Korona ma pripravila o prácu

Pandémia koronavírusu spôsobila veľké otrasy na pracovnom trhu. Mnoho ľudí prišlo o zamestnanie a ak sme si v lete mysleli, že situácia sa upokojila, dnes už vieme, ako hlboko sme sa mýlili. Najväčšia kríza je ešte len pred nami.

Firmy premýšľajú, ako v ťažkých časoch redukovať náklady. Rušia pracovné pozície, znižujú platy, škrtajú benefity. Je možné, že bez práce sa ocitnú aj ľudia, ktorí by tomu ešte pred marcom neverili. Doba sa prudko mení a budúcnosť je neistá. Trpia výrobné podniky, služby, hotely aj gastroprevádzky. Bez zamestnania ostávajú robotníci, ale aj tzv. biele goliere, čiže vyšší či stredný manažment. Ako sa s aktuálnou situáciou vyrovnať, rýchlo si nájsť novú prácu, nevyhorieť a neupadnúť do depresií? Návody a rady sme hľadali u skúsených koučiek. 

Uznajte svoje pocity, dovoľte si prežIť tieto emócie, pomôžu vám vyrovnať sa so stratou a ísť ďalej.

MUŽI TO ZNÁŠAJÚ HORŠIE

Zuzana Jojićová je konzultantka a koučka v ASCEND Consulting. Je presvedčená, že muži a ženy nemusia pociťovať stratu zamestnania rovnako. „Pre mnohých mužov je strata zamestnania bolestivá, pretože môžu mať pocit, že to ohrozuje ich mužnosť, identitu a podstatnú časť sebaúcty.“ V takýchto situáciách sa často objavujú asociácie, že ten, kto stratil prácu, osobne zlyhal. „Muži to ešte stále vnímajú tak, že keď zarábajú viac ako partnerka, zachovávajú si tým požadovaný štatút. Nezamestnanosť v nich môže vyvolať pocit neúspechu a poníženia, keď sa musia spoľahnúť na finančnú oporu od zrazu jedinej živiteľky rodiny.“ 

Koučka a mentorka Dáša Polievková z CAT COACHING prirovnáva stratu zamestnania k strate blízkeho človeka. „Je to jeden z najväčších stresorov, aké nás môžu postihnúť, preto ho neradno podceňovať. Keď dostaneme výpoveď, prichádzame nielen o pravidelný mesačný príjem, ale aj o kolegov a priateľov, s ktorými sme strávili viac času ako s vlastnou rodinou, strácame status, honor, sebavedomie a istotu.“ Odborníčka preto radí prejsť si všetkými fázami smútenia: vytesňovaním, zlosťou, spochybňovaním, beznádejou aj prijatím situácie. 

Jojićová odporúča nevyhýbať sa negatívnym myšlienkam a predstavám. „Uznajte svoje pocity, dovoľte si prežiť tieto emócie, pomôžu vám vyrovnať sa so stratou a ísť ďalej. Najlepším liekom na stres je spoločenský kontakt. Rozhovor z očí do očí s dobrým poslucháčom upokojuje nervový systém. Rovnako pôsobí aj rozvíjanie nových vzťahov a priateľstiev.“ Na začiatok je dobré uvedomiť si, že takéto situácie jednoducho v živote prichádzajú. A to, že práve vám sa zatiaľ nestalo nič podobné, vždy ste mali stabilnú prácu a menili ste ju iba vtedy, keď ste sa sami rozhodli a prišla lepšia ponuka, bola iba zhoda priaznivých okolností. 

