Svetové náboženstvá

Ľudia sa vždy pýtali na podstatu života a vesmíru, ako vznikol svet, ako vysvetliť dobro a zlo, alebo čo sa stane po smrti. Náboženstvo vzniklo spolu so snahou odpovedať na tieto otázky.

Sú náboženstvá (hinduizmus) založené na mýtoch o mocnom stvoriteľovi sveta a ničivých silách. Vyznávači takýchto náboženských smerov uctievajú božstvá a pokúšajú sa nakloniť si ich, pretože veria, že bohovia vládnu nad silami prírody a osudom človeka. Iné náboženstvá vznikli v dôsledku pôsobenia náboženských učiteľov (kresťanstvo, islam, budhizmus). Ježiš, Mohamed či Budha, ale aj starozákonní proroci, sa stali duchovnými vodcami, ktorí – každý svojím spôsobom – inšpirovali nasledovníkov a zaslúžili sa o rozšírenie náboženského hnutia na rozsiahlych územiach.

Každé náboženstvo sa zakladá na viere a istých kultových obradoch. Náboženstvo vplýva na život veriaceho a určuje jeho spôsob nazerania na svet okolo nás. Medzi náboženstvom a životom veriaceho musí byť jednota, ktorá vychádza z viery v božskú moc a poskytuje svojim vyznávačom morálne zásady. Náboženstvo spája ľudí rovnakej viery do obcí so spoločnými hodnotami a cieľmi. Medzi najznámejšie a zároveň najrozšírenejšie náboženstvá sa radia hinduizmus, budhizmus, judaizmus, kresťanstvo a islam.

Kresťanstvo

Kresťanstvo je náboženstvo nasledovníkov Ježiša Krista. Vyznávači tohto náboženstva veria, že Ježiš je syn Boží a Mesiáš, ktorého príchod bol predpovedaný v biblickom Starom zákone. Podľa tejto viery boli Adam s Evou prvými hriešnikmi z rodu ľudí, čo neuposlúchli Boha. Ježiš svojím životom, smrťou a vzkriesením priniesol kresťanom spásu a pykal za ich hriechy.

Tristo rokov po jeho smrti sa kresťanstvo stalo oficiálnym náboženstvom Rímskej ríše. Šírilo sa z Palestíny do Európy, na Blízky východ, do severnej Afriky a cez učenia a kázne do celého sveta.

Na celom svete dnes žijú skoro dve miliardy kresťanov, ktorí sa hlásia ku katolíckemu, protestantskému a pravoslávnemu vierovyznaniu, čo sú tri hlavné skupiny tejto viery. Líšia sa od seba v určitých bodoch dogiem a obradov, ale vyznávajú spoločné hlavné zásady.

Viera

Kresťania majú názov podľa Ježiša Krista. Ten žil pred približne dvetisíc rokmi v provincii Judea, ktorá vtedy bola súčasťou Rímskej ríše (dnes časť patrí Izraelu a časť Sýrii). Kresťania pokladajú Ježiša za syna Božieho a celé náboženstvo sa odvíja od jeho života a učenia. Hlásal ľuďom potrebu pokánia za hriechy a takisto potrebu lásky. Stačí, ak v neho budú veriť a nasledovať ho. Židia vidia Ježiša ako Mesiáša a Spasiteľa vyvoleného národa. Pre kresťanov je Ježiš inkarnácia Boha, ktorý sa na Zemi prevtelil do ľudskej podoby, aby ľudstvu obetovaním sa ponúkol odpustenie a spasenie. Kresťania slávia pamiatku Ježiša Krista a veria, že po smrti ich čaká posledný súd, po ktorom ide duša zomretého do neba, alebo do pekla.

Učenie

Kresťania pridali k už existujúcej hebrejskej Biblii Nový zákon. Toto písmo hovorí o novej zmluve s Bohom. Starý zákon pozostáva z príbehov Izraelitov od stvorenia sveta až po druhé storočie pred Kristom. Obsahuje tiež texty židovských prorokov, ktorí predpovedajú Ježišov príchod. Nový zákon pozostáva z Epištol, čo sú listy svätého Pavla veriacim a z Evanjelií, ktorých autormi sú Lukáš, Marek, Matúš a Ján a opisujú život Ježiša na zemi.

