Dobrodružná cesta tabaku

Poznali ho už indiánske kmene a ľudstvo si ho v priebehu storočí dokázalo vychutnávať na veľké množstvo spôsobov. Tabak je súčasťou spoločnosti dodnes, ale jeho užívanie sa výrazne mení.

Tabak bol neodmysliteľnou súčasťou šamanských rituálov a spoločenských ceremoniálov. Fajčený alebo žuvaný, balený v trstine, či dokonca v podobe nápoja – domorodí Američania poznali mnoho spôsobov, ako vyťažiť čo najviac z listov dovtedy neznámej rastliny. Tabaku pripisovali nadprirodzené i liečebné účinky. Azda najznámejším dávnym spojením s tabakom je dodnes fajka mieru. S jej odovzdaním sa spájali záväzné dohody a tabak pri takom dôležitom rituáli nesmel chýbať. 

Keď tabak dobyl európu

Na územie Európy sa tabak pravdepodobne dostal na prelome 15. a 16. storočia spoločne s námorníkmi, ktorí sa vracali z Ameriky. Severoeurópania prevzali zvyk fajčenia fajky, ktorý prevládal na brehoch severného Atlantiku, Španieli zas priniesli cigary, ktoré boli obľúbené v karibských regiónoch. S tabakom sa v roku 1492 stretol aj Kolumbus. Práve jeho priateľ Rodrigo de Jerez ho neskôr priniesol do Španielska. Keď si doma prvýkrát zapálil, susedia verili, že ho posadol diabol a poslali naňho inkvizíciu. Po zavedení tabaku do Európy sa jeho fajčenie a pestovanie rýchlo rozšírilo do ďalších častí sveta. S dostupnosťou lacných hlinených fajok sa stal tabak v Anglicku už v roku 1670 predmetom hromadnej spotreby. Výroba fajok sa rozšírila po celej Európe. Do konca 18. storočia mohli holandské mestá, ako je Gouda, podporovať 350 výrobcov fajok iba vďaka kultúre fajčenia v kaviarňach. Do popredia sa dostával tabak na šňupanie, ktorý súperil s klasickým fajčením. V južnej Európe zvyšovali veľké štátne tabakové továrne popularitu cigár. Keď spoznali fajky v Ázii, začali si vyrábať vlastné z takých rozmanitých materiálov, ako drevo, bambus, nefrit, slonovina, kov a porcelán. Arabské komunity si zas obľúbili vodnú fajku. Fajčenie bolo oslavované aj v umení a už knihy z 19. storočia opisovali rôzne fajky, čističe, držiaky, pľuvadlá, popolníky, vrecúška, skladovacie poháre a zapaľovače, saká na fajčenie (odkiaľ pochádza aj výraz smoking), klobúky a papuče. 

Od papiera po stroj na cigarety

Cigarety v podobe, v akej ich poznáme dnes, majú svojho predchodcu v cigarách. V Severnej, Strednej a Južnej Amerike balili tabak vo forme cigarety najprv do rastlinných obalov, v Španielsku sa začali využívať kukuričné obaly a v 17. storočí aj jemný papier. Výsledný produkt sa nazýval papelat. Cigareta dostala svoje meno až vo Francúzsku, keď ju tam priniesol diplomat Jean Nicote, po ktorom bola pomenovaná rastlina Nicotiana tabacum. V roku 1845 bola práve tu spustená manufaktúrna výroba cigariet pre celú Európu. Pôvodne plnili účel luxusného ručne vyrábaného predmetu pre mestskú elitu. Prevrat však nastal v roku 1880, keď si dal Američan Jameson Bonsack patentovať rovnomenný stroj na ich výrobu – Bonsack. Prístroj nakrájal tabak, určité množstvo vložil do dlhej rolky papiera, ktorú potom zroloval a vytlačil koniec, kde rolku oddelil a vytvoril tak cigaretu. Prístroj pracoval 13-krát rýchlejšie ako človek. Mašinu odkúpili viaceré tabakové spoločnosti a vynález spôsobil enormný rast tabakového priemyslu. 

Mentolový boom i zákaz

Rok 1924 sa stal ďalším míľnikom pre tabakový priemysel, dal totiž vzniknúť mentolovým cigaretám. Vytvoril ich mladík Lloyd Hughes, ktorého prezývali „Spud“. Na zmiernenie astmy dostal od mamy mentolové kryštály, ktoré mal inhalovať. Spud si ich uložil do plechovej škatuľky, v ktorej ukrýval i svoje cigarety. Keď si potom šiel zapáliť, zistil, že cigarety majú sviežu mentolovú chuť. Rozhodol sa takto ochutené cigarety predávať. Začal so zákazníkmi reštaurácie svojho otca, v ktorej pracoval ako pokladník. Po úspechu si svoj spôsob výroby nechal patentovať. Jeho recept obsahoval tabak upravený rozprašovaním zmesi mentolu, alkoholu a oleja z cassie. V roku 1925 sa z pokladníka stal majiteľ spoločnosti Spud Cigarette a tabaková spoločnosť The Axton-Fisher odkúpila jeho patent i značku za 90 000 dolárov. Mentolky sa až do mája tohto roku tešili vysokému záujmu. Na Slovensku si ich obľúbilo približne 150 000 dospelých fajčiarov. Dnes ich už však v obchodoch nenájdete: 20. mája 2020 nadobudol účinnosť zákaz predaja klasických cigariet s mentolovou príchuťou a cigariet s mentolovými kapsulami (pukačiek). Zákaz sa dotkol všetkých trhov v Európskej únii vrátane bezcolných predajní. 

Nástup elektroniky

Aktuálne trh výrazne dobýjajú zariadenia na zahrievanie tabaku známe aj ako bezdymové zariadenia. Inteligentné elektronické prístroje tabak len zahrievajú, vďaka čomu v nich nevzniká cigaretový dym, ale iba aerosól. Ten obsahuje o 95 % menej škodlivých látok ako bežná cigareta, nie je teda zdrojom nebezpečného pasívneho fajčenia. Ako náplň sa používajú špeciálne certifikované náplne priamo od výrobcu. Tvorcovia do výroby týchto zariadení investujú miliardy, prístroje prechádzajú prísnymi testami i nezávislými štúdiami. Za ich vznikom stojí tabaková spoločnosť v spolupráci s vedcami, čo svedčí iba o tom, že svet tabaku sa od prvého privoňania k tejto rastline značne zmenil a snaží sa napredovať. Pre priaznivcov mentoliek máme navyše dobrú správu: na alternatívy, ako sú elektronické cigarety alebo elektronické zariadenia na zahrievanie tabaku, ktoré podľa posledného prieskumu užíva štvrtina fajčiarov na Slovensku a v Česku, sa zákaz mentolových príchutí nevzťahuje. Patrí medzi ne napríklad IQOS, s ktorým si najnovšie môžete zakúpiť aj mentolové „pukačky“. Zdá sa až neuveriteľné, kam sa dostalo užívanie tabaku v priebehu storočí. Stále však treba mať na pamäti, že fajčenie je škodlivé a najlepšie je s ním prestať alebo vôbec nezačať.

Galéria obrázkov