Koronavírus nepoloží svetovú ekonomiku, len oddiali jej oživenie

Už na jeseň minulého roka vykazovala svetová ekonomika prvé signály oživovania sa z najpomalšieho rastu od čias finančnej krízy z prelomov rokov 2008 a 2009. Nanešťastie, koncom januára vypukla epidémia koronavírusu, najskôr len v Číne, ale neskôr sa rozšírila do všetkých regiónov sveta s výnimkou Antarktídy. Dokáže sa z neho svet dostať alebo upadne do recesie?

V závere minulého roka bola menová politika hlavných svetových centrálnych bánk prvýkrát po takmer dvoch rokoch uvoľňovaná a súčasne klesala nervozita okolo obchodnej vojny. Inak povedané, oproti celému roku 2018, keď centrálne banky zvyšovali sadzby alebo aspoň, ako v prípade Európskej centrálnej banky, zastavili kvantitatívne uvoľňovanie, nastal obrat vývoja menovej politiky o 180 stupňov. Fed v troch krokoch znížil úrokové sadzby o 75 bázických bodov a cez repotendre začal dodávať do finančného systému likviditu. V eurozóne bolo reštartované kvantitatívne uvoľňovanie ako odpoveď na spomaľujúci sa ekonomický rast a utlmené inflačné tlaky. Navyše, obchodná vojna medzi Spojenými štátmi a Čínou prestala gradovať a očakávalo sa, že skôr či neskôr príde k podpisu nejakej aspoň čiastočnej obchodnej dohody medzi dvoma najväčšími svetovými ekonomikami.

Stalo sa to realitou v decembri, čo vystavilo stopku na ďalšie zavádzanie vzájomných ciel medzi oboma stranami a postupné odstraňovanie tých existujúcich. Klesali tak protivetry rastu spôsobené sprísňovaním finančných podmienok ako aj rastom protekcionizmu v zahraničnom obchode, ktorý vyvolával otázniky a podkopával náladu v reálnej ekonomike aj na finančných trhoch. K tomu sa pridružilo ustúpenie geopolitického rizika okolo brexitu. Ekonomicky najbolestivejší scenár tzv. tvrdého rozvodu Spojeného kráľovstva so zvyškom Európskej únie sa nepremenil na realitu po tom, ako decembrové predčasné britské parlamentné voľby suverénne vyhrala Konzervatívna strana premiéra Borisa Johnsona, ktorý nakoniec prinútil lokálny parlament schváliť upravenú brexitovú dohodu bez tzv. írskej poistky.

Všetko bolo nastavené pre akceleráciu rastu svetovej ekonomiky ako aj firemných ziskov

Akciové trhy v USA aj v Európe prepisovali historické maximá, dopyt po bezpečných prístavoch ako štátne dlhopisy klesal pri kompresii rizikových prirážok podnikových dlhopisov. Všetko bolo nastavené pre akceleráciu rastu svetovej ekonomiky i firemných ziskov, keď sa začala zlepšovať nálada v problematickom výrobnom sektore, ktorý bol vlastne v recesii. Vyjasňujúca sa obloha hospodárskeho rastu však bola zasiahnutá vpádom respiračného koronavírusu, ktorý sa najprv objavil v čínskej provincii Chuj-pej ešte pred Vianocami. Keď sa toto ochorenie s komplikovanejším priebehom a úmrtnosťou rádovo 10-násobne vyššou ako bežná chrípka, teda asi na úrovni dvoch percent infikovaných, začalo rýchlo šíriť, prijali miestne úrady v druhej polovici januára reštriktívne opatrenia bezprecedentných rozmerov – od karantény cez obmedzenia cestovania a pohybu až po zatvorenie tovární. Život v Číne sa takmer zastavil, čo bude mať pochopiteľne negatívne ekonomické implikácie.

Galéria obrázkov