Oprávnené uľavenie

Deväť z desiatich neandertálcov si na hostine krájalo potravu ako my – pravou rukou. Už vtedy totiž bolo zastúpenie ľudí s dominantnou „pravou“ pravou rukou v populácii 90-percentné. Nuž a pravidlá civilizovaného stolovania nastolila väčšina. Ľaváci však najmä v histórii čelili aj oveľa zásadnejším príkoriam, než je zaužívané rozmiestnenie príboru. Veď napríklad kmene na severovýchode Afriky ich kedysi „liečili“ ponáraním „postihnutej“ ruky do vriacej vody.

Reakciou na inakosť nebolo jej akceptovanie, ale rôzne perzekúcie, v lepšom prípade „len“ snahy o glajchšaltovanie. Ľavákov nasilu prerábali ešte v prvej polovici 20. storočia: píšte všetci modrým perom. V pravačke.

Čo je zriedkavé, vníma sa ako podozrivé. Dnes sú už akékoľvek vrodené orientácie pod ochrannou rukou (ktoroukoľvek) bezpodmienečnej humanity, aspoň v to dúfame. Neplatilo to však v dobách, keď racionalita ešte dostávala na frak od mystických výkladov. Reakciou na inakosť nebolo jej akceptovanie, ale rôzne perzekúcie, v lepšom prípade „len“ snahy o glajchšaltovanie. Ľavákov nasilu prerábali ešte v prvej polovici 20. storočia: píšte všetci modrým perom. V pravačke. 

SLABÝ, NEMOTORNÝ, HLÚPY

Niekto ani nemusí byť ľavoboček na to, aby mal obe ruky ľavé a urobil „levárnu“, keď vstal ľavou nohou. Raz darmo, prospešní pomocníci sú vždy „pravými rukami“ a pri pozdrave si podávame pravačku – od srdca, hoci to anatomicky nie je pravda. Ozaj, pravda: čo by k tomuto slovu podotkli etymológovia? 

Je to tak, niekdajšia tendencia považovať ľaváctvo alias sinistralitu za defekt sa premietla aj do jazykov. Anglické „left“ vzniklo z pôvodného anglosaského „lyft“, čo znamenalo slabý. „Sinister“, čiže hrozivý, zákerný či nečestný pochádza zo spomenutého latinského označenia ľavej strany. „Dexter“ je takisto v latinčine nielen pravý, ale v širšom zmysle aj schopný či spravodlivý. „Gauche“ znamená vo francúzštine vľavo i nemotorne. Kreolské „degrenngòch“, teda hlúpy, zachádza v tomto smere asi najďalej: skladá sa zo slovíčok „degrenn“, rozumejte nešikovný, a „gòch“ – ľavý. Zjavne nie náhodou sa ríty vúdú na Haiti pri stanovovaní etického znamienka delia na pravorukú dobrú mágiu a ľavorukú zlú. Podobné základné rozlíšenie sa týka aj západného okultizmu. 

Už v pytagorovskej číselnej sústave desiatich protikladov, ktorá bola základom pri formovaní dialektiky, sa vyskytla aj dualita „pravá – ľavá“, pričom prvé určenie vždy malo kladný a druhé záporný význam. V rímskych légiách nemohli bojovať ľaváci, lebo by kazili kompaktnosť formácie. Čínske písmo je koncipované vyložene pre pravákov. V Ghane – a zďaleka nielen tam – je dosiaľ prejavom neslušnosti používať ľavú ruku na ukazovanie, gestikuláciu či podávanie predmetov. Preberanie darov ľavou rukou je pre zmenu vrcholne neprístojné v Indonézii. A ak v Škótsku stretnete na začiatku nejakej cesty ľaváka, predpovedá vám to smolu. 

