Zmena paradigmy cestovania vzduchom

Nový koronavírus spôsobil bezprecedentný šok v globálnej ekonomike. Medzi najpostihnutejšie segmenty v dôsledku opatrení na spomalenie šírenia ochorenia patria cestovný ruch a letecká doprava. Svetový HDP by sa mal vrátiť na úroveň spred pandémie ku koncu roka 2021, ale zotavovanie leteckých spoločností napriek masívnym podporným balíčkom pravdepodobne bude trvať značne dlhšie. Zmení sa aj paradigma cestovania vzduchom.

Pred dvanástimi mesiacmi by si sotva niekto pomyslel, že drvivá väčšina amerických a európskych aerolínií bude v roku 2020 bojovať o holé prežitie po zrušení vyše 90 % letov vinou koronavírusu. Aj keď história hovorí, že tento sektor ekonomiky sa opakovane dokázal otriasť z predchádzajúcich šokov zhruba po dvoch až troch rokoch (súdiac podľa nárastu nalietaných osobokilometrov), zdá sa, že tentoraz je situácia odlišná a letecký priemysel čelí najväčšej kríze v dejinách. Obzvlášť keď na jeseň dorazila druhá vlna ochorenia COVID-19. Aj keby bola v prvom polroku 2021 dostupná vakcína a zrušené rôzne reštrikcie, je možné, ba vysoko pravdepodobné, že cestovateľské zvyklosti sa najmä v prípade biznisových prepráv natrvalo zmenia. 

História komerčného lietania pozná viacero udalostí či javov, ktoré odradili ľudí od masového využívania tohto spôsobu dopravy. Vo všeobecnosti boli späté s vojnami, teroristickými útokmi, prírodnými katastrofami, ekonomickými krízami či pandémiami. Práve pod posledné dva menované dôvody spadá COVID-19. 

NEESENCIÁLNE POTREBY

Hoci po teroristických útokoch, predovšetkým tých z 11. septembra 2001, nepristúpili úrady k žiadnemu priamemu obmedzeniu cestovania, len posilnili bezpečnostné kontroly, samotný strach zo zopakovania udalostí viedol k poklesu počtu cestujúcich. 

Nielen finančná kríza spred vyše dvanástich rokov je dobrým príkladom poklesu počtu cestujúcich. Dôvodom je aj, zjednodušene povedané, pokles disponibilných príjmov ľudí v dôsledku rastu nezamestnanosti. Toto bremeno sa pretavilo do poklesu výdajov na neesenciálne potreby, akými sú napríklad dovolenky. Rozsah poklesu leteckej dopravy zväčšovala dlho pretrvávajúca zvýšená neistota, keď prirodzene rastie sklon k úsporám, pričom v Európe sa po roku 2010 o slovo prihlásila aj dlhová kríza a nebolo zrejmé, či to eurozóna ako taká prežije. 

Dopady súčasnej koronakrízy na znižujúcu sa ochotu ľudí cestovať sú späté predovšetkým s obavami o zdravie a vládnymi nariadeniami komplikujúcimi cestovanie s cieľom predchádzať rýchlemu šíreniu koronavírusu. 

Minulosť ukazuje, že nech bol dôvod poklesu intenzity lietania akýkoľvek, návrat leteckého biznisu a počtu cestujúcich na úroveň spred krízových udalostí trval najčastejšie 24 až 36 mesiacov. Možno očakávať, že postkoronový vývoj bude mať rovnaký scenár? 

Niekoľko kvartálov odkladaný dopyt po dovolenkách, poznávacích cestách či obyčajných návštevách rodín a priateľov by v prvom momente mohol vyústiť do relatívne typického oživenia leteckej dopravy. Nemala by to výraznejšie skomplikovať ani vládami čoraz širšie podporovaná zelená agenda okolo znižovania emisií skleníkových plynov, na ktorej základe sa marginálna časť cestujúcich rozhodla používať napríklad vlaky namiesto lietadiel. Určitým rizikom je pretrvávajúci faktor strachu, špeciálne u starších cestujúcich či ľudí so zdravotnými komplikáciami. Nakoniec však možno očakávať, že vlády štátov, pre ktoré je cestovný ruch kľúčový, ako aj samotné letecké spoločnosti, urobia maximum pre to, aby obavy vytlačili z myslí návštevníkov a zákazníkov. Pocit bezpečia budú vytvárať zníženými cenami služieb, zredukovanými kapacitami lietadiel (každé druhé sedadlo a rad prázdny) či zvýšeným dôrazom na hygienické opatrenia a čistotu na palubách. Niektoré aerolínie by mohli ponúkať aj rýchle koronatesty s výsledkom do pol hodiny. Dá sa preto predpokladať, že strach sa časom vytratí, obzvlášť po vyvinutí vakcíny či lieku. 

