dve možnosti znížia dopyt a zvýšia ponuku na transferovom trhu, čo by malo logicky vyústiť do zníženia hodnoty hráčov. The Football Observatory predpokladá, že ich valuácia na prestupovom trhu v najbližšom období klesne o 28 percent – z necelých 33 miliárd eur na niečo vyše 23 miliárd eur v piatich najsilnejších európskych ligách. Pokles prestupového trhu sa dotkne najmä menších klubov, ktoré získavali zdroje na svoju činnosť predovšetkým prostredníctvom predaja hráčov. Veľakrát ani inú možnosť nemali, rast miezd bol totiž rýchlejší ako rast príjmov a predaje tak museli napĺňať klubové pokladnice. Naopak, najväčšie a najbohatšie kluby mali spravidla negatívnu transferovú finančnú bilanciu, keď za posily zaplatili počas prestupových období dokopy viac ako za predaj nepotrebných hráčov.

Silné kluby by preto mohli opäť rozbehnúť diskusiu o vlastnej, mimo UEFA organizovanej nadnárodnej súťaži.

Je čas na disrupciu a nový poriadok?

Bez ohľadu na to, či sa budúca sezóna v celej Európe alebo len v niektorých ligách bude hrať pred prázdnymi či len spolovice naplnenými tribúnami, pandémia bude mať dlhodobý dopad na futbal na všetkých úrovniach hierarchie – od top klubov až po tie amatérske. Každý z nich bude musieť nájsť finančné riešenie, ako sa s ekonomickými stratami vyrovnať. Niektoré možno zmenia majiteľov a iné zbankrotujú. Možno očakávať ešte väčší rast nerovností v tomto športe, špeciálne medzi klubmi, ktoré budú mať viac-menej bezproblémový a neobmedzený prístup k zdrojom, a tými ostatnými. Veľkokluby s ekonomicky silnými majiteľmi, ako sú arabskí šejkovia alebo americké investičné fondy s otvorenými dverami na kapitálové trhy, sa stanú ešte dominantnejšími. Organizácie, ktoré sa nebudú môcť spoľahnúť na plnú pokladnicu, budú čeliť nerovnováham a budú zasiahnuté nielen priamym poklesom marketingových, televíznych a matchday príjmov, ale aj ochromeným prestupovým trhom. Silné kluby by preto mohli opäť rozbehnúť diskusiu o vlastnej, mimo UEFA organizovanej nadnárodnej súťaži, ktorá by mohla byť poriadne vzrušujúca, keďže by proti sebe stáli zvučné mená finančne rovnakých váhových a teda aj výkonnostných kategórií, a to pri absencii nudných zápasov proti malým klubom s de facto dopredu známymi výsledkami. Na druhej strane by pandémia mohla byť aj katalyzátorom, ktorý vytvára príležitosť zastaviť alebo aspoň výrazne spomaliť infláciu hráčskych platov bez prizmy väzňovej dilemy. Jednoducho, keď klub zníži hráčovi plat, nestratí ho v prospech iného klubu, keďže každý bude mať problém udržať súčasné štedré platové podmienky. Európske futbalové kluby by sa dokonca mohli dohodnúť na platovom strope (a nahradiť súčasné pravidlá finančného fair play) podľa vzoru zámorských súťaží NBA, NHL alebo NFL. Znamenalo by to rovnomernejšie rozdelenie špičkových hráčov medzi klubmi a potenciálne vyrovnanejšiu súťaž. Navyše, z Ameriky by sa mohol prevziať aj systém draftov, čo takisto pomáha zrovnávať ligy, keďže najslabšie kluby si môžu vyberať najviac nových perspektívnych talentovaných hráčov. Americký systém pritom ukazuje, že čím je súťaž vyrovnanejšia, tým je divácky atraktívnejšia a tým viac príjmov generuje. COVID-19 tak môže byť pre európsky futbal príležitosťou a nie nevyhnutne hrozbou. Využije ju?

Galéria obrázkov