Investovanie do Kryptomien

Kryptomeny sú novodobým digitálnym aktívom, respektíve autonómnym systémom, ktorý definuje a spravuje kód. Založené sú na technológii distribuovanej hlavnej účtovnej knihy (z anglického ledger), riadenej distribuovanou sieťou bez centrálnej autority, teda sieťou mnohých uzlov, ktoré sa podieľajú na správe tohto systému. Príkladom je technológia blockchain, využívajúca kryptografiu na zabezpečenie systému.

Hlavnou premisou takýchto systémov je autonómnosť, teda fungovanie siete bez prostredníka. Takúto sieť transparentne riadi jej komunita, a to výhradne na základe predurčených pravidiel definovaných v kóde. V tejto spojitosti sa často hovorí o novej generácii internetu, webe 3.0, internete hodnôt, o súkromí používateľov siete či o vlastníctve dát používateľmi (na rozdiel od webu 2.0, keď súkromné dáta používateľov vlastní Facebook či Google). 

Podstatou akejkoľvek kryptomeny je tzv. governance – správa interného riadiaceho systému, ktorý je unikátne navrhnutý pre dané riešenie, danú sieť. Na znázornenie použijeme technológiu Bitcoin, konkrétne hádam najznámejšiu transakciu v histórii tejto siete. V máji 2010 si Laszlo objednal pizze s cibuľou, paprikou, klobásou, šampiňónmi, paradajkami a feferónmi za 10 000 BTC (460 miliónov eur pri aktuálnej cene Bitcoinu). Monetárny systém siete zabezpečil prevod 10 000 BTC od Laszla do pizzerie a incentivizoval správcov siete (tzv. uzly), aby danú transakciu vykonali. V tomto príklade systém k transakcii prihodil poplatok 0,99 BTC (alebo 46 000 eur pri aktuálnej cene Bitcoinu), ktorý zabezpečil úspešné odoslanie transakcie, čím sa už navždy zapísal do hlavnej knihy siete Bitcoin. 

Aj keď bol Bitcoin ako virtuálna mena dizajnovaný prednostne ako platidlo porovnateľné s eurom či dolárom, možnosti jeho využitia sa vyvíjajú. Najnovšia téza využitia bitcoinu ho označuje za ideálny uchovávateľ hodnoty, podobne ako zlato.

TRI ZÁKLADNÉ DRUHY KRYPTOMIEN 

• Hodnotové tokeny (Value tokens) 
• Tokeny ako cenné papiere (Security tokens) 
• Úžitkové tokeny (Utility tokens)

Príkladom hodnotového tokenu je už spomenutá kryptomena Bitcoin. Začiatkom roka 2009 ju do prevádzky uviedol jej tvorca Satoši Nakamoto. Jeho identitu stále nepoznáme – nik nevie, kto sa skrýva pod týmto pseudonymom, ani či ide o jedinca alebo o skupinu. Napriek tomu má táto sieť (autonómny systém) v čase písania článku hodnotu takmer 860 miliárd eur. 

Aj keď bol Bitcoin ako virtuálna mena dizajnovaný prednostne ako platidlo porovnateľné s eurom či dolárom, možnosti jeho využitia sa vyvíjajú. Najnovšia téza využitia Bitcoinu ho označuje za ideálny uchovávateľ hodnoty, podobne ako zlato. Tiež sa o ňom hovorí ako o digitálnom zlate či zlate 2.0, a to z dôvodu jednoduchšej úschovy, overiteľnosti či deliteľnosti. 

Sekuritné tokeny napĺňajú podstatu cenných papierov. Sú formou investičného kontraktu a často reprezentujú istý podiel na budúcich výnosoch, ako to je napríklad pri akciách spoločnosti. Práve preto často spadajú pod miestne regulácie o cenných papieroch. Jednoduchým príkladom sú tokenizované akcie spoločností ako Apple či Amazon. Ich najväčšou výhodou oproti klasickým akciám je práve základná premisa tejto technológie – vy ste majiteľom daného aktíva, na jeho prevod či úschovu nie je potrebný žiaden prostredník (akcie spoločnosti sú komplikovane prevoditeľné a musia byť v úschove na to určeného správcu). 

Utilitné tokeny sú, okrem ich peňažnej hodnoty, generalizované ako tokeny s funkčným využitím v rámci siete. Aktuálne najpopulárnejšími sú tzv. governance tokeny, čiže tokeny s právom podieľať sa na riadiacich rozhodnutiach siete či s možnosťou participovať na jej validácii, teda aj na jej transakčných poplatkoch. 