PRESUN DO VIRTUÁLNEHO PROSTREDIA

Problematickejší však môže byť návrat biznis segmentu, teda cestovania za obchodnými účelmi či na konferencie. V podstate pri každom väčšom technologickom pokroku a po každej ekonomickej kríze sa objavovali hlasy v prospech nákladovo efektívneho a (nielen) zo zdravotného hľadiska bezpečného virtuálneho riešenia – teda presunu do online prostredia bez nutnosti fyzickej účasti. Na druhej strane, tento prístup sa nikdy v kritickej miere nepresadil, zakaždým prevážila ľudská socializačná nátura. 

COVID-19 je však, zdá sa, iný. Nútené lockdowny a s nimi spojený home office nedali ľuďom inú možnosť, ako sa spájať s biznis partnermi cez videokonferencie. Tieto skúsenosti výrazne ovplyvnili, ako budú firmy a ich manažéri v budúcnosti rozmýšľať ohľadne obchodných ciest či osobnej prítomnosti na konferenciách. Vskutku, dopad pandémie na cestovanie za účelom biznisu tak môže byť jedinečný. Zamestnanci zvýšili svoju závislosť od virtuálnej konektivity, do popredia sa dostávajú všetky jej vymoženosti a s nimi spojený komfort vrátane šetrenia času i prostriedkov. Mnohé firmy bez možnosti iných alternatív investovali značné zdroje do technológií nahrádzajúcich stretnutia tvárou v tvár. Osobné mítingy „jeden na jedného“ sa vo svete „po korone“ sotva vrátia, najmä keď z hľadiska úspory času a nákladov sú vo veľkej nevýhode. 

Neznamená to však, že obchodné cestovanie úplne zanikne. V prípade mnohých biznisov nemožno nahradiť fyzickú prítomnosť. Môžeme spomenúť audit, niektoré kategórie nakupovania či predaja, výstavbu infraštruktúry alebo prepravu pracovníkov na offshore ropné vrty. Okrem toho je potrebné pripomenúť, že nie všetky virtuálne stretnutia sa spájajú s výhradne pozitívnymi skúsenosťami. To znamená, že firmy by ich síce mohli používať častejšie ako pred koronašokom, no úplne nenahradia reálne stretnutia. Navyše mnohí ľudia zistili, že soft skills späté najmä s rečou tela či fyzickým dojmom sú vo virtuálnom svete ťažšie použiteľné, čo komplikuje interakciu, komunikáciu a uzatváranie kontraktov. 

PRÍKLON K FLEXIBILITE

S koronavírusom späté obmedzenia cestovania a zrušené pracovné cesty neodradia ľudí od leteckej dopravy zo strednodobého hľadiska, ale môžu viesť k zmene spôsobu cestovania a objednávania letov. Už niekoľko rokov pred koronakrízou sa do popredia dostávali tzv. flexibilné letenky, ktoré umožnili meniť parametre letu krátko pred dátumom zadarmo alebo za minimálne poplatky. Vzhľadom na disrupciu okolo ochorenia COVID-19 a neistotu ohľadom možných ďalších vĺn tejto choroby či iných epidémií by sa tento trend mohol stať v blízkej budúcnosti pomerne atraktívnym. Zmeny sa budú týkať aj časového rámca rezervácie letov. Pracovné lety sa väčšinou objednávali pár týždňov vopred. Dovolenkový let ste si však doteraz museli rezervovať aj s niekoľkomesačným predstihom, čo zrejme pominie. V najbližšom období klesne podiel výletníkov, ktorí si harmonogram cestovania stanovia ďaleko vopred. Dôvodom budú práve obavy z budúcich lockdownov. Letenky rezervované kratšie pred letom budú pritom drahšie, čo je dobrá správa pre výnosy leteckých dopravcov. 

Zhrnuté a podčiarknuté, v minulosti platilo, že letecká doprava sa vráti na predkrízové úrovne v priebehu dvoch až troch rokov. Ani COVID-19 fundamentálne nezmenil túžbu ľudí po dovolenkách, objavovaní či návštevách rodiny a známych, hoci v blízkej budúcnosti (minimálne, kým nebude dostupná účinná vakcína) bude toto nutkanie podkopávať faktor strachu. Budúci dopyt vyplývajúci z teraz poodkladaných ciest by mal byť hnacou silou oživovania leteckého biznisu. Koronavírus však trvalo ovplyvní dopyt po biznis letoch, mnoho mítingov sa totiž presunie do online prostredia. Zmeny sa dotknú aj rezervácií letov, miska váh sa nakloní viac na stranu last minute, čo na jednej strane pomôže aerolíniám predávať drahšie letenky, na druhej strane však budú čeliť zvýšenej neistote ohľadne využitia kapacít.

Galéria obrázkov