Momo: Katarína je srdcovka

Slovenský raper Momo v októbri potešil fanúšikov novým albumom Extras. Deviata štúdiovka v mnohom prekvapila. Nájdeme tu veľmi osobnú pieseň pre priateľku, ale aj nástupovku zápasníka MMA Vlasta Čepa. Momo v týchto dňoch síce intenzívne pracuje na klipoch, ale našiel si čas, aby nám porozprával o nových skladbách, o písaní textu v cudzom jazyku, ale aj o knihe, ktorú aktuálne píše.

Máš za sebou nový album, na ktorom hosťovali známe mená. Je iný než tie predchádzajúce. 

Posledné tri roky som veľmi netlačil na spolupráce. V minulosti som sa dostal aj do niekoľkých sporov, takže som sa tomu začal vyhýbať. Teraz som našiel energiu a myslím si, že sa to vyplatilo. Ľudia vždy viac ocenia, ak CD nie je len o tvojom hlase. Podľa reakcií môžem povedať, že som fanúšikov uspokojil. Ak sa človek vie s niekým spojiť, ide z toho lepšia atmosféra.

V albume hosťuje Tina, Ben Cristovao, Samey, Ego, Daniel Kapitán, Radikal Chef a ďalší. Je super, že súhlasili všetci, ktorým som spoluprácu ponúkol.

Podľa čoho si si vyberal spolupráce? 

V albume hosťuje Tina, Ben Cristovao, Samey, Ego, Daniel Kapitán, Radikal Chef a ďalší. Je super, že súhlasili všetci, ktorým som spoluprácu ponúkol. Pri výbere rozhodlo, že sa mi páči ich tvorba a cením si ich ako umelcov. Skladby, do ktorých som ich pozval, som volil tak, aby vyznel štýl hostí. V prvom rade som teda myslel na kvalitu. So všetkými sme sa zhodli. Vždy, keď spolupracuje viac ľudí, treba nájsť spoločný pohľad na vec. A to sa podarilo.

Ktorá z dvanástich skladieb je tvoja srdcovka? 

Jednoznačne Katarína. Je to najosobnejší track, venovaný mojej snúbenici. Iný je aj v tom, že je to vyznanie, čo v mojej tvorbe ešte nebolo. Takúto pieseň som nahral prvýkrát po deviatich albumoch a stoštyridsiatich pesničkách. Je to pre mňa najvýraznejšia skladba, ale aj najosobnejšia a najhlbšia.

Ako reagovala, keď si jej pieseň pustil prvýkrát? 

Veľmi sa tešila a boli aj slzičky (smiech). Naživo to počula ešte v predfínálnej verzii a napokon si zahrala aj vo videoklipe. Katarína síce nemá veľa skúseností, ale už minulý rok ma sprevádzala pri natáčaní. Keď sme jej teda navrhli, že by sa mohla zapojiť, nebála sa a myslím, že to zvládla výborne. Dokonca bez trémy, ktorú majú aj skúsenejší. Klip sme robili s kamarátom FXTR, ostrieľaným chalanom, ktorý bol súčasťou mnohých štábov. Točilo sa vo Vysokých Tatrách, v prírode a v galérii optických ilúzií, čím sa podarilo navodiť abstraktný, nekonkrétny vizuál. Najdôležitejšia fáza však prebehla uňho v strižni.

Koľko klipov je aktuálne na svete? 

Zatiaľ sa podarilo vypustiť päť, šesť klipov. Je to dosť vysiľujúce. Momentálne som dotočil klip s Egom a teraz sa chystáme na ďalší s Tinou, ktorý bude o rozchode. Čiže je toho veľmi veľa. V státí pred kamerou sa príliš nevyžívam, ale keď je výsledok dobrý, mám z neho radosť.

Je rozdiel postaviť sa pred kameru a na stage? 

