Zamestnanie: otec

Rodičovská dovolenka patrí – počnúc jazykovou praxou – medzi najodolnejšie genderové stereotypy. Napriek dobe vzývajúcej korektnú terminológiu ju málokto v bežnej komunikácii neoznačí za „materskú“, ba príslušná dávka sa takto volá aj oficiálne bez ohľadu na pohlavie poberateľa.

„Slovenská materská pre otcov patrí k najštedrejším politikám svojho druhu na svete,“ upozorňuje štúdia Zuzany Dančíkovej pod hlavičkou Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR z júna tohto roka. Matky majú nárok na 34 týždňov materskej spojenej s rovnomennou dávkou, otcom náleží ďalších 28 týždňov materského vo výške 75 % ich hrubého príjmu. Znamená to, že rodičia počas onoho obdobia dostávajú približne 100 % svojho predchádzajúceho čistého príjmu (pri limitovanej hornej hranici). Otcovia môžu materské čerpať počas rodičovskej dovolenky, na ktorú majú otec i matka nárok do troch rokov veku dieťaťa.

Rodičovské dovolenky pre otcov začali zavádzať škandinávske krajiny v 90. Rokoch.

KAŽDÝ ŠTVRTÝ MUŽ

Materskú momentálne u nás poberá už každý štvrtý otec. V podvedomí ľudí je však stále silne zakódované, že opatrovateľské úlohy lepšie zvládajú ženy. Práve ony sú väčšinovo spájané so starostlivosťou o deti a domácnosť, ale aj s utváraním priaznivej emočnej klímy. Naproti tomu otec má rodinu v prvom rade hmotne a spoločensky zabezpečiť. 

Zjavne nie náhodou len každý 50. respondent odhaduje, že muži trávia starostlivosťou o deti a domácnosť viac času ako ženy. Ukázal to prieskum Eurobarometra o stave rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí v krajinách Európskej únie. 

Podľa indexu pretrvávania genderových stereotypov figuruje Slovensko v rámci EÚ na piatom mieste (10,6). Odbúravanie najviac pokročilo vo Švédsku (index 3,0), najmenej v Bulharsku (12,4). V súlade s tým 81 % Bulharov uviedlo, že najdôležitejšou úlohou ženy je starať sa o deti a domácnosť. Zo Slovákov má takýto pohľad na priority 73 %, medzi Švédmi je to len 11 %. Dokonca iba 10 % Švédov vidí najpodstatnejšie poslanie muža v zarábaní peňazí, u Slovákov tri štvrtiny. Predmetný prieskum ďalej odhalil, že Slováci najčastejšie z celej EÚ považujú mužov za prirodzene ambicióznejších ako ženy (60 %). 

Podľa psychoterapeuta a publicistu Jakuba Hučína je intuitívne rodičovské konanie vlastné človeku ako druhu bez rozdielu pohlaví. Matka má oproti otcovi prirodzený náskok, lebo vďaka tehotenstvu je s dieťaťom doslova spätejšia, otec však v zásade dokáže mať s potomkom rovnako bytostný vzťah a neplní teda iba doplnkovú inštrumentálnu funkciu ochrancu atavistickej primárnej väzby. 

POSUN OD KULTU MATERSTVA

Ešte približne pred sto rokmi sa aj pod vplyvom nástupu psychoanalýzy prehlboval kult materstva, ktorý vychádzal z premisy, že ženy sú od prírody lepšími a pre dieťa podstatnejšími rodičmi ako muži. Konvenčný pohľad na otca dodnes akcentuje jeho racionalitu, emočnú stabilitu, fyzickú silu, úspešnosť, autoritu, dominanciu či moc. 

Moderné angažovanejšie otcovstvo sa ako prúd označený „new fatherhood“ objavilo až v 70. rokoch minulého storočia. Viedlo k tomu viacero činiteľov – transformácia spoločenského vnímania rodičovských rolí, nárast zamestnanosti matiek, zmeny v demografickom profile rodín, tlak rôznych feministických hnutí, liberálnejšie sociálne politiky či zistenia odborných kruhov, že pôsobenie otca má kľúčový význam, všimli si McBride a Lutz vo svojej knihe Úloha otca pri vývine dieťaťa z roku 2004. 