ROZMAZANÝ ATRAMENT

„Manu sinistra“ – ľavou rukou. Veru, ľavorukí stredovekí pisári si uvedomovali svoju výnimočnosť až do takej miery, že o nej zvykli explicitne informovať v kolofónoch, teda akýchsi vtedajších tirážach. „Amen, amen. Margaretha von Schonbergk toto napísala ľavou rukou... Modlite sa za mňa u Boha. Amen,“ vyzvala trochu fanfarónsky na záver jedného manuskriptu mníška onoho mena. Na väčšie uznanie však asi naozaj mala nárok. Vzhľadom na pohyb ruky a používanie atramentu, pri ktorom, samozrejme, hrozilo znehodnotenie textu, bolo pre ľavákov písanie fyzicky omnoho komplikovanejšie. A keďže takmer bez výnimky išlo o replikovanie náboženských textov, pričom už samotný zdĺhavý akt patril medzi prejavy zbožnej úcty, ľavácke útrapy boli v tomto zmysle len a len bonusom. 

Nečudo, že obrázok zachytávajúci stredovekého pisára s brkom v ľavej ruke takmer nenájdete. Na jednu z výnimiek upozornil Timothy Graham pri recenzovaní knihy Malcolma Parkesa Ich ruky pred našimi očami. Ide o manuskript s takýmto stvárnením svätého Hieronyma. Aj to ešte Suzanne Karrová-Schmidtová, kurátorka historických fondov Newberry Library v Chicagu, vyslovila domnienku, že podobizeň môže byť iba zrkadlovou kópiou nezachovanej pôvodiny. 

Písanie ľavou rukou je náročnejšie bez ohľadu na riziko rozmazania nezaschnutého atramentu. Pravák totiž pero ťahá, zatiaľ čo ľavák ho tlačí pred sebou a okrem toho si rukou prekrýva práve napísaný text. Čo, vykupujúco, neplatí trebárs v arabčine či hebrejčine. Tieto hendikepy môžu viesť k podvedomému tzv. pazúrovému držaniu pera so zápästím zalomeným takmer až do pravého uhla. Takáto technika je, pochopiteľne, vysiľujúca a sotva povedie ku krasopisu. 

Ľaváctvo je rovnako ergonomické ako praváctvo. Pochopiteľne, nie vo svete optimalizovanom pre majoritu…

ČASTEJŠIE OBETE NEHÔD

Ľaváctvo je rovnako ergonomické ako praváctvo. Pochopiteľne, nie vo svete optimalizovanom pre majoritu… Niektoré štúdie poukazujú na nižšiu strednú dĺžku života ľavákov. Ich organizmus sa v prostredí prispôsobenom pravákom rýchlejšie opotrebúva a častejšie sa stávajú obeťami nehôd. Tradovalo sa, že prevažne ľavoruký škótsky rod Kerrovcov cielene vybudoval vo svojom sídle Ferniehirst točité schodisko so špirálou doľava, aby dobyvatelia postupujúci nahor museli útočiť neprakticky cez ruku a obrancovia mali väčší manipulačný priestor. Upozornili na to doboví poeti James Hogg i Walter Laidlaw, ale výskum z roku 1993 napokon medzi Kerrovcami nepotvrdil nadštandardný výskyt ľavákov. 

Keď privrieme oči, okamžite a naplno sa môžeme vcítiť do limitov nevidiacich. Čo však ľaváci, ktorí majú „nesprávne“ umiestnené radenie v aute (samozrejme, kým nejazdia vľavo), klikajú na frekventovanejšie ľavé tlačidlo počítačovej myši prostredníkom namiesto vytrénovanejšieho ukazováka, ovešaní nákupmi si privolávajú výťah krížom, väčšina kľučiek je pre nich „naopak“ a trápia sa najmä s nožnicami? A keď konečne zvládnu všetky nenápadné nástrahy bežného života, otvárajú si víno vývrtkou so závitom, ktorý je „user friendly“ pre pravákov... 