KRYPTO Z POHĽADU INVESTORA

Trh s kryptomenami prechádza rovnakými fázami ako akýkoľvek iný smer, ktorý bol postupne adaptovaný a prijímaný širokou verejnosťou. Po januári 2018, keď praskla prvá veľká altcoinová bublina, veľa ľudí prestalo sledovať krypto. Mysleli si, že skončilo na smetisku dejín. V skutočnosti sa však práve vtedy spájali tvorcovia, podnikavci a sofistikovaní investori, aby vytvorili niečo veľké, prevratné, čosi, čo tu ešte nie je, čo môže všetkým zmeniť život – presne tak ako príchod internetu. Záujem o túto inováciu sa postupne prenáša z relatívne komorného kruhu podnikavcov na odbornú až širšiu verejnosť. S rastúcim potenciálom prišiel silnejúci apetít zo strany investorov. Dopyt po investíciách do tejto novej technológie vzbudil veľkú pozornosť a počas nasledujúcich mesiacov začali rôzni správcovia tvoriť štruktúry pre inštitucionálnych či retailových investorov. V tejto „akumulačnej fáze“, keď sa investorský záujem len rozbiehal, investori zverili správcom aktív desiatky miliárd eur a trpezlivo čakali na koniec „krypto zimy“. Po mesiacoch čakania sa začal blížiť dôležitý dátum – 11. máj 2020. S ním prišiel v poradí tretí Bitcoin halving, teda moment, keď sa odmena za vyťaženie jedného bloku tejto kryptomeny zníži presne o polovicu (z 12,5 BTC na 6,25 BTC). V histórii Bitcoinu tento moment zakaždým znamenal prudký nárast ceny v nasledujúcich ôsmich, dvanástich a osemnástich mesiacoch. Dnes už vieme povedať, že táto téza sa aspoň sčasti naplní. 

Aktuálny záujem investorov o kryptomeny odštartovala vlna projektov v oblasti DeFi (decentralizovaného financovania, ktoré funguje bez prostredníkov, akými sú napr. banky). Tie prinášajú efektívnejšie riešenia klasického finančného sektora, ako napríklad pôžičky riadené kódom. DeFi prinieslo aj vlnu peer-to-peer pôžičiek – prostredníctvom Decentralizované financovanie platforiem vedia ľudia požičať peniaze vo forme tokenov inému človeku, prípadne si ich vedia požičať sami. Tí, ktorí tokeny požičiavajú a nechávajú ich tak uzamknuté na platforme, inkasujú vopred dohodnutý úrok. Ľudia, ktorí si tokeny požičiavajú, ich používajú ako páku pri vlastných investíciách a úrok platia. V roku 2020 sme sledovali obrovský nárast popularity DeFi hnutia a priam neuveriteľný skok zo 650 miliónov USD (uzamknutých v DeFi projektoch) na vyše 15 miliárd USD. V čase písania tohto článku je v DeFi uzamknutých viac ako 43 miliárd USD. Naskytá sa logická otázka: „Odrazil sa tento nárast aktív aj na cene samotných platforiem?“ Odpoveď je áno a ešte raz áno – kto v roku 2020 investoval do DeFi (a správne si vybral), mohol svoj vklad zhodnotiť v stovkách percent. Pár príkladov môžete vidieť v tabuľke. 

Prirodzene, nájdu sa aj opačné prípady, pri ktorých investori počítajú straty v desiatkach percent a (aj pri tých úspešných si neraz museli riadiť dvojcifernú stratu). Pri kryptotrhu teda aj naďalej platí, že ide o vysoko špekulatívnu investíciu. Ľudia by do nej mali investovať iba peniaze, o ktoré si môžu dovoliť prísť. 

Výhod tejto novej technológie je nespočetné množstvo, avšak netreba bagatelizovať unikátne nástrahy číhajúce na nováčikov (často však aj skúsených). Veľkým rizikom sa stáva priamo používateľ tejto technológie, a to pri investovaní do kryptomien. Medzi veľké riziká, samozrejme, patrí nesprávny výber projektov či naletenie podvodníkom, ktorí sľubujú takmer nekonečné zhodnotenie kapitálu. Unikátnym rizikom sa stáva správa aktív, keďže investor si spravuje majetok sám, bez ochrannej náruče inštitúcie, akou je banka. Decentralizácia, teda obmedzenie prostredníkov, však stojí v rámci hlavnej premisy tejto technológie. Samotné založenie peňaženky na úschovu digitálnych aktív má svoje nástrahy v podobe možnej straty prihlasovacích údajov. Keď o ne prídete, nemôžete sa spoľahnúť na žiadnu pomocnú ruku, ako je zvykom v prípade klasických finančných inštitúcií. Údaje môžu byť aj odcudzené, a to rôznymi formami sociálneho inžinieringu či malvéru. 

Nové technológie sú pre mnohých úchvatné, obzvlášť keď človek pozoruje, respektíve sa zapojí do transformácie starého systému na nový, ako napríklad pri prechode z webu 2.0 do webu 3.0. Nové technológie však neprinášajú len zvýšenie efektivity či nové riešenia a veľký potenciál, ale aj úplne nový druh rizík.

Galéria obrázkov