Klimatické zmeny lákajú kapitál. Stále však nedostatočne.

Od roku 2017 je extrémne počasie označované podľa Svetového obchodného fóra ako hlavné globálne riziko. V tomto roku sa prvýkrát stalo, že top päť priečok rebríčka rizík podľa organizácie obsadili klimatické otázky vrátane prírodných katastrof, straty biodiverzity, zlyhania boja proti klimatickým zmenám a ľuďmi spôsobených prírodných katastrof. Klimatické zmeny dnes v zásade nikto nepopiera.

Vyvstáva však spor o tom, či existuje kauzálna súvislosť medzi ľudskou činnosťou vyvolaným rastom oxidov uhlíka v ovzduší a globálnym otepľovaním. Teda o to, či ide o prirodzený cyklický vývoj na planéte a či je voči nemu potrebné podnikať opatrenia. V ostatnom čase prevažujú klimatickí alarmisti na čele so švédskou tínedžerkou Gretou Thunbergovou, a preto vlády prijímajú rôzne opatrenia. Existujú aj výzvy na doslova revolučné kroky aj za cenu spomalenia ekonomického rastu a rozvoja vôbec. Aj na finančných trhoch rastie záujem o spoločensky a environmentálne udržateľné investície, k čomu sa nedávno jasne prihlásil aj BlackRock, najväčší správca aktív na svete.

„Bude potrebný jeden bilión dolárov ročne.“

Vedci varujú, že do roku 2100 môže teplota na svete vystúpiť na najvyššie úrovne v histórii. Generálny tajomník Organizácie spojených národov Antonio Guterres vystúpil na Vianoce 2019 s prejavom o tom, že emisie skleníkových plynov za ostatnú dekádu stúpali 1,5-percentným medziročným tempom. Dodal, že ak sa tento trend udrží, na konci storočia bude priemerná teplota planéty o 3,4 až 3,9 stupňa vyššia ako teraz, čo bude mať katastrofálny dopad na životné prostredie a spoločnosť. Podľa Swiss Re Institute sa za ostatných 30 rokov poistné straty z prírodných katastrof súvisiacich so zmenou klímy po úprave o infláciu zdvadsaťnásobili a za poslednú dekádu dosiahli ročne 65 miliárd dolárov. Zdá sa, že aj Parížska klimatická dohoda, prijatá pred piatimi rokmi, je málo ambiciózna. Ak by vlády naplnili všetky z nej vyplývajúce záväzky, oteplenie by dosiahlo úroveň troch stupňov, čo je stále veľa. Je pritom viac ako otázne, či vlády dodržia to, k čomu sa zaviazali. Dohoda totiž vyžaduje gigantický objem investícií na spomaľovanie otepľovania zemegule.

Finančný think tank Carbon Tracker vypočítal, do obnoviteľných zdrojov bude potrebné vložiť jeden bilión dolárov ročne, ak máme za cieľ pretransformovať sa na nízkouhlíkovú ekonomiku. Inštitút CPI odhaduje, že dekarbonizácia si len na strane výrobcov energií vyžiada ročné investície 1,6 až 3,8 bilióna dolárov do roku 2050. Medzinárodná energetická agentúra vo svojom scenári udržateľnosti hovorí o podobných číslach – 1600 miliárd dolárov ročne do roku 2030. Problémom je, že v roku 2017 a 2018 dosiahlo financovanie boja proti klimatickým zmenám v priemere len 580 miliárd dolárov. Pozitívom ostáva, že má rastúci trend, oproti obdobiu 2015/2016 narástlo o 25 percent.

„Pri scenári otepľovania sa o dva stupne na konci storočia dosiahnu takmer všetky triedy aktív vo všetkých regiónoch vyššiu návratnosť ako pri scenári zvýšenia teploty o tri až štyri stupne.“

Podfinancovanie je pritom z investičného pohľadu paradoxom. Konzultanti z firmy Mercer namodelovali, že pri scenári otepľovania o dva stupne na konci storočia dosiahnu takmer všetky triedy aktív vo všetkých regiónoch vyššiu návratnosť ako pri scenári zvýšenia teploty o tri až štyri stupne. Podľa prieskumu banky UBS z roku 2019 si pritom inštitucionálni investori uvedomujú dôležitosť environmentálnych faktorov pri alokácii kapitálu. Európski respondenti dokonca pripustili, že do piatich rokov budú pri rozhodovaní sa o investovaní dôležitejšie ako samotné finančné faktory. Paralelný prieskum UBS medzi Family Office ukázal, že klimatické zmeny sú najpodporovanejším investičným trendom, až 62 percent opýtaných má už zainvestované do veternej a solárnej energie či zníženia uhlíkovej stopy.

