Prokrastinovať alebo prekrastinovať?

Prokrastinácia je stav, pri ktorom neustále odkladáme svoje úlohy. Môže prerásť až do chorobného nestíhania termínov – čo je v práci neželaná situácia. Naopak, prekrastinácia znamená plnenie úloh veľmi rýchlo a ďaleko pred stanoveným termínom. Mohlo by sa to zdať ako ideálny stav. Ako to však už býva skoro so všetkým, nič nie je čiernobiele a obe možnosti majú svoje pre a proti.

Je to klasická situácia. Máte zadanie, na ktorom by ste mali už‑už začať pracovať, ak ho chcete stihnúť včas. No ešte predtým si skontrolujete maily, na tie dôležitejšie aj odpoviete. Potom sa ešte „len na chvíľočku“ pozriete na facebook, kde strávite pol hodinu debatovaním o statuse, ktorý vás mimoriadne zaujal. Cítite sa trochu unavení, tak si treba spraviť kávu. A úloha, na ktorej ste mali robiť už dve hodiny, stále čaká a čaká… Volá sa to prokrastinácia a zažívajú ju tisícky ľudí v práci či študenti, ktorí by sa mali učiť na skúšku. Netreba si to zamieňať s lenivosťou. Ak máte lenivého kolegu, ten bude radšej nečinne zízať z okna. Prokrastinátor, naopak, robí radšej hocičo iné, než svoje zadanie. A často je pri tom veľmi kreatívny. To je jedna z dobrých vlastností, ku ktorým sa ešte vrátime.

„Celý problém nie je v menežovaní času, ale vo zvládaní emócií.“

Prokrastinácia totiž nesie so sebou veľa zlých dôsledkov. Ak sa stane chronickou, môže dokonca spôsobovať zdravotné problémy. Dlhodobý stres spôsobený nestíhaním termínov sa začne prejavovať najrôznejšími poruchami. Rovnako tak býva prokrastinátor frustrovaný, pretože si uvedomuje, že nestíha, a to aj napriek tomu, že by veľmi chcel. To spôsobuje ďalšiu dávku stresovej záťaže.

Môže za to mozog

Podľa niektorých vedeckých štúdií za to prokrastinátori často ani nemôžu. Celý problém nie je v menežovaní času, ale vo zvládaní emócií. Vedci z univerzity v Bochume skúmali reakcie ľudí a zároveň skenovali ich mozog. Zistili, že prokrastinátori majú zväčšenú amygdalu. To je časť mozgu v strede spánkového laloku, ktorá spracúva naše emócie a kontroluje motiváciu. Zároveň mali títo ľudia slabšie spojenie medzi amygdalou a časťou mozgovej kôry, ktorá sa volá dorzálny anteriórny cingulárny kortex. Ten pomáha človeku sústrediť sa tým, že blokuje súperiace emócie a veci odvádzajúce pozornosť. Robí tak práve na základe informácií z amygdaly. „Ľudia s väčšou amygdalou môžu byť nervóznejší z prípadných negatívnych dôsledkov svojich činov. Preto často váhajú a odkladajú rozhodnutia,“ povedal Erhan Genc z bochumskej univerzity. Podľa bádateľov majú prokrastinátori zníženú schopnosť odfiltrovať súperiace emócie a podnety, pretože spojenie medzi amygdalou a spomínanou časťou mozgovej kôry je u nich horšie ako pri proaktívnejších jedincoch.

Galéria obrázkov