Sú fyzické tresty pri výchove detí nevyhnutné?

Biť či nebiť? To je otázka! Teraz však už skôr rečnícka. Neexistuje totiž žiadny pozitívny účinok bitky. Naopak, všetky štúdie potvrdzujú zlý vplyv telesných trestov na budúci život vášho potomka. Ako otec by ste mu mali byť skôr pozitívnym príkladom a ochrancom a nevynucovať si rešpekt vzbudzovaním strachu.

Prvou krajinou, ktorá úplne zakázala telesné trestanie detí, bolo švédsko. Zvykne sa uvádzať, že to urobilo v roku 1979.

Začnime jednoduchým príkladom. Ak by ste dali dospelému človeku na ulici facku, môže vás zažalovať za napadnutie. Nie je žiadny logický dôvod na to, aby facka dieťaťu bola výnimkou. Napriek tomu 90 % detí (na svete) dodnes žije v štátoch, v ktorých je telesné trestanie legálne. Prvou krajinou, ktorá úplne zakázala telesné trestanie detí, bolo Švédsko. Zvykne sa uvádzať, že to urobilo v roku 1979, keď začal platiť dodatok k zákonu o rodičovstve. V ňom sa písalo nasledovné: „Deti majú nárok na starostlivosť, bezpečnosť a dobrú výchovu. S deťmi treba zaobchádzať s rešpektom k ich osobnosti a individualite a nesmú byť vystavené telesným trestom alebo inému ponižujúcemu zaobchádzaniu.“ 

Ešte pred prijatím tohto zákona však boli deti vo Švédsku chránené tým, že v roku 1966 vyškrtli z trestného zákona, konkrétne z paragrafu o napadnutí, pasáž, ktorá povoľovala telesné tresty zo strany rodičov. Mimochodom, tiež to bolo svetové prvenstvo. Z prieskumov vyplýva, že približne 5 % detí vo Švédsku aj dnes zažíva bitku, deje sa to však ilegálne a za zavretými dverami. Fackovanie detí sa už považuje za spoločensky neprijateľné. 

U SUSEDOV

Telesné tresty aktuálne zakazuje 64 krajín. Väčšina z nich k tomu pristúpila až po roku 2000. Vlani sa k nim zaradili Francúzsko, Kosovo a Juhoafrická republika. Tento rok to boli Japonsko, Gruzínsko, Škótsko a Seychely. Z našich susedov vedie Rakúsko, kde už v roku 1977 vynechali v trestnom zákonníku pasáž, ktorá rodičom povoľovala biť deti „v rozumnej miere“. V roku 1989 tresty výslovne zakázalo nové znenie, podľa ktorého je „nezákonné používať násilie a spôsobovať fyzické i duševné utrpenie“. Aj Poľsko má historické prvenstvo. Už v roku 1783 sa stalo prvým štátom na svete, ktorý zakázal fyzické tresty v školách. V roku 1997 zakázali Poliaci fyzické tresty ústavou, ale pre protichodné výklady zákona v roku 2010 prijali nový výslovný zákaz. 

K ČOMU TO VEDIE

Poďme sa pozrieť na to, prečo sa takéto zákony prijímajú a čím ich predkladatelia odôvodňujú. Nie je to totiž žiadna módna vlna „slniečkárov“, ako sa zvykne hovoriť v poslednom čase. Všetko je podložené dlhodobými vedeckými štúdiami. Tie napríklad v USA zmapovali 160-tisíc detí počas desaťročí. Výsledok? Nenašiel sa ani jeden pozitívny účinok telesných trestov. Naopak, tých negatívnych je celý rad. Od zníženého sebavedomia cez problémy so správaním a zvýšenou agresivitou až po sklony k problémom s duševným zdravím. Na Slovensku sa mnohé debaty o bití detí končia zľahčovaním typu „aj mňa rodičia bili a som tu“ alebo „pár výchovných ešte nikomu neublížilo“. Je to však naozaj tak? Ak kopírujete správanie svojich rodičov a vlastné deti vychovávate pomocou fyzických trestov, väčšinou to znamená, že nedokážete ovládať svoje emócie. Bité deti pokladajú spojenie lásky a násilia za normálne a zároveň sa u nich zvyšuje pravdepodobnosť, že sa budú správať násilne aj v milostných vzťahoch. 

Otec by mal byť v očiach svojich detí ochrancom, pevnou skalou, o ktorú sa môžu hocikedy oprieť, a nie postrachom.

DOBRÝ CIEĽ?

Neplatí ani povestný výrok o tom, že účel svätí prostriedky. Ak je cieľom bitky naučiť deti, čo je dobré, toto je tá najhoršia cesta. Budú sa totiž správať dobre len z donútenia a hneď, ako s tým budú môcť prestať, prestanú. Naopak, cieľom výchovy by malo byť doviesť deti k tomu, aby samy chápali, čo je správne, a správali sa tak, lebo to prirodzene chcú. A to sa fackami dosiahnuť nedá. 

A už vôbec neplatí, že otec by mal byť ten prísny a trestajúci. Obaja rodičia majú svoje deti milovať rovnako. Aj otec má byť láskavý a prejavovať emócie, zároveň však musí byť spravodlivý. Ak deti urobia niečo nesprávne, treba im to dať jasne najavo – nie však bitkou. Tá ich učí len to, že najlepším riešením problémov je hrubé násilie. Otec by mal byť v očiach svojich detí ochrancom, pevnou skalou, o ktorú sa môžu hocikedy oprieť, a nie postrachom, ktorý pri najmenšom náznaku problému siaha po remeni. 

ÚĽAVA PRE RODIČOV 

Často sa tiež spomína, že facka dieťaťu pomáha skôr jeho rodičom. Iste, vo vypätej situácii sa môže stať, že keď sa vyvŕšite na neposlušnom potomkovi, tak sa vám úderom okamžite uľaví. Aj to je však len dočasné. Vo väčšine prípadov po opadnutí emócií prídu výčitky svedomia, ktoré sú omnoho dlhodobejšie než krátkodobé uvoľnenie po vyfackaní dieťaťa. A škody napáchané na vzťahu rodiča s dieťaťom môžu byť ešte dlhodobejšie. 

Pri telesných trestoch sa nedá odhadnúť, čo je ešte v poriadku a čo už veľa. Už jedna facka môže spôsobiť veľké problémy v budúcnosti a v danom okamihu nemáte šancu zistiť, ktorá to je a čo vyvolá. V laických kruhoch sa niekedy zvykne spomínať, že pri malých deťoch sa bez nejakého capnutia cez plienku nezaobídete. Veď ony vám ešte nerozumejú a keď neposlúchajú, nejako ich predsa musíte usmerniť. Ani to však nie je vhodné a opäť to dokázali vedecké štúdie. Ak boli trojročné deti občas bité, vo veku päť rokov prejavovali v porovnaní s rovesníkmi, ktorí nezažívali telesné tresty, o 17 % vyššiu agresivitu. 

Výsledok je teda jasný. Ak túžite mať so svojimi deťmi aj v budúcnosti dobrý vzťah a chcete z nich vychovať skvelých ľudí, nekonajte z pozície fyzickej sily a nedvíhajte na ne ruku. Ukážte im, že ste silný človek aj bez toho, a vlastným príkladom ich naučte ovládať svoje emócie. Odmenou vám bude, že vás budú oceňovať ako skvelého otca.

Galéria obrázkov