BEZÚHONNÉ OVCE, HRIEŠNE KOZY

Tretí Sapa Inka – vládca impéria Cuzco – žil v 13. storočí a volali ho Lluq’i Yupanki, čo v kečuánčine používanej predovšetkým v peruánskych Andách znamená velebený ľavák. V tantrickom budhizme je ľavá ruka ženským aspektom a symbolom múdrosti. Nájdu sa teda aj pozitívne či neutrálne konotácie, medzi nimi presvedčenie Eskimákov, že každý ľavák má čarodejnícku moc. Negatívnych spojitostí je však oveľa viac. Ľaváci si za ne nechtiac môžu sami – tým, že ich vždy bolo výrazne menej a konvencie zavádzali praváci. V érach, keď hygienické možnosti v porovnaní so súčasnosťou značne pokrivkávali, slúžila pravá ruka na manipuláciu s požívatinami, spirituálne akty či priamu interakciu. Ľavá bola určená na toaletné úkony, a teda nečistá. Stačí si uvedomiť negustiózne konzekvencie toho, že v púštnych oblastiach bola núdza o papier aj vodu, aby sme si domysleli, prečo je ľavačka v arabských kultúrach dodnes tabu predovšetkým pri jedle. 

V našom civilizačnom okruhu radno upriamiť pozornosť na pravú ruku Boha, pri ktorej sa nachádza Ježišovo miesto, zatiaľ čo ľavá slúži súdu. Monumentálny Posledný súd od Michelangela (mimochodom, ľaváka) zobrazuje Boha s pravou rukou vztýčenou k nebesám, ľavá ukazuje nadol do pekla. V podobenstve z Matúšovho evanjelia patria ovce pri delení vpravo a kozy naľavo. V grécko-rímskej kultúre aj židovsko-palestínskej literatúre z prelomu letopočtov boli pritom ovce vnímané ako inteligentnejšie, poddajnejšie, tichšie – vyjadrovali bezúhonnosť. Naopak, kozy boli obrazom živelnosti, hrmotnosti, promiskuity – v skratke hriešnosti. Hodní verzus zatratení… Údajné ľaváctvo diabla je logickým vyústením. Zatiaľ sa ho nepodarilo preukázať, avšak Hitlerovu sinistralitu áno. 

V tomto kontexte je zaujímavé, že v stredoveku napriek religióznym súvislostiam učitelia zrejme netlačili prirodzených ľavákov k zmene z iných ako praktických dôvodov. Svedectvo o tom podal taliansky renesančný umelec Raffaello da Montelupo vo svojej autobiografii zo 60. rokov 16. storočia: „Keď som zistil, že ľavačku mám obratnejšiu, začal som ju používať pri písaní a učiteľ nenamietal, lebo bol spokojný s mojím rukopisom.“ Ľavákom bol aj Leonardo da Vinci, ako ukázal rozbor ťahov na mikrofotografiách z jeho diela Hlava Panny Márie (1508 – 1512) v newyorskom Metropolitnom múzeu umenia. Spolupútnici ho aj oslovovali „mancino“, ľavák. Sarah Casconeová z Artnet News však na základe rozboru obrazu Paesaggio 8P z ranej tvorby upozornila na polyhistorovu možnú obojručnosť, ktorej sa hovorí aj ambidextria (z gréčtiny – doslova obe ruky pravé), ambilateralita či nevyhranená lateralita. Predmetnú krajinku vytvoril ako 21-ročný v roku 1473 a časť doplňujúcich poznámok podľa odborníkov v službách florentskej Galleria degli Uffizi a reštaurátorskej ustanovizne Opificio delle Pietre Dure napísal pravou rukou. Inak, Leonardo, ale i Raffaello ovládali a často používali tzv. zrkadlové písanie sprava doľava, ktoré poznáme napríklad z filmu Mareka Šulíka Záhrada. Prevláda názor, že ambidextri sú prirodzení ľaváci s mimoriadnymi motorickými schopnosťami, ktoré im umožňujú prispôsobiť sa pravorukému prostrediu. 