Dôležitú úlohu v kresťanstve majú aj Ježišovi dvanásti učeníci, teda jeho najbližší nasledovníci. Sú to Šimon, ktorý sa volal Peter, jeho brat Ondrej, Jakub a jeho brat Ján, Filip a Bartolomej, Tomáš a Matúš, Jakub, Tadeáš, Šimon a Judáš. Dôležitou postavou je aj Mária Magdaléna. Práve oni po Ježišovom ukrižovaní a následnom nanebovstúpení pokračovali v šírení kresťanstva a svoju vieru uchovávali aj písomne. Náboženstvo sa rozšírilo aj na územie Rímskej ríše. Tá sa neskôr rozdelila na Východnú a Západnú, čím vznikli aj dve vetvy kresťanstva – východná so sídlom v Konštantinopole, dnešnom Istanbule a západná v Ríme. To sa pokladá za začiatok rímskokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Až v šestnástom storočí vznikol protestantizmus. Tieto tri vetvy dodnes patria k dominantným prúdom kresťanstva.

• Rímskokatolicizmus – vznikol z pôvodnej komunity kresťanov v Ríme, vyhlásil svätého Petra za prvého pápeža. Bol dominantný v západnej Európe, dnes ho vyznávajú na celom svete.
• Pravoslávna cirkev – táto vetva je najsilnejšia v Grécku a v Turecku, ale napríklad aj v Rusku a na Balkáne. Rozdiel medzi Rímskokatolíckou a Pravoslávnou cirkvou je v jazyku (západná používa latinčinu, východná gréčtinu). Tiež odmieta výnimočnú autoritu pápeža a všetkých biskupov považuje za rovnocenných.
• Protestantizmus – v šestnástom storočí vrcholila korupcia rímskokatolíckej cirkvi. Medzi najväčších reformátorov patril Martin Luther, ktorý kritizoval cirkevné praktiky – napríklad predávania odpustkov. Napísal deväťdesiatpäť téz, ktoré pribil na dvere kostola v nemeckom Wittenbergu. Podstatou protestantizmu bolo nabádanie veriacich, aby sa vrátili k učeniu Biblie, i keby mali ignorovať cirkevné tradície.

Božstvá

Vyznávači kresťanstva veria v Boha v troch podobách – Otca, Syna a Ducha svätého. V podobe Ducha Svätého je Boh stále prítomný, v Ježišovi Kristovi sa stáva človekom. Boh poslal anjela Gabriela, aby navštívil Máriu a zvestoval jej, že Boh si ju vyvolil, aby porodila dieťa, Syna Božieho a dala mu meno Ježiš. Mária sa narodila v Jeruzaleme a v čase narodenia svojho syna bola snúbenicou tesára Jozefa. Podľa Evanjelií bola pannou, je uctievaná ako Bohorodička.

V evanjeliu stojí, že pre sčítanie daní sa museli všetci obyvatelia presunúť do rodných miest. Jozef s Máriou odišli do Jozefovho rodného mesta Betlehema, kde sa narodil Ježiš. V preplnených hostincoch nebolo voľné miesto, takže Božie dieťa prišlo na svet v maštali. V čase narodenia Ježiša veľa Židov čakalo na proroka, ktorý by zvestoval príchod Mesiáša. Týmto zvestovateľom bol Ján, ktorý kázal o krste pokánia za odpustenie hriechov.

Keď mal Ježiš tridsať rokov, Ján ho pokrstil vo vodách rieky Jordán. Kristus potom začal šíriť svoje učenie a kázať ľuďom. Odvtedy je krst znakom vstúpenia človeka do kresťanského spoločenstva. Keď Ježiš cítil, že sa blíži jeho smrť, stretol sa so svojimi dvanástimi učeníkmi. Táto udalosť sa nazýva aj Poslednou večerou. Vzal chlieb, lámal ho, dal im ho hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás.“ Po večeri vzal kalich s vínom a povedal: „Toto je kalich mojej krvi, ktorá sa obetuje za vás a za všetkých na odpustenie hriechov. Je to krv novej a večnej zmluvy. Toto robte na moju pamiatku.“ Takto sa dodnes začína kresťanský obrad – eucharistia. Po večeri sa spolu s učeníkmi Kristus odišiel modliť do Getsemanskej záhrady. Pristúpil k nemu jeden z učeníkov, Judáš a pobozkal ho. Za tridsať strieborných zradil Ježiša Rimanom a bozkom ho označil. Pilát Pontský ho z vôle ľudu odsúdil na smrť ukrižovaním. Ježiš si sám niesol svoj kríž na vrch Golgota neďaleko Jeruzalemu. Ukrižovaný bol spolu s dvoma zločincami. Tento akt má v kresťanstve mimoriadny zmysel, lebo Ježiš umrel aby všetkých, čo v neho veria, vykúpil z hriechov. V evanjeliách sa píše, že keď v nedeľu po ukrižovaní prišli ženy k Ježišovmu hrobu našli ho prázdny. Dozvedeli sa, že vstal z mŕtvych. Potom, čo sa tak stalo, sa ešte niekoľkokrát zjavil Márii Magdaléne a svojim učeníkom, neskôr vystúpil na nebesia a zasadol po pravici Božej.