„Ako prvú pomoc je dobré mať pri sebe niekoho, o koho sa môžete oprieť, uvoľniť sa pri ňom a vypustiť paru,“ nabáda Polievková a dodáva: „Napríklad priateľa, pri ktorom môžete byť sami sebou a nemusíte sa hrať na ‚geroja‘. Vyrozprávate sa, slobodne zapochybujete o situácii aj o sebe, poradíte sa a načerpáte silu.“ Pomôžu aj prechádzky v prírode, manuálna práca, hry, pohyb, lepšia strava. Jojićová odporúča aj dobrovoľníctvo. „Pomáhať iným alebo podporovať vec, ktorú považujete za dôležitú, je vynikajúcou metódou, ako si udržať zmysel vo vlastnom živote. Dobrovoľníctvo vám zároveň poskytne nové skúsenosti, sociálnu podporu a možnosť vytvárania a rozširovania sietí a kontaktov.“ 

KEĎ VŠETKO ZLYHÁ

Tieto rady sú užitočné a keď zaberú, máte vyhraté. Občas sa však stane, že všetky spomenuté možnosti zlyhajú a stále sa cítite zle. „Vtedy je čas osloviť špecialistu. Odborníka, ktorý nám pomôže. Certifikovaný kouč, mentor, psychológ či terapeut. To všetko sú spoľahlivé a nápomocné inštancie, ktoré vedia, ako na to, keď sa svet okolo nás rúca a my si s tým nevieme poradiť. Pracujem v tejto oblasti mnoho rokov a viem, že to funguje,“ konštatuje Dáša Polievková. 

Podľa Zuzany Jojićovej konzultant fundovane poradí, ako si efektívnejšie nájsť novú prácu. Vie, ako treba napísať životopis a motivačný list, pripraví vás na pohovor. „Kouča by som odporúčala vo chvíli, keď sa potrebujete pozrieť na situáciu z iného uhla, prípadne zvažujete zmenu zamerania práce alebo chcete začať podnikať.“ Terapeut alebo psychológ je k dispozícii pre vážnejšie štádiá. „Napríklad ak máte nábeh na vyhorenie alebo už ste v takomto stave, prípadne zažívate úzkosť, paniku či depresiu.“ 

Z POHOVORU NA POHOVOR

Prehrabávate sa pracovnými portálmi, počúvate rady od známych a dokonca aj zašlete zopár životopisov. Počítajte s tým, že z mnohých firiem sa vám ani neozvú. Situácia sa teraz totiž mení zo dňa na deň, ba z hodiny na hodinu. Pracovných pozícií je málo a ľudia s výpoveďou v ruke pribúdajú. Polievková priznáva, že realita neraz býva zložitá. „Pri každom pracovnom pohovore nám svitne nová nádej a my očakávame, že to vyjde a vráti sa všetko, čo sme stratili. Veď sme to už robili, musia predsa vidieť, že to vieme. A ono to nie a nie vyjsť. S každým ďalším neúspešným pohovorom prichádza hnev, dezilúzia, únava a nechuť robiť niečo inak, pretože to aj tak nemá zmysel.“ Koučka radí: stanovte si cieľ, špecifikujte ho, vyfarbite, predstavte… Majte ho skrátka poriadne v hlave a potom hľadajte cestu, ktorá vás k nemu privedie. „Na to, aby sme neupadli do beznádeje, keď sa nám nepodarí uspieť na viacerých pohovoroch, by sme mali myslieť vopred. Teda už pri hľadaní práce, výbere potenciálneho zamestnávateľa, reagovaní na inzerát, aktualizácii životopisu, písaní motivačného listu a príprave na pohovor. Nie je to jednoduchý ani jednorazový proces. Nebojme sa poctivo to nazvať životným projektom. Niektorí ho budú tvoriť prvýkrát. Tí skúsenejší stý raz. Najdôležitejšie je nevzdať sa.“ 

Jojićová odporúča pátrať, prečo sme na pohovore neuspeli. „Vypýtajte si spätnú väzbu, zistite, z akého dôvodu uprednostnili iného kandidáta a čo môžete urobiť, aby ste v budúcnosti mali väčšie šance na úspech. Ak sa vám už dlhšie nedarí uspieť, prekonzultujte ďalší pracovný pohovor s kariérnym poradcom.“ Predovšetkým neupadajte do beznádeje, stále skúšajte. „Ak to nejde jedným smerom, vyberte sa iným. Ľudia sa často upnú iba na pozíciu, ktorú zastávali predtým, pričom existujú aj iné možnosti, len sa na to celé treba pozrieť z odstupu.“ 

Kandidáti starší ako 40 rokov už obvykle vedia, čo chcú, a majú za sebou kus dobrej kariéry. Možno ešte splácajú hypotéky, tie sú však už menšie a deti samostatnejšie.