Prečo sa však investori nehrnú vo väčšom rozsahu do zelených investícií? Prvým dôvodom je regulácia. Krajiny majú diametrálne odlišné a rôzne ambiciózne regulácie súvisiace s klimatickými zmenami. Navyše sú prijímané rozličným tempom. Absencia regulácie v Spojených štátoch, najväčšej svetovej ekonomike s ďaleko najväčším kapitálovým trhom, je veľkou slabosťou. Problémom je to najmä pre veľké nadnárodné firmy, ktoré musia pracovať v rozličnom legislatívnom prostredí vo viacerých regiónoch. V takomto prostredí je náročné nastaviť škálovateľné finančné riešenia, ktoré by nasmerovali kapitál na boj proti klimatickým zmenám. Druhým dôvodom je problém investičného horizontu. Klimatické zmeny sú dlhodobým rizikom, no kroky na ich limitovanie je potrebné podniknúť hneď teraz. Pre investorov to predstavuje fundamentálny problém. Súčasné krátkodobé investičné rámce nie sú dizajnované na zachytenie dlhodobých rizík. Chýbajú dáta, ktoré by sa pozerali ďaleko dopredu. S investičným horizontom súvisí aj problém, že technológie, ktoré by dokázali relatívne presne zachytiť a ohodnotiť klimatické zmeny, sú len v plienkach. Spoliehať sa na ne je aktuálne príliš veľkým rizikom. Treťou príčinou je nedokonalosť dát. Je náročné až nemožné ohodnotiť návratnosť a riziko späté s investíciou do udržateľnosti, keď sú klimatické dáta príliš komplexné, nekompletné alebo fragmentované. Ak je meradlo udržateľnosti viaczložkové a patrí tam uhlíková stopa a ohodnotenie rizika klimatickej zmeny, pre investorov je vzájomné porovnávanie dát problémom, čo sťažuje výber najlepšej investície. Štvrtým hlavným obmedzením sú praktické problémy v podobe nedostatku finančných produktov zelenej energie. Často sa stáva, že inštitucionálni investori ako penzijné fondy či poisťovne by radi investovali do projektov aj omnoho väčšie zdroje ako im je umožnené. Koniec koncov viaceré solárne alebo veterné zariadenia sú už nákladovo efektívnejšie ako uhoľné, no tieto obnoviteľné zdroje stále predstavujú len asi šesť percent energetického mixu. Ďalším problémom v praxi je, že v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách ako Čína a India, ktoré sú v súčasnosti najväčšími znečisťovateľmi prostredia, sú projektové riziká tak vysoké, že nie sú ochotní ich niesť. Nemožno zabudnúť ani na absenciu akejkoľvek lokálnej legislatívy či regulačného rámca, obrovskú byrokraciu a korupciu, nedostatok vhodných pozemkov či pracovnej sily, ktoré problémy len znásobujú.

Celkovo možno konštatovať, že investori už bojujú voči klimatickým zmenám a odpovedajú na výzvy s nimi spojené. Štátny penzijný fond Kalifornie Calpers robí revíziu uhlíkovej stopy svojho portfólia. Investícií, ktoré nadmerne znečisťujú životné prostredie sa plánuje zbaviť. Pracuje na viacerých kvantitatívnych modeloch, ktoré majú zlepšiť analýzu a pochopenie, aký bude mať zmena klímy dopad na globálne kapitálové trhy. Austrálsky penzijný fond Hesta implementoval riziká a príležitosti späté s otepľovaním do svojho rozhodovacieho procesu. Zaujímavé je, že ako univerzálny investor sa nestotožňuje s vylúčením a divestičným prístupom pri ťažiaroch komodít, založeným na klimatických rizikách. Aj viaceré centrálne banky zakomponovávajú environmentálne otázky do svojej stratégie. Uvedomujú si totiž, že klimatické zmeny môžu ovplyvniť hospodársky a inflačný vývoj. Centrálne banky krajín, ktoré tvoria viac ako polovicu svetového HDP, sú členmi Central Banks and Supervisors Network for Greening the Financial System. Ten sa zaoberá najmä dohľadom a makroprudenciálnymi otázkami spätými s finančnými a systémovými rizikami klimatickej zmeny. Zahanbiť sa nedajú ani štátne investičné fondy, ktoré spravujú viac ako 20 biliónov dolárov aktív. Keďže sú pod ostrým drobnohľadom, boli takisto dotlačené brať ohľad na udržateľné investície, hlavne ak zdroje fondov pochádzajú z ťažby komodít na čele s ropou. Najväčší štátny penzijný fond, japonský GPIF, okrem dopadovej štúdie klimatických zmien oznámil, že sa stane členom programu angažovanosti Climate Action 100+. Bežní investori tiež berú ohľad na klimatické výzvy ako na jednu z tém udržateľnosti. Prieskum UBS medzi multimilionármi ukázal, že 52 percent z nich očakáva, že sa udržateľné investície do 10 rokov stanú normou. Súčasne však v inom prieskume vyjadrili frustráciu z nedostatočného prístupu k investíciám, ktoré by mali priamy pozitívny dopad na zastavenie klimatickej zmeny.