OKRAJ SPOLOČNOSTI

Štatistiky hovoria, že keď sú obaja rodičia prirodzení ľaváci, pravdepodobnosť narodenia rovnako orientovaného potomka je približne štvrtinová. Obrátené garde je geneticky dané. Desaťpercentný podiel ľavákov medzi našimi prvobytnými predchodcami síce presne zodpovedá zastúpeniu o 600 000 rokov neskôr, ale dejiny veru prinášali výkyvy aj nad rámec štatistickej odchýlky. Väčšinou sa o ne postarala práve dedičnosť v kombinácii so stigmatizáciou ľavákov. Americká štúdia z 90. rokov minulého storočia ukázala, že medzi 80-ročnými či staršími obyvateľmi ich bolo len 1 %! Tých deklarovaných. Chris McManus z University College London to v publikácii Pravá ruka, ľavá ruka vysvetlil nielen dôkladným „prerábaním“ ľudí z predmetných generácií, ale aj citeľnou diskrimináciou ľavákov v 18. Albert Einstein a 19. storočí a ich vytláčaním na okraj partnerských zväzkov a následne i detí prenášajúcich takýto genetický kód. 

Podľa výskumu psychologičky Jerre Levyovej z University of Chicago v roku 1930 písali ľavou rukou v dôsledku preúčania len 2 % populácie. V roku 1946 to už bolo 7,5 % a v roku 1972 tento údaj stúpol na 12 %. Peter Hepper z Queen’s University v Belfaste sonografiou zistil, že deväť z desiatich plodov v maternici si cmúľa pravý palec. Navyše, preferencia u konkrétnych človiečikov po narodení zodpovedala tej prenatálnej. A ako vedci prišli na príslušný pomer u praľudí? Skúmaním zvyškov ich chrupu. Práve zubami si totiž naši dávni predkovia pridŕžali mäso pri porciovaní. Nuž a škrabance prezradili, z ktorej strany si ho ostrými predmetmi opracúvali v ústach oveľa častejšie. 

Úvodná polovica predchádzajúceho storočia sa dá označiť priam za pravácku totalitu. Ľavorukosť sa neuznávala a potláčala. Rodičia, učitelia a vychovávatelia vnucovali deťom pravorukosť aj prostredníctvom opakovaných výčitiek, metód typu zväzovania ľavej ruky a telesných trestov. Keďže však preferencia nie je autonómnou záležitosťou motoriky, ale prejavom nezvratného naprogramovania mozgu, nútené zanedbávanie dominantnej ruky ukracuje aj prepojenú hemisféru, ktorá je nositeľom riadiacich, rozhodovacích a organizačných funkcií. Narušenie rovnováhy mozgovej činnosti môže viesť k pomočovaniu, zajakávaniu, logopedickým problémom, tikom, agresivite, hyperaktivite, apatii, emočným výkyvom, dyslexii, dysgrafii... V skratke: psychomotorický vývoj úpie, lebo lateralita nie je zlozvyk, ale nemenná danosť. 

ŠĽACHTA SKLONILA HLAVU

Mnoho kedysi preučených ľavákov sa pod vplyvom ubúdajúcej zaujatosti voči nim podujalo na návrat k svojej prirodzenosti. Prehodenie výhybky však nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Tento proces si vyžaduje trpezlivosť, podporu a čas. Skúste si predstaviť, že sa vrátite na naše cesty po roku- -dvoch šoférovania v Anglicku. Keď už sme pri tom, s premávkou na ľavej strane cesty sa môžeme stretnúť približne v tretine krajín. Okrem samotnej Veľkej Británie ide aj o jej bývalé kolónie. 

My síce deťom vštepujeme, aby chodili a vyhýbali sa vpravo, ale historicky malo opodstatnenie držať sa na opačnej strane. Väčšina pocestných totiž nosila strelnú zbraň po pravej ruke a v prípade napadnutia sa pohotovejšie mohli brániť práve z ľavej strany cesty. Na koni zvlášť. A viete, prečo vlastne vysadáme do sedla zásadne zľava? Správne, v dlhej ére premávky vľavo to bola tá bezpečnejšia strana od okraja cesty. 