ZOBRAŤ ČOKOĽVEK?

Je lepšie nečinne sedieť doma a čakať na lepšiu ponuku alebo treba zobrať aj horšie platenú prácu? Jojićová uznáva, že to závisí od konkrétnych okolností, pozície, ale aj finančnej rezervy. „Ak som napríklad pilot a viem, že v dohľadnej dobe túto prácu nebudem môcť vykonávať, tak prijmem aj inú, ktorá je možno horšie platená, lebo viem, že keď sa začne lietať, nebudem mať problém opäť sa zamestnať ako pilot.“ No ak pracujem ako analytik či programátor, tak som možno iba mal smolu, že firma prepúšťala. „Stále však mám veľkú šancu zamestnať sa v podobnej profesii v inej spoločnosti,“ upozorňuje koučka. 

Polievková si myslí, že obe riešenia môžu byť dobré. Záleží aj na faktoroch, medzi ktoré patrí vek uchádzača. Mladší si môžu dovoliť netrápiť sa, odísť do sveta, zbierať nové skúsenosti a hľadať zmysel života. Rodič s hypotékou však bude potrebovať minimalizovať obdobie medzi starou a novou prácou, a tak pokojne prijme aj zamestnanie „pod jeho úroveň“ a neskôr prestúpi. „Kandidáti starší ako 40 rokov už obvykle vedia, čo chcú, a majú za sebou kus dobrej kariéry. Možno ešte splácajú hypotéky, tie sú však už menšie a deti samostatnejšie. Preto možno zvolia sabatikal, urobia si prázdniny, aby si vyčistili hlavu a pomyselný stôl pred sebou. Doprajú si čas na premýšľanie, hoci aj rok.“ V súčasnej situácii je síce pravdepodobnejšia stávka na istotu, ale: „Napriek tomu takíto kandidáti nevezmú čokoľvek. Cítia sa sebavedomo a isto. Veria si a vedia to predať. Naopak, uchádzači nad 50 rokov pomaly nadobúdajú pocit, že sa im v kariére začínajú zatvárať dvere a ak premeškajú príležitosť, bude neskoro. Preto sú náchylní vziať prvú solídnejšiu prácu, ktorá sa im naskytne.“ 

Isté je, že starší to dnes majú naozaj zložité. Na pozíciách recruiterov a head hunterov sú mladšie ročníky, ktoré častejšie lovia medzi rovesníkmi. „Možno preto, že sú im vekovo bližší, lepšie rozumejú ‚reči ich kmeňa‘. Možno si zamestnávateľ stanoví takúto podmienku a oni nemajú dosť argumentov na to, aby ho presvedčili. A možno sa to deje aj preto, že ich vlastní rodičia sú v podobnom veku. Starších záujemcov teda vnímajú viac ako milých a starostlivých ľudí než silných manažérov.“ Čoraz viac zamestnávateľov si však uvedomuje, že potrebuje skúsených profesionálov. Tí môžu mať pokojne viac ako 55 rokov, konkretizuje Polievková. „Žiaľ, stále ich je málo, preto teraz možno strácame vedomosti, skúsenosti aj hodnoty celej generácie. Obávam sa, že práve tie nám raz budú chýbať.“ 