Neprenosný fyziologický prvok v podobe kojenia pretrváva len na určitý čas, dokonca je možné ho ešte zredukovať riešeniami typu odsávania či náhradnej výživy a vývinoví psychológovia nereferujú o žiadnych badateľných rizikách spojených s delegovaním tejto tradičnej roly na otca. Ak matka po príchode z práce prejaví o dieťa dostatočný záujem a venuje sa mu tiež, niet dôvodu obávať sa straty kontaktu. Naopak, takáto konštelácia je prospešná pre zvládanie separačného obdobia. 

PRVENSTVO ŠKANDINÁVIE

Niet pochýb, že v rámci večného rozporu medzi biologickým determinizmom a sociálnym konštruktivizmom sa misky váh postupne prikláňajú na stranu toho druhého ponímania. Rôzne ústretovo koncipované ekonomické nástroje tomu napomáhajú. Rodičovské dovolenky pre otcov začali zavádzať škandinávske krajiny v 90. rokoch. Ich hlavným cieľom bolo zlepšiť pozíciu žien na trhu práce. Pochopiteľne, zámerom bolo aj všeobecnejšie posilňovanie rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí. Zvyšovanie podielu žien na pracovnom trhu a dosahovanie ich ekonomickej nezávislosti patrí spolu so znižovaním rozdielu medzi príjmami podľa pohlavia k piatim pilierom, ktoré vytýčila Európska komisia v Strategickom záväzku k rodovej rovnosti 2016 – 2019. Unifikujúce legislatívne podmienky v súvislosti so starostlivosťou o deti sú jedným z nástrojov na dosahovanie žiaduceho stavu. Podľa Štatistického úradu SR bol priemerný príjem žien vlani o 283 eur nižší v porovnaní s mužmi. 

SKOKOVÝ NÁRAST 

U nás môže otec čerpať materské v rámci rodičovskej dovolenky od roku 2011. Podiel využívania tejto alternatívy sa ešte v nedávnej minulosti stabilne pohyboval na úrovni 2 %. Nasledoval však nárast, ktorého skokovosť naznačuje, že tento úkaz má skôr pragmatické pozadie, než by vyvstal z akéhosi náhleho prevratného plošného „precitnutia“. 

Kým v roku 2015 nastúpili na rodičovskú dovolenku a poberali materské necelé 3 % otcov, ktorým sa v danom roku narodilo dieťa, v roku 2018 to bolo už takmer 24 %. Zmenu očividne podnietilo postupné zvyšovanie predmetnej dávky a jej hornej hranice. Uvoľnili sa aj podmienky čerpania materského. Rodičia môžu súbežne pracovať a 44 % otcov poberajúcich materské aj pracuje, prezrádza zber dát. 

Rodičovská dovolenka predstavuje pracovné voľno bez náhrady mzdy poskytované rodičom z dôvodu starostlivosti o dieťa. Zákonník práce priznáva otcom rodičovskú dovolenku v rovnakom rozsahu ako matkám. Preto môžu byť na rodičovskej dovolenke súčasne obaja rodičia, a to až do času, kým dieťa nedovŕši tri roky (pri jeho priaznivom zdravotnom stave). 

NEJASNÁ PODMIENKA

Daná úprava síce umožňuje obom rodičom čerpať rodičovskú dovolenku, neznamená to však, že situácia je rovnaká aj pri poberaní dávok. Podmienkou pre vznik nároku na materské je prevzatie starostlivosti o dieťa, pričom zákon tento pojem nešpecifikuje a ponecháva priestor na individuálne posúdenie situácie. Aj médiami prebehlo niekoľko prípadov, keď Sociálna poisťovňa nepriznala dávku otcovi pracujúcemu na plný úväzok z domu. 

„Otec, ktorý sa rozhodne čerpať nárok na materské zo Sociálnej poisťovne, nemá nárok na materskú dovolenku, má nárok len na poskytnutie materského. Otec, ktorý je zamestnancom, však má nárok na poskytnutie rodičovskej dovolenky. Deň nástupu na rodičovskú dovolenku, respektíve deň, odkedy začne poberať materské, je povinný oznámiť zamestnávateľovi najmenej mesiac vopred. Rovnaký minimálny predstih platí aj pre oznámenia dátumu skončenia rodičovskej dovolenky, respektíve poberania materského,“ vysvetľuje Veronika Solíková, daňová poradkyňa zo spoločnosti Účtovná jednotka. 