Asi je to dosť podobné, ale ani v tom sa nevyžívam. O slávu som nikdy nestál. Pre mňa je dôležitá hudba. Toto sú veci, ktoré k nej patria, no nevnímam ich ako prioritu. Aj keď mám rád dobrý koncert, aj keď je to s ľuďmi super, v samotnej pozornosti sa nevyžívam. Nejde o trému. Ja som v prvom rade textár. Pre mňa je najpríjemnejšia robota, keď píšem, tvorím a keď sa nahráva. To je tá najzábavnejšia časť. Ostatné je to, čo chcem spraviť, ale samotnej tvorbe sa to nikdy nevyrovná.

Na albume nájdeme aj „nástupovku“ Vlasta Čepa, dnes veľmi úspešného MMA zápasníka. Prečo oslovil práve teba? 

S Vlastom sme sa zoznámili skrz hudbu na mojom koncerte. Bolo to v čase, keď ešte boxoval, čiže nebol taký slávny. On počúval moju hudbu a ja som ho podporoval v športe, ktorý ma baví sledovať. Stali sa z nás kamaráti. Po čase kariéru niekam vytiahol a potreboval nástupovku, tak ma oslovil. Prirodzene, mal som radosť a myslím si, že práve vďaka nášmu vzťahu bol výsledok osobnejší.

Skladba je výborná, ako vznikala? 

Určite tam prebehol spoločný brainstorm. Vlasto sa do procesu zapojil naplno a nič nenechal na náhodu. Bol aj pri tom, keď sa robila hudba s producentom Hoodinim. Zo Srbska doniesol nahrávku, ktorú sa podarilo vysamplovať do krátkej slučky. V štúdiu sme ju naplno využili. Spoločne sme aj písali text. Časť je totiž v srbčine. Prišiel s ním Vlasto, ale niektoré slová našincovi nezneli veľmi dobre. Nájsť také, ktoré majú zmysel a zároveň znejú štýlovo, to bola už moja úloha. Slovenské pasáže som spracoval sám.

Ako sa hľadajú správne slová v srbčine? Sadli ste si na pivo a nechal si ho rozprávať? 

Nie. Nič také mechanické. Aj text má nejaký postup. Napríklad sme našli slovo, ktoré znie dobre a vytvorili sme z neho rým na konci vety, na to sme hľadali šesť rovnako znejúcich slov. Lenže nie vždy rezonovali dobre, čiže sme museli nájsť obdobné, ktoré sadnú správne. Vlasto nadhadzoval slová a ja som naňho tlačil – vymysli iné, nie toto, iné, iné, iné… áno, toto je dobré, to si zapíšeme. Bol to proces.

Máš teraz v slovníku nejaké obľúbené srbské slová? 

(smiech) Obľúbené asi nie. Pamätám si otadžbina, to je domovina, aj keď to sme do rýmu nedali. Výborne znie Srbija, na ktorú sme naviazali slovo sudija, teda sudcovia. To boli slová, ktoré boli prijateľné, lebo dobre znejú. V tom jazyku je veľa výrazov, ktoré naším ušiam neznejú priveľmi melodicky.

Vravel si, že sa cítiš najmä ako textár. Čo je impulzom, vďaka ktorému začneš dávať slová na papier? 

Impulzom je v prvom rade hudba. Keď si ju vyberám od producentov, hľadám emóciu, atmosféru a do toho sa črtá nejaká téma. Ak ma osloví, viem sa do nej rozpísať.

Za tých deväť albumov a dvanásť rokov som si zvykol nemať očakávania. Teraz sa snažím spraviť robotu čo najlepšie, potom si človek nemá čo vyčítať.

Všimla som si, že po týždni od uvedenia mal klip Katarína už 250 000 pozretí. Nie si po uvedení novinky do online sveta nervózny z toho, ako zareagujú fanúšikovia? 

