Súkromné očko

Najnáročnejšie a najdlhšie na dokazovanie sú nevery, tvrdí súkromný detektív.

Ruku na srdce: kto z nás sa nevidel ako vždy upravený dandy typu detektíva Hercula Poirota, ktorý príde s paličkou v ruke na miesto činu? Alebo v starom plášti a neohrabane ako detektív Columbo či súkromný detektív Tom Welles v snímke 8 mm, ktorý rieši svoj veľký prípad záhadného filmu, kde znásilnia a zabijú mladú ženu? Síce menej teatrálne ako spomenuté postavy, ale o nič menej zaujímavo vykonáva svoju prácu súkromného detektíva Peter z Považia, ktorý denne pátra po unesených deťoch, odcudzených autách či neverníkoch. 

Práca súkromného detektíva na slovensku je veľmi rozmanitá.

K detektívovi cez policajtov 

Petrova cesta k súkromnému detektívovi viedla cez policajný zbor, kde pracoval na odbore kriminálnej polície. Nikdy predtým mu nenapadlo, že by chcel robiť to, čím sa dnes živí. „Po mojom odchode zo zboru som dostal ponuku robiť prácu detektíva pre inú firmu. A v roku 2013 som sa rozhodol vybaviť si licenciu a začať fungovať pod vlastnou firmou,“ uviedol Peter, podľa ktorého nie je nemožné vykonávať takýto druh činnosti aj bez predchádzajúcich skúseností. Ako by však vyzerala realita a najmä výsledky práce je podľa Petra v takomto prípade veľmi otázne. Pri tomto konštatovaní si neodpustí mierny úsmev. Metódy práce detektíva sú podľa neho totiž rovnaké ako pri práci operatívcov na kriminálke. Vykonávať ju v súkromnom sektore je však podstatne ťažšie. „Nemáme prístup k databázam, evidenciám. Informácie môžeme čerpať len z verejne dostupných zdrojov. V práci máme veľa obmedzení, ktoré policajti nemajú,“ vysvetlil Peter. Je to však podľa neho pochopiteľné a logické. „Na druhej strane, keď sa človek s takýmito obmedzeniami naučí pracovať, dá sa to zvládnuť bez problémov,“ dodal. Momentálne pracuje sám, ale všetko závisí od prípadu. Niektoré veci sa dajú vyriešiť aj bez tímu ľudí, iné sa nezaobídu bez spolupráce s kolegami. „Niektoré činnosti nemôže človek vykonávať sám, či už z bezpečnostného alebo taktického a praktického hľadiska,“ uviedol. Práca súkromného detektíva na Slovensku je veľmi rozmanitá. „Najímajú si nás klienti naprieč celým spektrom podnikateľských činností a v neposlednom rade aj súkromné osoby,“ povedal Peter, ktorý medzi svoju klientelu radí advokátske kancelárie, firmy, ale aj bežných ľudí s ich starosťami a problémami v súkromnom či pracovnom živote. Pátra po veciach aj osobách, preveruje obchodných partnerov a ľudia sa na naňho obracajú aj vtedy, keď podozrievajú svojich partnerov z nevery. 

Cena služieb je daná hodinovo, takisto aj cena za jazdné, teda za odjazdené kilometre.

Platený „od hodiny“ 

Keďže byť detektív nie je dobročinné dobrodružstvo, ale seriózna práca, zaujímalo nás, akým spôsobom je „súkromné očko“ ohodnotené. „Detektív je platený za hodiny výkonu práce. Vyzerá to asi tak, že nás osloví potenciálny klient, ktorý nás našiel buď na internete, alebo na základe referencií od iných klientov. Vždy si dohodneme osobné stretnutie, na ktorom oboznámim klienta s našimi postupmi, podmienkami, za akých pracujeme, cenou za naše služby,“ popísal Peter prvý kontakt s potenciálnym klientom. Ak ho ponuka služieb osloví, preberú jeho prípad a navrhne sa riešenie. „Po vykonaní práce je klientovi odovzdaná správa s príslušnou dokumentáciou a faktúrou za služby. Cena služieb je daná hodinovo, takisto aj cena za jazdné, teda za odjazdené kilometre,“ poznamenal Peter, podľa ktorého je možné cenu stanoviť aj individuálne, po dohode s klientom. Plat detektíva je teda daný pevne. Nie vždy sa mu podarí naplniť predstavy klienta, napriek tomu sa snaží jeho očakávaniam čo najviac priblížiť. „Niekedy je to ťažké, pretože ľudia majú skreslené predstavy o našej práci. Médiá dokážu divy. Klienti prídu s dokonalou predstavou toho, čo musíme urobiť, ako to musíme urobiť a zadokumentovať a presne vedia, že toto sa predsa dá, lebo to videli v televízii alebo čítali na internete,“ uviedol Peter. Veľakrát musí klientovi najskôr siahodlho vysvetliť veci, ktoré sú možné, a, naopak, čo sa nedá a nesmie. „Nemám ambície ošklbávať klientov z peňazí, vždy sa snažím namodelovať situáciu tak, aby sme v čo najkratšom čase dokázali dospieť k želanému výsledku,“ vysvetlil, pričom poznamenal, že pravdepodobnosť, že sa klient vráti alebo ho odporučí ako detektíva ďalej, je vtedy dosť veľká. 