„Zákon umožňuje otcom popri poberaní materského príspevku za určitých podmienok pracovať a dosahovať príjem. Kameňom úrazu je nejasná podmienka „prevzatia dieťaťa do starostlivosti“. Zákon totiž vôbec nestanovuje, či otec musí byť pri dieťati osobne prítomný, prípadne koľko hodín počas dňa môže odpracovať. aby vyhovel spomenutej podmienke. Z tohto dôvodu závisí od posúdenia Sociálnej poisťovne, či v konkrétnom prípade materský príspevok otcovi prizná alebo nie,“ upozorňuje Veronika Vaseková z advokátskej kancelárie Poláček & Partners. 

„Je prakticky možné starať sa o dieťa pri 8-hodinovom pracovnom čase, aj keď je miestom výkonu práce domáca adresa? Treba si uvedomiť, že čerpanie rodičovskej dovolenky otcom by nemalo byť o hľadaní medzier v zákone, ale o nenahraditeľnej reálnej starostlivosti o dieťa, výchove, otcovskom vzore a trávení času so svojím potomkom,“ ponúka personalistický pohľad Daniela Škoricová, HR business partner agentúry Grafton Slovakia. 

NOVÁ ZMLUVA

Ak je otec zamestnancom a chce počas poberania materského pracovať, nesmie mať príjem zo zamestnania, z ktorého si uplatnil nárok na materské. Môže si napríklad založiť živnosť, začať pracovať u rovnakého zamestnávateľa na základe nového pracovného pomeru či dohody o vykonaní práce, prípadne sa zamestnať inde. 

„Ak chce otec dieťaťa naďalej pracovať, a vyhnúť sa problémom so Sociálnou poisťovňou, odporúčame mu uzatvoriť novú pracovnú zmluvu maximálne na polovičný úväzok, pracovať na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru či mať domácku prácu podľa Zákonníka práce. Najvýhodnejšou formou však je, ak otec je SZČO a poberá materské. V tomto prípade nemusí živnosť ani pozastaviť, ani zrušiť a môže naďalej vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Výhodou je aj to, že počas poberania materského neplatí poistné do Sociálnej poisťovne a rovnako sa naňho nevzťahuje minimálny vymeriavací základ pre platenie poistného do zdravotnej poisťovne,“ konkretizuje Solíková.

Muži starajúci sa o deti pociťujú väčšiu osobnostnú komplexitu, majú rozvinutejšiu empatiu a najmä dôkladne poznajú svoje potomstvo.

RACIONÁLNE VYUŽÍVANIE SYSTÉMU

Čoraz vyšší počet mužov poberajúcich materské je zjavne skôr racionálnym využívaním sociálneho systému, keď si rodina môže príjmovo prilepšiť, ako primárnou ambíciou osobne sa intenzívne starať o deti. Otec na rodičovskej dovolenke je spoločenským fenoménom. Najčastejším dôvodom alebo prinajmenšom dôležitým zohľadneným faktorom takéhoto riešenia však asi predsa len zostáva ekonomické hľadisko. V individuálnych prípadoch naozaj nemusí platiť, že matka je pracujúcou zložkou partnerskej dvojice vyložene vzhľadom na jej vyšší príjem. 

„Snaha celodenne sa postarať o dcéru či syna sa nemusí vylučovať s racionálnym využívaním sociálneho systému. Otázkou však je čas a skutočná pozornosť, ktorú muži deťom venujú, ak popritom ešte aj pracujú,“ konštatuje sociologička Barbora Holubová. 

Momentálne však u nás, zjavne aj pod vplyvom silnejúcich globálnych trendov, dochádza k zmene nastavenia časti mužskej populácie. „Čoraz viac otcov už nechce byť stotožňovaných len s obrazom sústavne výkonného a disponibilného pracujúceho muža, ktorý prináša domov iba peniaze. Chcú byť aj dobrými partnermi a otcami, byť pri tom, keď ich deti vyrastajú. Ide však najmä o tú časť mužov, ktorí majú vyššie vzdelanie aj nadštandardný príjem,“ glosuje Holubová. 

„V ostatných rokoch vnímame trend, že sa muži viac zapájajú do výchovy a starostlivosti o deti a celkovo pomoci v domácnosti. Rola matky a otca sa tak stáva vyrovnanejšia,“ nadväzuje na to Škoricová. 

