Poznáte to tam?

Asi každý Slovák si myslí, že pozná Slovensko, lenže ani celý život nestačí na jeho dôkladné poznanie. Ruku na srdce. Koľko Bratislavčanov už bolo v Poloninách a koľko Košičanov pri unikátnom systéme petržalských bunkrov? Ponúkame vám preto niekoľko cestovateľských tipov na objavovanie Slovenska – pešo, autom alebo na bicykli. Môžu sa nám hodiť, zvlášť v tomto „pokoronovom“ období...

K vojenským bunkrom

Kľúčovou súčasťou opevnenia Bratislavy v tridsiatych rokoch 20. storočia, o ktorom sa tvrdí, že ho nemecká armáda nemala šancu prekonať priamym vojenským útokom, boli betónové bunkre. Dnes sú niektoré z nich premenené na múzeá a sú ideálnym miestom na poznávanie histórie Bratislavy na bicykli. Na výlet sa môžeme vybrať ideálne od areálu výstaviska Incheba Expo v bratislavskej Petržalke. Prejdeme po moste pre peších a cyklistov a príjemný cyklistický chodník okolo železničnej stanice Bratislava-Petržalka nás vyvedie von z Bratislavy. 

Takmer na hranici katastrálneho územia mesta nás tabule upozornia na odbočku k vojenskému cintorínu a najväčšiemu dvojpodlažnému bunkru v Bratislave s dvoma pancierovými zvonmi. Po jeho prehliadke sa vrátime na Kopčiansku cestu a pokračujeme smerom do Kittsee a Bergu, pri ktorom objavíme veľký betónový blok protitankovej prekážky. Ten bol súčasťou obrannej línie systému tzv. Juhovýchodného valu, o čom nás informuje aj náučná tabuľa. Od odpočívadla máme po cyklisticky značkovanej Pressburger Strasse len kúsok k bývalému hraničnému priechodu Bratislava – Berg, neďaleko ktorého uvidíme ďalší vojenský bunker známy pod názvom B-S-4 Lány. Tento dvojpodlažný bunker s dvoma pancierovými zvonmi je len o niečo menší ako predchádzajúci a takisto ho vybudovali v roku 1937. Je tiež sprístupnený ako múzeum. Z tohto miesta je to už len kúsok po hrádzi popod most Lafranconi a k areálu výstaviska Incheba. 

Na branč

Milovníkov histórie a diaľkových výhľadov doslova priťahuje magická zrúcanina hradu Branč, ktorá sa týči na výraznom kopci nad obcou Podbranč severovýchodne od Senice. Vidno ju zďaleka a výlet k nej patrí k veľkým zážitkom.

Prístup k hradu je ideálny od cintorínu v obci Podbranč (v miestnej časti Podzámok), kde možno nechať zaparkované auto. Významové značky nás po krátkom výstupe privedú k hradu, z ktorého máme Myjavskú a Chvojnickú pahorkatinu ako na dlani. 

Areál hradu nás privíta pekne upravenými priestormi a z náučných tabúľ sa dozvieme veľa zaujímavostí z histórie hradu. Po prehliadke zrúcaniny si môžeme nájsť pekné miesto na oddych a malý piknik. Potešíme sa nádherným výhľadom na okolitú krajinu, okrem vrchov Malých a Bielych Karpát uvidíme aj Čachtický hrad či Bradlo. 

Žalár na branči 

V druhej polovici 17. storočia v Uhorsku vrcholila protireformácia. Násilné zaberanie evanjelických kostolov v Turej Lúke, na Myjave i v Senici vyvolalo ozbrojený odpor obyvateľov a Branč sa zmenil na žalár. Do histórie sa zapísal i mučením účastníkov tejto náboženskej vzbury, poddaných z Turej Lúky a zo Senice v roku 1672. Od mája roku 1674 sa hrad stal aj prechodným väzením protestantských kňazov, odsúdených bratislavským súdom na galeje. Tieto udalosti pripomína pamätník v západnej časti areálu hradu. 

Žalostiná

Ďalší výlet nás zavedie do malebnej oblasti vrbovských kopaníc, ktorým dominuje vrch Žalostiná. Objavíme tak nádherné výhľadové miesto, tentokrát sa môžeme pokochať slovensko-moravským pomedzím. 

Na Žalostinú sa dostaneme z obce Vrbovce, ktorej okolie ponúka mnoho výletov a nenáročných túr po okolitých kopaniciach s krásnym výhľadom. Z centra Vrboviec sa vydáme pešo, na bicykli alebo autom západným smerom, sledujeme pritom žlté turistické značky. Tie nás dovedú až ku križovatke ciest v lokalite Senné diely, kde odbočíme doprava a prídeme k začiatku náučného chodníka, nad ktorým doslova „tróni“ trávnatý vrch Žalostiná. S výškou 621 m je najvyšším vrcholom Žalostinskej vrchoviny. V roku 2010 na ňom postavili novú rozhľadňu, ktorá meria 6 metrov. Má zastrešenú vyhliadkovú plošinu, ponúkajúcu nádherné ďaleké výhľady na Myjavskú pahorkatinu, Biele Karpaty a okolitý kopaničiarsky kraj. Naše oči sa môžu doslova popásť na okolitých kopcoch, údoliach a lúkach a vôbec sa nám nebude chcieť odtiaľto odísť. 