Investori, bez ohľadu na to, či išlo o penzijné fondy, poisťovne, štátne fondy, asset manažmenty či individuálne osoby, agregátne vložili v minulom roku podľa dát analytickej firmy Morningstar do investícií spätých s ochranou životného prostredia či spoločenskej zodpovednosti 20,6 miliardy dolárov. Išlo o štvornásobne vyšší objem ako v roku 2018. Podľa Global Suistanable Investment Alliance až štvrtina všetkých aktív pod správou v Spojených štátoch je naviazaná na tému udržateľnosti rozvoja. Vlastníci voľných zdrojov zrejme zvážili množiace sa správy o lesných požiaroch, suchách, záplavách či vlnách horúčav. Dáta JP Morgan hovoria, že pred 40 rokmi bolo len 0,2 percenta planéty vystaveného extrémom počasia, teraz je to až 12 percent. Bank of America odhaduje, že aktíva environmentálne a spoločensky zodpovedného investovania porastú v nasledujúcich dvoch dekádach až na 20 biliónov dolárov. Rast popularity zelených investícií je ťahaný predovšetkým mladou generáciou. Až 56 percent ľudí vo veku 18 – 34 rokov má podľa UBS expozíciu voči takýmto aktívam. Investorský prieskum Bank of America Securities ukázal, že pre 90 percent mileniálov je udržateľnosť dokonca prvým investičným kritériom, kým u povojnovej generácie je to len polovica.

Je však potrebné pripomenúť, že neexistuje presná norma, stanovujúca, ktoré fondy spĺňajú zelené a udržateľné kritériá. Hester Pierceová, komisárka amerického regulátora finančného trhu SEC, potvrdila, že zámery zodpovednej investičnej stratégie sú chválitebné, ale stále platí, že fondy si dávajú nálepku udržateľnosti sami. Ide teda o poriadne subjektívnu vec a kapitál investorov nakoniec nemusí smerovať tam, kde si mysleli, a môže minúť cieľ ochrany klímy. Pierceová však dodáva, že faktory zodpovednosti sú rozmanité až amorfné, a preto nesúhlasí ani s myšlienkou, že by mal byť zriadený nejaký certifikátor, ktorý by udeľoval pečiatku, čo je zelená investícia a vice versa.

Celosvetovo dosahujú sociálne a spoločensky zodpovedné investície dosahujú objem 30 biliónov dolárov, čo predstavuje takmer 270-násobok HDP Slovenska. To bolo zrejme hlavným dôvodom, prečo Larry Fink, generálny riaditeľ BlackRocku, najväčšieho svetového správcu aktív, ktoré dosahujú sedem biliónov dolárov, vyhlásil, že klimatické zmeny sa stanú jadrom investičnej stratégie firmy. Znamená to okrem iného predaj podielov v spoločnostiach, ktoré ťažia uhlie, založenie fondov, ktoré nebudú investovať do fosílnych palív a hlasovanie v správnych radách firiem proti manažérskym návrhom, ktoré nebudú robiť pokrok v boji proti globálnemu otepľovaniu.

Aj ďalší veľkí hráči na Wall Street otvorili svoje mysle a obrátili svoju pozornosť k investíciám s pozitívnym dopadom na životné prostredie. Bank of America sa počas nasledujúcej dekády zaviazala vložiť 300 miliárd dolárov do zelených projektov. Goldman Sachs vyhlásil, že poskytne financovanie a poradenstvo v objeme 750 miliárd dolárov firmám ohľadne udržateľných financií.