VÝPOVEĎ AKO PRÍLEŽITOSŤ

Nech to v momente, keď vám zamestnávateľ podáva výpoveď, vyzerá akokoľvek katastroficky, myslite na to, že práve táto chvíľa sa môže stať najväčšou príležitosťou vo vašom živote. Náhle môžete zistiť, že ste dlhé roky vykonávali prácu, ktorá vás vôbec nebavila, nezodpovedala vašej podstate a vlastne ani netušíte, prečo ste sa jej tak dlho držali, podotýka Jojićová. „Práve strata práce vám môže umožniť viac sa spoznať, najmä vaše silné stránky. A možno vám pomôže rozhodnúť sa pre úplne inú, vyhovujúcejšiu pozíciu. Nemusíte pritom ani zmeniť oblasť svojho pôsobenia.“ Často sa tiež stáva, že prepustený zamestnanec sa konečne odhodlá podnikať. „Pri zmene zamestnania alebo pri podnikaní vám môže pomôcť aj japonská metóda ikigai, ktorá spája motiváciu, hnaciu silu a ideály. Objaviť svoje ikigai v pracovnom živote znamená nájsť uspokojivú prácu, ktorá nás bude napĺňať. Ikigai v podnikaní prináša zmenu produktu, projektu alebo služby, čo vedie k novým príležitostiam na trhu.“ Premýšľajte nad tým, čo máte radi, čo vás naozaj baví, v čom ste dobrí, čo svet potrebuje a za čo vám bude chcieť zaplatiť. Je to ťažké? Nepochybne! Ak však nájdete prienik, vyhrali ste. 

Alebo sa vzdelávajte, zlepšujte, rozvíjajte. „Toho sa netreba báť. Mladí sa učia neradi, ale rýchlo. Takí sme boli všetci. My starší sa učíme radi, ale pomalšie. Čo už? Dôležité je, aby sme v tom videli zmysel. Inak je to nanič, pretože nevydržíme,“ radí Polievková, podľa ktorej si treba dopĺňať kvalifikáciu, počúvať múdrejších a s pokorou prijímať nové veci. „Treba na sebe neustále pracovať. Veda a vedomosti napredujú míľovými krokmi. A veľa nám to napovie aj o nás samých. Komu nejde angličtina, nech pokojne siahne po francúzštine a možno bude prekvapený – ako ja. Komu nejde excel, možno konečne pochopí, že je lepšie tráviť čas tvorbou interiérov alebo obrazov než produkovaním tabuliek. Každý máme vlastnú cestu, ktorou sa vyberáme k cieľom. Je len na nás, ako túto cestu využijeme.“ Netreba sa báť ani rekvalifikácie. „Viem, čo chcem? Čo konkrétne potrebujem vedieť, naučiť sa, prijať? Má pre mňa rekvalifikácia zmysel? Kde ju získam a za akých podmienok? Koľko času na to budem potrebovať? Ako to zrealizujem? Je za tým veľa práce, ale žiadny úspech neprichádza zadarmo.“ 

Jojićová pripomína, že žijeme v dobe, keď mnohé profesie zanikajú a vznikajú úplne nové. A to si vyžaduje zmenu. „Ľudia, ktorí budú pripravení, prejdú tou zmenou hladšie, pretože si ľahšie dokážu nájsť prácu. Je to však podmienené tým, že sa neprestanú vzdelávať a nadobúdať požadované zručnosti. Pri radikálnej rekvalifikácii je dôležité prihliadať aj na požiadavky doby a zamýšľať sa nad tým, v čom by som ja sám mohol uspieť, na čo mám predispozície.“ Problémom však je, že často nepoznáme ani samých seba, vlastné hodnoty, talenty, silné či slabšie stránky a potenciál. 

POTENCIÁL PRE BUDÚCNOSŤ

Svetové krízy urýchľujú zmeny. Ktovie, ako sa bude vyvíjať pracovný trh v nasledujúcich rokoch, čo nové nám tieto trendy prinesú. Rozhodne však treba byť pripravený aj na nové požiadavky pracovného trhu.

ZUZANA JOJIĆOVÁ 

Má dlhoročné skúsenosti na pozíciách stredného a vrcholového manažmentu v oblasti rozvoja ľudských zdrojov. Jej klientelu tvoria prevažne manažéri, podnikatelia a jednotlivci, ktorí chcú pracovať na vlastnom rozvoji.

DAGMAR POLIEVKOVÁ

Je PCIC koučkou, kariérnou mentorkou 50+, arteterapeutkou vo výcviku, aktívnou HR manažérkou, konzultantkou. Venuje sa hlavne zrelým a aktívnym ženám v manažmente a podnikaní.

Galéria obrázkov