Na tlstú 

Tlstá – jedna z najvýraznejších dominánt Veľkej Fatry – oddávna tróni v ústí Gaderskej doliny. Jej mohutné vrcholové partie poskytujú dokonalý výhľad na celú Turčiansku kotlinu. 

Na spoznávanie Tlstej sa vyberieme z Blatnice – malebnej turčianskej dediny, ktorá sa v minulosti preslávila najmä olejkárstvom. Okolo chatovej osady Gader pokračujeme hore Gaderskou dolinou, v nej odbočíme doprava na modro značkovanú trasu s názvom Chodník Janka Bojmíra. Ten nás vyvedie na Tlstú a okruhom aj vráti späť. Pri výstupe objavíme obrovský a vysoký portál jaskyne Mažarná, ktorá patrí k najväčším jaskyniam vo Veľkej Fatre, avšak jej vnútro nie je verejnosti prístupné. Je hniezdiskom netopierov, a tak sa musíme uspokojiť len s obdivovaním veľkolepého vstupného portálu.

Po prehliadke portálu prejdeme popod skalnú stenu na plošinu skalnej galérie a cez niekoľko menších lúk onedlho dosiahneme vrchol Tlstej. Jej vrcholová časť ponúka krásne, udivujúce výhľady na Turčiansku kotlinu a Malú Fatru. 

Cez vršatské bradlá 

Doslova turistickou lahôdkou je prechod bradlového pásma Bielych Karpát a ako ďalší tip na výlet môžeme vybrať okolie Vršatského Podhradia, kde majú bralá podobu bizarných zoskupení vápencových skál. Nenáročná túra poskytuje prekvapivo malebné krajinárske scenérie. Začneme ju vo Vršatskom Podhradí krátkym výstupom k hradu Vršatec, ku ktorému vedie od asfaltovej cesty lesný chodník. Najskôr sa dostaneme k ruinám dolného hradu a potom k hornému hradu. Pôvodne gotický hrad z 13. storočia stojí na skalnom brale v nadmorskej výške 805 m. Za najkrajšími výhľadmi sa vydáme od hradu po rovnakej trase na rázcestie pod hradom, kde sa začína žlto značkovaný chodník do lúčneho Sedla pod Chmeľovou. V sedle nás čaká krátke odbočenie doľava a strmý výstup na bralnatý a miestami trávnatý vrchol Chmeľovej. Druhý najvyšší vrch Bielych Karpát patrí medzi najkrajšie vyhliadkové vrchy na strednom Považí a vidno z neho okrem malebnej doliny rieky Váh aj okolité pohoria na čele so Súľovskými skalami a Strážovskými vrchmi. 

Cez sedielko

Severné doliny Vysokých Tatier na jednej strane ponúkajú zdĺhavé výstupy do vysokohorského prostredia, avšak na druhej strane ich obľubujú najmä turisti, ktorí majú radi majestátne ticho a pokoj. To platí aj o Javorovej doline. Výstup cez ňu do najvyššie položeného tatranského sedla stojí naozaj za to. 

Východiskovým bodom je Tatranská Javorina, ležiaca na severnom úpätí Vysokých Tatier. Čaká nás stúpanie dlhou ľadovcovou dolinou v dĺžke približne 12 km. Na záver chodník strmo stúpa serpentínami až do Sedielka, najvyššie ležiaceho turisticky prístupného sedla v Tatrách (2 376 m), za ktorým leží Malá Studená dolina. 

Zo Sedielka nás čaká zostup k Téryho chate a druhou príležitosťou na oddych a občerstvenie je Zamkovského chata. Červeno značená Tatranská magistrála nás potom dovedie k Obrovskému vodopádu, od ktorého už to nemáme ďaleko na Hrebienok a do Starého Smokovca. 

Kôprovský štít 

Hoci nepatrí medzi najznámejšie tatranské štíty, výstup naň umožní návštevníkom spoznať takmer celú Mengusovskú dolinu, v ktorej sa nachádza najväčšie a najhlbšie pleso na Slovensku. 

Výlet možno začať na východnom brehu Štrbského plesa a po chodníku Tatranskej magistrály prísť až k Popradskému plesu. Pre úsek magistrály medzi Štrbským a Popradským plesom sa používa názov „letná cesta“, pretože je otvorený iba v lete. Trasa nášho výstupu ďalej pokračuje po modro značkovanom chodníku k Veľkému Hincovmu plesu. Vedie dolinou zo západu ohraničenou masívnym hrebeňom Bášt, v ktorom možno nájsť niekoľko zvláštnych názvov (napríklad Pekelník, Čertova štrbina, Diablovina alebo Satan). 