Život a spoločnosť

Kresťanstvo sa zrodilo v prostredí židovskej viery. Monoteizmus ako prví hlásali práve Židia, tiež boli presvedčení, že Boh stvoril človeka na svoj obraz a takisto verili v príchod mesiáša zoslaného Bohom, ktorý nastolí spravodlivosť. Pre kresťanov znamená smrť a zmŕtvychvstanie Krista novú zmluvu medzi Bohom a ľudstvom, podľa ktorej sa Ježiš obetoval za všetkých ľudí. Kresťania dodržiavajú desatoro prikázaní, prečin voči Bohu a jeho zákonom je hriechom.

• Svätci – ľudia, ktorí trpeli a umreli za svoju vieru, alebo viedli príkladný spôsob života sa nazývajú svätcami.
• Mučeníci (martýri) – ľudia, ktorí zomreli za svoje náboženské presvedčenie, mnohých po smrti vyhlásili za svätých.
• Mníšske rády – členovia rádov, túžiaci nasledovať Kristov príklad. Zasvätia svoje životy Bohu prostredníctvom modlitieb a skutkami milosrdenstva.
• Misionári – kazatelia a učitelia šíriaci svoju vieru tak, že na ňu obracajú neveriacich.

Spoločenstvo veriacich tvorí cirkev a miesto, kde sa konajú bohoslužby sa nazýva kostol. Kresťania sa stretávajú pri sviatostiach, no aj pravidelných službách Božích, konajúcich sa vždy v nedeľu.

Sviatky a obrady

V kresťanskom roku sa svätia sviatočné dni, ktoré sa nejak spájajú so životom Krista. Každá z cirkví prikladá špecifickú dôležitosť istým sviatkom. Medzi najvýznamnejšie patria:

Nedeľa – kresťania svätia nedeľu ako deň oddychu, keď Boh po stvorení sveta oddychoval. Veriaci chodia do kostola, nepracujú, školy a obchody sú zatvorené.

Vianoce – na Vianoce si ľudia pripomínajú narodenie Ježiša. Je to obdobie pokoja, radosti a dobrej vôle. Kresťania oslavujú, že Boh poslal na Zem svojho jediného syna, aby ľuďom priniesol večný život. Práve Vianoce sú najrozšírenejším kresťanským sviatkom.

Veľká noc – oslavuje sa každý rok na jar na počesť Kristovho zatknutia, súdu, ukrižovania a vzkriesenia. Svojou obetou priniesol veriacim spásu a nádej na večný život, preto je to najdôležitejší sviatok roka.

Kresťanstvo v 21. storočí 

Demografia kresťanskej populácie sa mení v prospech tzv. tretieho sveta – kým počet kresťanov vo vyspelých krajinách Európy a Severnej Ameriky klesá, narastá ich počet najmä v krajinách Afriky a Latinskej Ameriky. Kresťanstvo je v prvých desaťročiach nového tisícročia konfrontované so svojím stáročným náboženským susedom i rivalom – islamom. V Európe je prítomný značný počet obyvateľov vyznávajúcich islamské náboženstvo, ktorí do nej prišli v uplynulých desaťročiach ako ekonomickí migranti alebo sú ich potomkami. Narastá aj počet moslimov, ktorí v ostatných rokoch prišli do Európy ako utečenci v dôsledku politických a vojnových konfliktov v blízkovýchodných a afrických štátoch.

V minulých storočiach sa kresťanské cirkvi museli vysporiadať s poznatkami prírodných vied, potom s evolučnou teóriou, odporujúcou biblickým predstavám o vzniku človeka, a tiež s rozvojom sociálnych vied, ktorý nabúral kresťanské predstavy o usporiadaní spoločnosti a o mieste cirkvi v nej. Etické otázky súčasnosti vyplývajúce z problematiky transplantácie orgánov a tkanív, klonovania ľudí, eutanázie, priameho potratu, antikoncepcie, umelého oplodnenia a výskumu na embryách a embryonálnych kmeňových bunkách stavajú kresťanské cirkvi pred nutnosť zaujať stanoviská, ktoré sa nemôžu oprieť o Bibliu a doterajšiu tradíciu, a vyžadujú si formulovanie nových postojov.

Galéria obrázkov