Za tých deväť albumov a dvanásť rokov som si zvykol nemať očakávania. Teraz sa snažím spraviť robotu čo najlepšie, potom si človek nemá čo vyčítať, aj keď sa úspech nedostaví. Vystresovaný teda nie som a radšej sa nechám prekvapiť. Ak niečo urobíte a príde sklamanie, môže vás to demotivovať. Paradoxne, keď si spravíte odstup, kvalita sa začne zlepšovať. Stres zo zlyhania tvorbe škodí. Bez neho sa môžem viac sústrediť na výsledok.

Čítaš si komentáre pod novými videami? 

Jasné. Už som zažil roky, keď na mňa padala kritika, to nie je nič nové. Pri tomto albume ich však bolo minimum. Skôr chvála a pozitívne ohlasy, z čoho sa teším. Nie je to totiž pravidlom. Ľudia si vedia nájsť dôvody a z malej chyby spraviť veľkú. Tu sa to nestalo – a to sme z albumu vydali už dosť.

Patríš k pamätníkom slovenskej scény. Ako si spomínaš na obdobie „dissovania“? 

Nikdy som nepatril k úplným dissmakerom. Začínal som v sedemnástich rokoch, keď bolo prejavovanie kritiky prítomné a aj ja som mal takéto skladby. Keď som bol starší a dostavil sa úspech po prelomovom albume Rival, prišlo aj na spory so známymi menami. Toho som sa nasýtil až-až a viac sa mi také veci opakovať nechce.

Aká je dnešná situácia na scéne? Funguje vôbec nejaká scéna? 

Nie vo význame chrbtice, ktorou bola kedysi. Teraz je veľké množstvo hudby. Sú tu stálice aj mladá generácia. Hip hop a rap sa vyvíjajú rôznymi smermi. Od amerických vplyvov cez európsky, nemecký, francúzsky... Veľmi sa to vetví a celistvosť sa vytráca. Komerčný prúd popového rapu sa v mainstreame presadzuje najsilnejšie. V 90. rokoch bol rap rapom. Dnes je ním už aj spev, aj pop, aj rock, new school, trap...

Je to tak dobre? 

Je to super, pretože nedochádza k stagnácii. Tá hudba nie je nudná, ale je jej také kvantum, že človek musí byť skutočný nadšenec, aby našiel niečo, čo mu sedí. Napríklad ja som vyberavý a veľmi veľa vecí jednoducho nedokážem počúvať.

Čo sa ty osobne snažíš svojou tvorbou odovzdať a čo ona odovzdáva tebe? 

V prvom rade chcem zrkadliť svoje myslenie, pohľad na veci. Vyjadriť svoje pocity. Skombinovať to s hudbou, ktorá sa mi páči a ktorú rád počúvam. Spraviť to moderne. A čo mi to dáva? To, že sa tým môžem živiť, že práve toto je moja práca. To vedomie mi dáva najviac.

Aké texty nájdeme na novom albume? Sú témy, ktoré u teba dnes rezonujú viac ako v minulosti? 

V živote mi rezonuje viac lásky, čo sa možno odráža aj v inom pohľade na svet. Píšem komplikovanejšie texty, nie úplne prvoplánové. Aj teraz som sa snažil každú skladbu poňať ako tému. Niečo je kritickejšie, niečo filozofickejšie, niečo je zrkadlenie môjho života. No to, na čo dbám, sú melódie. Nechcem zaťažovať ľudí len vnímaním slov a vlastného odkazu. Je to pieseň. Človek ju vníma ako melódiu, nie ako spoveď, ktorá môže byť pre poslucháča zaťažujúca. Tomu sa chcem vyhnúť, preto posledné roky dbám práve na melódiu, intonáciu a akordy. V prvom rade robíme hudbu.

Keď čítam knihu, vnímam príbeh, postavy, zápletku, ale najviac ma vždy zaujme autorov spôsob písania. Je to zrejme tým, že sa celý život venujem textu.

... ale nerobíš len hudbu. Aktuálne píšeš knihu a nejde o životopis, ako býva u známych raperov často zvykom. 