Od Veľkého Hincovho plesa, najväčšieho a najhlbšieho slovenského plesa, pokračujeme po serpentínach až na vrchol Kôprovského štítu. Osobitnú pozornosť si pri pohľade z neho zaslúži najmä východná panoráma s Veľkým Hincovým plesom, nad ktorým vyčnieva Vysoká. Na opačnej strane vidieť do Temnosmrečinskej doliny s dvoma krásnymi plesami. 

Spišská magura 

Milovníci pešej turistiky a cykloturistiky môžu zo Ždiaru v lete podniknúť výlety nielen do Belianskych Tatier, ale aj do Spišskej Magury. Tá síce nie je až taká známa, ale prekvapí nás mnohými atrakciami. Výstup na jej hlavný chrbát sa oplatí najmä pre jedinečný výhľad na panorámu Belianskych Tatier a Ždiar. Malý výlet nás zavedie na hrebeň Spišskej Magury. K výstupu na hrebeň odporúčame použiť lanovku z Bachledovej doliny, lyžiarskeho strediska, ktoré sa nachádza na okraji Ždiaru. Najnovšími letnými atrakciami pre cyklistov je tu miestny Bike park a predovšetkým novovybudovaný Chodník korunami stromov. Dostaneme sa k nemu využijúc služby lanovky, ktorá premáva odtiaľto až na hrebeň. 

Chodník korunami stromov je u nás ojedinelou stavbou. Trasa s dĺžkou viac ako 600 m nás prevedie nad zaujímavým lesom, ktorý budeme môcť obdivovať takmer z vtáčej perspektívy. Výhľad z 32 metrov vysokej veže nás doslova očarí, vďaka nemu budeme mať ako na dlani štíty Belianskych Tatier, unikátnu scenériu Pienin i malebné Zamagurie. Na niekoľkých zastávkach, nachádzajúcich sa na horizontálnej časti chodníka, nás informačné tabule poučia o podnebí, flóre, faune a ochrane prírody v tejto časti územia. 

Zádielskou planinou 

Pravdepodobne najznámejším a najnavštevovanejším miestom v Slovenskom krase je Zádielska tiesňava. Málokto si ju pritom spája so Zádielskou planinou a malebnou zrúcaninou Turnianskeho hradu. My si ich môžeme spojiť do krajinársky nádherného turistického okruhu. 

Ideálnou príležitosťou na spoznávanie planiny je absolvovanie trasy náučného chodníka. Prechádzka po ňom trvá asi tri hodiny a prekonáva prevýšenie asi 360 m. Namáhavý je najmä výstup na okraj Zádielskej planiny a strmý zostup do Zádiela, avšak zvládnu to aj deti. Ideálne je začať pri parkovisku na hornom konci obce Zádiel, odkiaľ smerujeme priamo do Zádielskej tiesňavy. Stúpame úzkou asfaltovou cestou a v rozšírení doliny nás čaká výstup na hranu Zádielskej planiny. Zo skál sa nám otvárajú fascinujúce výhľady do Zádielskej doliny. Pokračujeme zarastenými škrapovými poliami do otvorenej časti pri ohradenej úzkej priepasti a onedlho sa nám otvorí výhľad na výrazný kopec so zrúcaninou Turnianskeho hradu. Podľa povesti sa v noci na hradbách zjavuje kvíliaci prízrak hradnej panej, ktorá zo žiarlivosti zabila mladého šľachtica a vinu zvalila na svoju sestru. Odhalená vrahyňa si neskôr tú istú zbraň sama vrazila do svojej hrude. My však nebudeme čakať na prízrak hradnej panej, ale zostúpime späť do obce Zádiel. 

Pod poloniny

Posledný bicyklový výlet nás zavedie pod Poloniny, do najodľahlejšieho kúta nielen Zemplína, ale aj celého Slovenska. Na túre navštívime miesta s viacerými skvostami ľudovej architektúry a pokocháme sa nádhernými prírodnými scenériami. 

Trasa sa začína v Stakčíne a prvý úsek absolvujeme po štátnej ceste, ktorá smeruje na východ k vodnej nádrži Starina. Tesne pred ňou prídeme k odbočke do dediny Jalová. Práve na tzv. Jalovskej križovatke sa nachádza Beskydský panteón – symbolický cintorín významných osobností spod Polonín. Kúsok od neho sa rozprestiera vodná nádrž Starina. Jej stavba si vyžiadala asanáciu siedmich dedín. Výlet na bicykli okolo nej patrí k veľkým zážitkom. Privíta nás ľudoprázdny kraj a nádherné prírodné scenérie Bukovských vrchov. Trasa nás prevedie západným brehom vodnej nádrže až na rázcestie v bývalej obci Ruské a potom do obce Topoľa. Jej dominantou je gréckokatolícky drevený Chrám sv. Michala Archanjela a drevená zvonica. 

Z Topole nás čaká mierny zjazd ku štátnej ceste a pokračovanie do sedla Príslop, z ktorého sa nám ponúka nádherná panoráma okolitej krajiny. Odtiaľto prídeme k vodnej nádrži Starina a po ceste známej z úvody trasy sa vrátime až do Stakčína.

Galéria obrázkov