Dopyt investorov po zelených investíciách má takú magnitúdu, že asset managmenty zriaďujú ako na bežiacom páse nové fondy, hoci pred pár rokmi ešte išlo o okrajovú záležitosť. V minulom roku bolo vskutku spustených rekordne veľa fondov s environmental a social governance stratégiou. Z finančného hľadiska je potešiteľné, že podľa Morningstaru a Morgan Stanley majú podobnú výkonnosť ako „nezelené“ fondy. Postupne sa tak rúca mýtus, že daňou sociálne zodpovedných investícií je nižšia návratnosť.

„Postupne sa rúca mýtus, že daňou sociálne zodpovedných investícií je nižšia návratnosť.“

Pre portfóliomanažérov nie je jednoduché ohodnotiť konkrétnu akciu na základe spoločensky zodpovedných kritérií. Steve Liberatore, výkonný riaditeľ správcovskej spoločnosti Nuveen, povedal, že vyhľadáva najmä také verejne obchodovateľné firmy, ktoré majú priame merateľné spoločenské a environmentálne výsledky. Spolieha sa pritom aj na pomoc externých dodávateľov dát. Nemá problém ani s investovaním do ťažiarov ropy či plynu. Z nich si však vyberá takých, ktorí dodržiavajú všetky environmentálne normy a nemajú históriu rôznych havárií. Problémové firmy totiž čelia rôznym narušeniam výroby či pokutám, čo zhoršuje aj ich finančné zdravie.

Dáta súčasne ukazujú, že firmy v indexe S&P 500, ktoré zakomponovali udržateľnosť do svojich cieľov, majú lepšie zhodnotenie akcií ako ostatné. Pri rastúcom dopyte investorov po takýchto firmách to bude platiť dvojnásobne. Zároveň platí, že firmy, ktoré sa pripravujú na klimatické zmeny, majú vyššiu návratnosť investícií ako firmy, ktoré nerobia v tomto smere žiadne opatrenia. Podľa analýzy Oxfordskej univerzity až 88 percent štúdií ukazuje, že firmy, ktoré berú do úvahy dopady na životné prostredie a spoločnosť majú lepší prevádzkový výkon.

Prechod na nízkoúhlíkovú ekonomiku, ktorá zastaví globálne otepľovanie, je obrovskou výzvou. A šialene nákladnou. Napríklad najnovší cieľ EÚ, stať sa uhlíkovo neutrálnou ekonomikou do roku 2050, si vyžiada gigantické investície, ktoré pôjdu na úkor normálneho vývoja ekonomiky. A podľa histórie implementácie je možné, že to skončí fiaskom ako lisabonská stratégia stať sa najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšie orientovanou ekonomikou sveta do roku 2010. Minú sa miliardy a výsledok sa nedostaví, pričom pomalší ekonomický rast bude mať negatívny dopad na pol miliardy ľudí v Únii. Najväčší znečisťovatelia životného prostredia v Ázii na čele s Čínou či Indiou majú zatiaľ vlažný postoj k boju proti klimatickým zmenám. Ak rýchlo sa rozvíjajúce krajiny nepriložia ruku k dielu, Západ sa môže snažiť, koľko chce. Veľkou otázkou pritom stále ostáva, či má vôbec zmysel bojovať voči klimatickým zmenám. Hlavná téza doktríny, že existuje príčinná súvislosť medzi ľudskou aktivitou spôsobenými emisiami CO2 a globálnym otepľovaním je viac ako sporná. Jedni z mála politikov, ktorí sa to neboja povedať, sú ruský prezident Vladimir Putin, či súčasný český prezident Miloš Zeman a jeho predchodca Václav Klaus. V priebehu dejín si naša planéta prešla obdobiami otepľovania a ochladzovania a môže to závisieť od procesov vo vesmíre a solárnej aktivity. Potvrdzujú to aj viacerí vedci, ktorých však v šume globálnej environmentálnej paniky a pohnútok k vyhláseniu stavu klimatickej núdze nie je veľmi počuť. Je tak ľahko možné, že nás finančne a sociálne nezničí meniaca sa klíma, ale nezmyselný a neefektívny boj proti tejto zmene. Stále však má zmysel investovať do udržateľných riešení, pokiaľ to má finančný zmysel. Či sa nám to páči alebo nie, takéto investície budú v najbližšej dekáde na vzostupe. A mnohé z nich ponúknu atraktívne zhodnotenie. Máte ich už nakúpené?

Galéria obrázkov