ŠTRUKTURÁLNE PREKÁŽKY

Muži môžu aj dnes narážať na mnohé iné limity než prípadné vnútorné bariéry. K takýmto štrukturálnym prekážkam patria napríklad nedostupnosť vlastného bývania, nízky príjem, s tým súvisiaca sociálna a ekonomická neistota, ale nezriedka aj neochota zamestnávateľa uvoľniť muža dlhodobejšie z práce. Legislatíva je síce v tomto smere neoblomne protektívna, v realite napriek tomu môže mužovi hroziť strata priazne, kontinuity a postavenia vo firemnej hierarchii. Genderový stereotyp totiž spočíva aj v tom, že odchod muža na rodičovskú dovolenku si zamestnávatelia môžu vyhodnotiť ako podozrivú únikovú cestu, spreneverenie sa lojalite a prejav slabosti. 

„Podobne ako ženy, aj muži musia čeliť stereotypným rodovým nastaveniam okolia. Práve uvedomovanie si vlastnej identity a nie tej spoločnosťou nanútenej môže viesť k ešte rozšírenejšej osobnej starostlivosti otcov o deti,“ dodáva Holubová. 

Výskumy podľa sociologičky opakovane potvrdzujú, že muži starajúci sa o deti pociťujú väčšiu osobnostnú komplexitu, majú rozvinutejšiu empatiu a najmä dôkladne poznajú svoje potomstvo. Niektorí muži sa totiž „stávajú otcami“ až po rozvode, napríklad keď sa snažia dosiahnuť striedavú starostlivosť, ale so svojimi deťmi majú zlé alebo veľmi povrchné vzťahy. 

Väčšie zapojenie otcov do starostlivosti o deti má vplyv aj na stabilitu rodičovského tandemu. „Takéto páry sa menej často rozchádzajú či rozvádzajú a dokonca sa štatisticky zvyšuje pravdepodobnosť, že napokon budú mať viac ako jedno dieťa. Pre samotné deti predstavuje starostlivý a vnímavý otec ďalšiu blízku osobu, s ktorou môžu nadviazať vrúcny vzťah,“ podotýka Holubová. 

NAJLEPŠIE INVESTOVANÝ ČAS 

Muži zrejme naozaj až a iba na základe vlastnej dlhodobej intenzívnej skúsenosti dokážu naplno doceniť náročnosť, rozsah a význam úloh, ktoré aj v súčasnosti pripadajú prevažne matke. Prvé vážnejšie nezhody medzi rodičmi sú často vyvolané práve tým, že matka je vyčerpaná starostlivosťou o dieťa i domácnosť a otec sa cíti byť vyčlenený z novovzniknutej diády „matka – dieťa“. 

Novinár Ladislav si nevie vynachváliť svoju skúsenosť s rodičovskou dovolenkou: „Vždy som na ňu chcel ísť. Spoločne s manželkou sme sa o takejto možnosti viackrát rozprávali, ale dlho to bolo iba v rovine teórie. Všetko však nabralo rýchly spád vo chvíli, keď sa moja polovička potrebovala vrátiť do práce. Zamestnávateľovi som v zákonnej lehote oznámil môj zámer a odišiel som na rodičovskú dovolenku so synom. Vravel som si: ‚Kedy, keď nie teraz?‘ Syn už nikdy nebude taký maličký ako teraz a práve tento vek býva najdôležitejší z pohľadu budovania silného vzťahu medzi dieťaťom a rodičom.“ 

Ladislav na záver vyhlasuje: „Možno to vyznie ako klišé, ale dalo mi to veľa a bol to najlepšie investovaný čas v mojom živote. Samozrejme, že synček ma niekedy dokáže poriadne vytočiť a nezriedka sa stáva, že po takejto celodennej šichte ‚padám na hubu‘, musím však podotknúť, že pozitíva vždy výrazným spôsobom prevyšujú tých pár nepríjemností. Samozrejme, že otec na 100 % nenahradí matku, ale môžem povedať, že z pohľadu starostlivosti o dieťa som sa mnohému naučil. Dnes manželka so smiechom hovorieva, že sa už nebojí nechať ma s deťmi samého.“

Galéria obrázkov