Pred spisovateľským remeslom mám rešpekt, pretože je to iný svet písaného textu. Začal som sa mu venovať pred niekoľkými rokmi, no teraz som sa k písaniu postavil vážnejšie. Mám rád severské thrillery a detektívky. Takže som chcel písať atmosférický žáner, ktorý sa mi páči. Keď čítam knihu, vnímam príbeh, postavy, zápletku, ale najviac ma vždy zaujme autorov spôsob písania. Je to zrejme tým, že sa celý život venujem textu. Ak dokážete obrazotvornosť zasadiť do viet a opisov, pár detailmi upozorniť čitateľa na pointu, zvoliť správne tempo, mať cit pre to, čo vysloviť a čo zamlčať, máte nadanie. Toto umenie, ktoré som vždy obdivoval, sa teraz snažím preniesť do vlastnej tvorby.

Román sa odohráva v 90. rokoch. Zasadil si dej do Petržalky, v ktorej si vyrastal a ktorú vtedy zvyšok Slovenska nazýval betónovou džungľou? 

(smiech) Vôbec. Je to taký komplikovanejší príbeh, ktorý sa odohráva na východe Slovenska. 90. roky som si nezvolil pre rozbujnený zločin, ktorým boli typické. Mám k nim skôr citový vzťah, sú to roky môjho detstva, sveta bez internetu, ktorý sa od súčasnosti v mnohom líšil. Dej sa odvíja od momentu, keď sa na Slovensko vracia dosluhujúci člen armády, ktorého prizvali k vyšetrovaniu v zámožnej rodine. Aktuálne mám napísanú prvú tretinu, takže čas na promo ešte nedozrel a viac neprezradím. 

Už vieš, ako sa všetko skončí alebo je záver živým procesom? 

Na začiatku som si stanovil myšlienkovú mapu. Mám body, o ktorých viem, že sa udejú, no to na napísanie knihy nestačí. Sú to len nápady, ktoré sa objavia, ale cesta k nim je to najpodstatnejšie. 

Kto bude prvý čitateľ? 

Vo svojom okolí mám piatich ľudí, ktorí text čítajú priebežne. Aj oni ma motivovali, aby som knihu vydal. Na začiatku som všetkých naokolo prekvapil. Nik nečakal, že by som z rapu skočil práve do takejto tvorby. Príbeh mal veľmi dobrú odozvu aj u ľudí, ktorí majú za sebou stovky prečítaných detektívok. Bavil ich a zo začiatku ani neverili, že som to napísal ja. 

Asi je ešte priskoro hovoriť, kedy knihu uvidíme v kníhkupectvách. 

Verím, že si treba dávať pracovné dátumy a ciele. Budúcu jar by som sa písaniu rád začal venovať naplno a ak odznie korona, rád by som s tým išiel von. Vydávať knihu v čase, keď ľudia nemajú peniaze na jedlo, nemá význam. 

Dotkla sa ťa pandémia intenzívnejšie? 

Ľutujem, že sme sa dožili niečoho takého. Nik z nás to asi nečakal a snáď sa čoskoro nájde spôsob, ako z toho vyjsť. Určite je veľa ľudí, ktorí utrpeli viac ako nejaký raper. Ľutujem tých, ktorí celý život makali, podnikali a teraz sú od všetkého odrezaní. Našťastie to pre nikoho z môjho okolia zatiaľ nebolo devastačné. 

Máš malú dcérku. Darí sa ti skĺbiť pracovné nasadenie s otcovstvom? 

Svoj čas prísne rozdeľujem medzi prácu a rodinu. Nedávno sme oslávili jej šieste narodeniny a už sa tešíme na Vianoce. Práve včera sme písali list Ježiškovi, tak dúfam, že bude poslúchať a splní sa jej všetko, čo si priala. Našťastie je zoznam ešte stále taký malý ako ona.

Nový album EXTRAS si môžete zakúpiť v e-shope shop.rukahore.sk a v kníhkupectvách Panta Rhei. Skladby nájdete aj na digitálnych platformách Spotify, Apple Music, iTunes a Deezer.

Galéria obrázkov