V 18. storočí sa však vo Francúzsku či USA začali na transport tovaru používať záprahy s viacerými pármi koní. Pohoniči sedeli na ľavom zadnom zvierati, aby – prevažne to boli praváci – mohli čo najľahšie viesť všetky kone. Pri takejto konštelácii bolo vhodnejšie držať sa na ceste vpravo. K zmene na pravú stranu prispel aj strach francúzskej aristokracie príliš vytŕčať po dobytí Bastilly. Báli sa totiž, že odpoveďou na spupnosť bude skrátenie o hlavu. Dovtedy dávala šľachta svoje výsadné postavenie najavo tým, že putovala po ľavej strane a poddaných vytláčala doprava, ale dejinné otrasy ju pomkli zaradiť sa radšej k plebsu. Odtiaľ bol už iba krôčik k verzii aplikovanej vo väčšine dnešného sveta. V krajine galského kohúta ju oficiálne zaviedli v roku 1794. Aj rozdelenie politických strán na pravicové a ľavicové vzniklo vo Francúzsku, a to podľa zasadacieho poriadku v parlamente ku koncu 18. storočia, teda v období revolúcie. Vpravo mali miesto obhajcovia starých poriadkov (aristokracia, monarchisti, bohaté meštianstvo) a vľavo zástancovia zmien v prospech ľudu. 

PIATOK TRINÁSTEHO

Pre férovosť treba priznať, že dešpekt voči ľavákom mohol v minulosti vyplynúť aj z objektívneho dôvodu, hoci ani v tomto prípade, samozrejme, neboli nejako „vinní“. Dosť dlho však trvalo, kým sa na to prišlo. Okrem prirodzeného ľaváctva totiž jestvuje aj to patologické – vyvolané rozmanitými nerovnomernosťami pri duševnom vývoji. Deje sa vtedy, keď prevažujúca ľavá hemisféra nemôže pre drobné poškodenia prevziať svoju vedúcu úlohu. Narúša sa tým obratnosť pravej ruky a náročnejšie úlohy preberá ľavá. Sprevádzajú to prejavy ľahkých mozgových dysfunkcií. 

Pri Downovom syndróme, epilepsii či mozgovej obrne je podiel pravákov a ľavákov zhruba rovnovážny. Nadmerné zastúpenie ľavákov oproti štandardu však neznamená, že sinistralita je jedným zo spúšťačov. Patrí medzi symptómy, čo je podstatný rozdiel. 

Doplňme ešte, že existuje aj ľaváctvo z nutnosti – po ochrnutí či amputácii dominantnej pravej ruky. „Vynúteným“ ľavákom bol napríklad svetoznámy český fotograf Josef Sudek, ktorý prišiel o pravú ruku počas prvej svetovej vojny. Preúčanie v prípade vynúteného ľaváctva zväčša nemá negatívne psychické dopady, a to pre absenciu činnostných podnetov z vyradenej ruky. 

Zaujímavosťou je, že až 40 % ľudí má dominantné ľavé ucho (kontrolná otázka: ktoré prikladáte k stene?), 30 % ľavé oko a 20 % ľavú nohu – korelácia sa teda zďaleka nedá považovať za úplne automatickú, hoci súvis medzi dominanciou jednotlivých párových orgánov, respektíve končatín je výrazný. Pri nesúlade hovoríme o skríženej lateralite. 

Čínske príslovie vraví, že keď pravá ruka premôže ľavú, nič tým nezíska. Približne od polovice 20. storočia sa postavenie ľavákov a prístup k nim našťastie začali lepšiť a ich percentuálne zastúpenie sa úmerne tomu postupne vracia do „normálu“. Rozhodujúcim impulzom boli poznatky modernej psychológie, neurológie a pedagogiky. Do našich školských predpisov sa oficiálne premietli v roku 1967. Ľaváci vtedy mohli oslavovať. Globálne to na podnet zakladateľa organizácie Lefthanders International Deana Campbella robia od roku 1976, a to vždy 13. augusta. Výber dátumu nebol náhodný. Toho trinásteho totiž bol piatok a na piatok to pre zvláštnosť gregoriánskeho kalendára vychádza častejšie ako raz za sedem rokov. Nuž a poukázanie na vraj smoliarsky piatok trinásteho je jasným žmurknutím ľavákov na margo povier.