Nápor po vianociach 

Stáva sa, že Peter zvažuje, či daného klienta prijme. Je to pre taxatívne vymedzené prípady uvedené v zákone alebo osobné dôvody. „Zo zákona nám vyplýva povinnosť podpísať s každým klientom zmluvu o poskytovaní detektívnych a pátracích služieb. Táto zmluva sa u nás eviduje a po ukončení práce aj so správou pre klienta archivuje,“ povedal. Činnosť súkromného detektíva je navyše podľa Petra veľmi prísne kontrolovaná ministerstvom vnútra a príslušným krajským riaditeľstvom policajného zboru. O tom, že naozaj nejde o neošetrenú zábavku, svedčí fakt, že detektívne a pátracie služby sú upravené Zákonom o súkromnej bezpečnosti. V danom zákone sa za detektívne služby považuje hľadanie osôb alebo majetku, získavanie údajov, ktoré môžu slúžiť ako dôkaz pred súdom, alebo ide o ďalšie získavanie údajov o fyzických a právnických osobách spojených s vymáhaním pohľadávok, majetkovými pomermi alebo v súvislosti s obchodným tajomstvom. Záujem o detektívne služby sa podľa Petra nedá paušalizovať. Najväčší dopyt zaznamenáva vo vianočnom a novoročnom čase. Vtedy ide najmä o osobné spory alebo nevery. Ďalším obdobím, v ktorom sa zvykne ozvať viac ľudí ako obvykle, býva čas po letných prázdninách, na jeseň. Inak je to priebežne rovnomerné po celý rok. „Ľudia aj po rokoch fungovania detektívnych kancelárií nevedia o našich službách skoro nič. Hlavne v menších mestách a v regiónoch mimo Bratislavy. Nie sú to najlacnejšie služby, ale je potrebné si uvedomiť náklady s nimi spojené – na ľudí, dopravné prostriedky či techniku. Navyše robíme 24 hodín denne 365 dní v roku,“ priznal detektív. Čo sa týka rozmanitosti prípadov, Peter má skúsenosť s únosmi detí jedným z rodičov, s pátraním po stratených ľuďoch, krádežami áut, podvodmi či porušovaním obchodných zmlúv. 

Ľudia aj po rokoch fungovania detektívnych kancelárií nevedia o ich službách skoro nič.

„Vykonávame činnosť aj v iných štátoch, ak je to potrebné. Každý prípad je iný a svojím spôsobom zaujímavý. Naopak, čo sa týka vzťahových problémov medzi partnermi, až na malé špecifické odchýlky sú všetky prípady skoro navlas rovnaké, podľa rovnakých vzorcov,“ uviedol Peter. Napodiv sú však podľa detektíva nevery najnáročnejšie a najdlhšie na objasňovanie. „Nebudete sa predsa vláčiť s milenkou za ruku po ulici a na verejnosti. Ľudia sa schovávajú, sú extrémne obozretní, paranoidní a neustále sa kontrolujú. Väčšinou trvá dlhšiu dobu, než sa získajú dôkazy, ktoré klient požaduje,“ dodal. Na otázku, aký najkurióznejší prípad súkromný detektív doposiaľ riešil, nevedel Peter jednoznačne odpovedať. Podľa neho je kuriózny takmer každý. „Veľmi dôležitá je miera empatie a asertivity voči klientovi. Ten ma predsa len osloví ako cudzieho človeka, ktorého nikdy predtým nevidel, a zrazu mi musí objasniť svoje najintímnejšie pocity a požiadavky. Alebo obchodné tajomstvá, detaily zmlúv a dokumentov. Takže serióznosť a diskrétnosť je v našej práci absolútne nevyhnutná,“ na záver uviedol o svojich zásadách súkromný detektív Peter.

Galéria obrázkov