Hanka Závodná: Aj pandémia nás môže niečo naučIť

Keď mala čerstvých šestnásť, všimli si ju ľudia z Focus model management. Vtedy ešte neverila, že by mohla byť modelkou, o titule najkrajšej Slovenky sa jej ani nesnívalo. V roku 2017 ho však Hanka zaslúžene získala. Dnes si popri fotení a prehliadkových mólach stíha plniť svoj vážnejší sen, prácu učiteľky.

„Popravde, ani neviem, aký je to pocit, chcieť sa v modelingu presadiť. V skutočnosti som po tom netúžila, asi nie som na to tá pravá žena. Chýba mi dravosť a ostré lakte, ktoré sú tu často veľmi dôležité,“ zamýšľa sa v úvode nášho rozhovoru, no otvorene priznáva, že jej modeling do života priniesol aj veľa pozitívneho. „Niekoľkokrát som bola v Turecku, na ktoré mám úžasné spomienky. Pri prvom pobyte som pribrala neuveriteľných desať kilogramov. Napriek tomu som tam mala každý deň prácu. Asi som vyhovovala ich naturelu, ich požiadavkám na výzor ženy. Rada spomínam aj na Španielsko a Francúzsko, v Madride sa mi podarilo získať reklamu pre Coca-Colu. Vyhovuje mi európska mentalita a kultúra. Navštívila som ale aj Soul v Južnej Kórei. Práca bola náročná a asi by som sa tam už pri ďalšej ponuke nevrátila. Myslím, že som sa im ani nepáčila, pretože mi oholili obočie – s mojím širším by som nezapadala do vzhľadu žien, ktoré hľadali,“ spomína s úsmevom. Hanke pred troma rokmi nasadili – pre mnohé dámy vytúženú – korunku krásy. V histórii súťaže sa stala len druhou rusovláskou, ktorá tento titul získala. „Dostať sa do finálovej dvanástky a zažiť tú niekoľkomesačnú prípravu bola naozaj úžasná skúsenosť. Vďaka súťaži Miss Slovensko som mohla aktívnejšie preniknúť do sveta charity. Jednou z disciplín na Miss World bola prezentácia charitatívneho projektu a mala som naozaj úprimnú radosť, že som sa ako prvá Slovenka dostala do TOP 20 z viac ako 130 dievčat z celého sveta. Možno to znie ako klišé, ale toto ocenenie bolo pre mňa dôležitejšie ako ktorékoľvek iné.“  

Ak premýšľate nad štúdiom popri práci, neváhajte   

Po bližšom zoznámení sa s mladou Bratislavčankou pochopíte, že záujem o serióznejšie témy nepredstiera. Aktuálne je jej najväčšou prioritou dokončenie štúdia pedagogiky, aby sa mohla venovať tomu, čo ju baví najviac: „Učiteľ je tak trochu superhrdina a aj keď v pohľade niektorých je práca pedagóga len služba zamestnaným rodičom, pre mňa je to oveľa viac. Hoc som predtým študovala aj na ekonomickej univerzite, nenapĺňalo ma to, a tak som sa rozhodla ísť na školu, na ktorú patrím.“ Učiteľkou chcela byť od malička. Napokon, pochádza z veľkej rodiny a mama je riaditeľka základnej školy. „Ak premýšľate nad štúdiom popri práci, neváhajte. Nehovorím, že to je jednoduché, ale dá sa to zvládnuť, hlavne ak máte oporu v rodine. Tú mám ja veľkú. Aj oporu, aj rodinu. Mám štrnásť tiet a strýkov a z dvadsiatich piatich bratrancov a sesterníc som najstaršia.“ Hanka sa venuje príprave rôznych aktivít a akcií pre detský kútik a pracuje aj v súkromnom opatrovateľskom centre. „V tejto miniškôlke sa nachádza len jedna trieda pre detičky vo veku dva až tri roky. V tomto období nejde len o učenie základných návykov a vedomostí, ale aj o formovanie osobnosti, na čo sa ako učiteľka a vychovávateľka snažím veľmi dbať. Snažím sa povyšovať to, poskytnúť čo najviac toho, čo dokážem odovzdať každému jednému dieťatku, každý jeden deň.“ 

Mám rada aktívny, ale aj taký ten doslovný relax  

Popri škole a zamestnaní stíha Hanka aj koníčky. Tie sú aj u nej základom na načerpanie energie: „Mám rada aktívny, ale aj taký ten doslovný relax. Rada behám, bicyklujem, meditujem i varím. Tak ako dokážem pri mnohých činnostiach úplne vypnúť, rovnako dokážem pri mnohých činnostiach pociťovať stres. Všetci máme dni aj obdobia, keď musíme v tom našom rýchlom živote spomaliť a sústrediť sa o niečo viac na seba.“ Koronakríza jej nestojí v ceste, svet si vychutnáva naplno, aj keď „len“ ten slovenský. „Za posledný rok som si veľmi obľúbila turistiku v našich čarovných Vysokých Tatrách, kde dokážem vypustiť z hlavy všetky starosti i povinnosti, no zároveň nájdem iný pohľad na rôzne veci a situácie. Všetci máme pred sebou leto, ktoré bude iné, než na aké sme zvyknutí. Tak ako mnohí iní, aj ja ho strávim na Slovensku. Plánujem ešte výstupy na niektoré vrchy a vysokohorské chaty, kam som sa zatiaľ nedostala. A možno si budúci rok trúfnem aj na výstup na najvyšší vrchol Slovenska – Gerlachovský štít, s horským vodcom. Je tu naozaj mnoho krás, ktoré sa oplatí vidieť a zažiť.“ 

V kútiku duše dúfam, že nás to všetkých viac spojilo ako oddialilo, a že budeme k sebe ohľaduplnejší a láskavejší...  

V udalostiach posledných mesiacov vidí rovnako príležitosť na vnútornú zmenu a prehodnotenie toho, čo inak považujeme za samozrejmosť: „Patrím medzi ľudí, ktorí sa snažia nájsť vo všetkom niečo pozitívne. A keď nič pozitívne naozaj nenájdem, snažím sa pochopiť, čo sa ma to snaží naučiť. Pretože keď to nepochopím v modrom, tak to príde opäť, len v ružovom. Táto pandémia nás tiež niečo učí, aj keď takýmto, pre mnohých na svete, bolestivým spôsobom. Dala nám šancu zamyslieť sa nad otázkou, či žijeme život, aký naozaj chceme. Všetci sme boli prinútení spomaliť a tráviť viac času s rodinou alebo dokonca sami so sebou. Mali sme priestor a čas nazrieť do svojho vnútra a pozrieť sa na veci, ktorým sme dlho nedokázali čeliť. V kútiku duše dúfam, že nás to všetkých viac spojilo ako oddialilo, a že budeme k sebe ohľaduplnejší a láskavejší...“

Galéria obrázkov