DIERA NA TRHU

Nakupovanie školských pomôcok pre prváčikov je riadna drina bez ohľadu na lateralitu potomka. Pri ľavákoch ani nehovoriac. Nielen nožničky, ale aj perá či pravítka... Komplexné špecializované obchody zamerané na ľavákov ponúkajú aj upravené kuchynské spotrebiče a náradie, klávesnice a ďalšie IT-príslušenstvo, kancelárske potreby, súpravy pre záhradkárov i domácich majstrov, hudobné nástroje, golfové palice, ba hodinky s ciferníkom preklopeným cez zvislú os. Dieru na trhu u nás v roku 2006 zaplátala – čuduj sa svete – praváčka Xénia Eacups. Londýnsky Anything Left-Handed Shop otvorili vo štvrti Soho už v roku 1968. Okrem predajne slúžil aj ako miesto združovania ľaváckej komunity. Aj v tomto prípade bol zakladateľom pravák. A keďže v Simpsonovcoch už bolo všetko, načim pripomenúť špecializovaný obchod Leftorium Neda Flandersa.

KRÁLIK Z KLOBÚKA

Pelé, Maradona, Messi. Asi tušíte, čo majú z hľadiska tejto témy spoločné, však? Ak sa zhodneme, že ide o troch najslávnejších futbalistov všetkých čias, potom môžeme spoločne žasnúť nad matematickou pravdepodobnosťou 1000 : 1, že sa takáto ľavácka hegemónia vyskytne. 

Výhodou ľavákov vo väčšine športov je sila zvyku a moment prekvapenia. Sami totiž v 90 % prípadov čelia pravákom, zatiaľ čo vice versa je to len zvyšných 10 %. V tenise je síce ľavácka „zákruta” otvárajúca kurt pri podaní v podstate chimérou, pretože rovnakú trajektóriu môžu uplatňovať z opačnej strany aj praváci. Fígeľ však spočíva v tom, že praváci takto podávajú pri „zhodovom” skóre a ľaváci, medzi nimi aj grandslamový spolurekordér Rafael Nadal, na zisk gemu či proti brejkbalu, teda v zlomovejších stavoch. Jestvujú však aj športové odvetvia, v ktorých majú ľaváci objektívny hendikep – napríklad rýchlokorčuľovanie či behy na ováloch. Tie sa totiž jednotne konajú proti smeru hodinových ručičiek, čo v oblúkoch kladie vyššie nároky na pravú nohu, u ľavákov napospol tú „slabšiu”. 

Angličtina používa pre obrátené garde výraz „south-paw”. Vzťahuje sa predovšetkým na box, ale zrodil sa v bejzbalovej sfére. Štadióny totiž stavali tak, aby odbíjajúci hráč hľadel v okamihu úderu na východ – popoludní či podvečer, teda v obvyklom čase zápasov, ho pri tom neoslepovalo slnko. Z toho potom nevyhnutne vyplynulo, že ruka ľaváckeho nadhazovača smeruje na juh (south). 

Keď sa spomenie ľavák Bob, fanúšikom Simpsonovcov je vec zdanlivo jasná, kuriózna súvislosť so športom je však iná. Ľavákom Bobom bol totiž aj králik zo známej animovanej večerníčkovej dvojice, ktorá plnila úlohu maskotov hokejových MS 2015 v Česku. Bobek, jeho parťák z klobúka od karikaturistu Vladimíra Jiránka, v záujme vyváženosti držal hokejku pravácky.

Galéria obrázkov