Tribečský trojuholník

Existuje na Slovensku tajuplnejšie miesto než pohorie Tribeč? Hľadači záhad ho nenazvú inak než slovenský bermudský (tribečský) trojuholník. A oprávnene. Už od 18. storočia je toto miesto na Hornej Nitre opradené množstvom strašidelných záhad, úmrtí alebo len zmiznutiami ľudí, ktorí sa akoby prepadli pod zem.

MŔTVYCH/NEZVESTNÝCH: 23
Najvyšší bod: VEĽKÝ TRIBEČ – 829 m. n. m.
CELKOVÁ ROZLOHA: 55 000 HA

Najväčší podiel na publicite tajuplných hôr má jednoznačne spisovateľ Jozef Karika a jeho román Trhlina, ktorý bol aj sfilmovaný.

Tribeč sa stáva čoraz vychytenejšou turistickou destináciou pre tunajšie chránené prírodné rezervácie, zubriu oboru, hrady či pozostatky pravekých i slovanských hradísk, ktoré sa ukrývajú v jeho lesoch. Pohorie si však mimoriadnu pozornosť vyslúžilo najmä záhadnými zmiznutiami ľudí. Najväčší podiel na publicite tajuplných hôr má jednoznačne spisovateľ Jozef Karika a jeho román Trhlina, ktorý bol aj sfilmovaný. V tomto románe sa spomína najstarší prípad z prelomu 18. a 19. storočia. Ako uvádza kronika obce Zlatno, cez pohorie Tribeč a Javorový vrch viedla pôvodne furmanská cesta. Práve po nej prechádzala skupina ôsmich dedinčanov, ktorí sa vracali z jarmoku v Topoľčanoch. Domov sa už nikdy nevrátili. Ich mŕtve a dobité telá našli uprostred lesa, roztrúsené po čistinke. Ako zapísal kronikár, dedinčania mali hlboké rezné rany a polámané všetky kosti. Ak by sa niekto nazdával, že také zverstvo majú na svedomí zbojníci, mýlil by sa. Nakúpený tovar aj peniaze totiž ostali nedotknuté. Čo sa skutočne stalo, to sa už asi nikdy nedozvieme. Na danom mieste dodnes stojí Jarmočný kríž, popri ktorom vedie turistická trasa. 

BEZ STOPY

 K druhému oficiálne zaznamenanému incidentu došlo v októbri roku 1929. Bez stopy tu zmizol miestny horár Samšály, ktorý pochádzal z obce Veľké Uherce. Ako vraveli pamätníci, územie Tribečského pohoria poznal lepšie ako vlastnú dlaň. Telo sa však napriek pátraniu nikdy nenašlo. O incidente písal aj tri mesiace nato nitriansky „Zpravodaj“. Ani nie po roku sa na druhej strane pohoria, pri obci Mankovce, stal ďalší incident. Iba osemnásťročná Mária Šlajzerová, ktorá niesla svojim starým rodičom košík s potravinami, zmizla počas cesty do obce Zlatno. Keď sa dlho nevracala a začalo sa stmievať, jej otec sa ju vybral hľadať. Do Zlatna dorazil lesnou cestou asi za hodinku, okolo desiatej večer. Starí rodičia otcovi oznámili prekvapujúcu správu: Máriu v ten deň vôbec nevideli. Na druhý deň teda rodičia zburcovali susedov a miestneho žandára Arpáda Boka. Dievča však zmizlo bez stopy. Tentoraz o prípade písal nielen miestny „Zpravodaj“, začali sa oň zaujímať aj denníky v Bratislave. Ako to býva zvykom, ľudia by na obe nešťastia možno aj zabudli, keby sa obdobná vec nestala už o pár rokov nato. Ďalšou obeťou tribečských lesov sa stal pracovník kameňolomu pri Žiranoch. Denník Národná obroda v januári 1934 píše, že Murgaš sa stratil 10. 12. 1934 na ceste z práce. Niektoré zdroje uvádzajú, že spadol do priepasti na Žibrici, avšak tieto dohady nikto nikdy nepotvrdil, pretože tak ako predtým, telo ani osobné veci sa nikdy nenašli. 

PRVÝ PREŽIVŠÍ 

Šokujúci je prípad Waltera Fischera z roku 1939, ktorý pracoval ako robotník v Baťových závodoch v Baťovanoch (Partizánske). Posledné informácie o Fischerovi mali jeho kolegovia. Tým pred svojím zmiznutím na konci februára v roku 1939 povedal, že sa ide prejsť k zrúcanine Čierneho hradu, ktorá leží v severnej časti Tribeča, len tri kilometre od Zlatna. 

Prešli však dni a nezjavil sa ani doma, ani v práci. Waltera Fischera začali aktívne hľadať dokonca až po mesiaci, aj to len vďaka nástojčivosti jeho manželky. Ubehli týždne a pátranie sa obmedzilo len na informačné letáky o nezvestnej osobe. 

Zvrat nastal po takmer štyroch mesiacoch, 8. mája 1939. Waltera Fischera našli na poli neďaleko mesta Zlaté Moravce, asi tridsaťpäť kilometrov od Partizánskeho. Živého, ale v zbedačenom stave. Bol v bezvedomí, po tele mal ťažké popáleniny. Nikdy sa zo šoku nespamätal, s nikým nekomunikoval a na každý pohyb či ostrejší zvuk reagoval vydesene, s hrôzou v očiach. Nakoniec skončil v ústave pre duševne chorých v Žiline. V roku 1945 sa stratil – aj so svojimi dokladmi. Pravdepodobne bol ako karpatský Nemec transportovaný alebo zavraždený. 

AGENTI A EMIGRANTI

Na jar roku 1954 našli neďaleko obce Oponice telo asi tridsaťšesťročného muža v pokročilom štádiu rozkladu. Muž mal na sebe oblečenie tuzemskej výroby. Príčinu smrti sa nepodarilo určiť a úrady ho vyhlásili za cudzinca na úteku. Bez dôkazov poslúžil ako nástroj komunistickej propagandy a tlač ho nazývala agent-chodec. 

Tribeč skoro dvanásť rokov mlčal. Záhadné zmiznutia by boli zapadli prachom, keby začiatkom februára 1966 nenašiel hájnik na ceste z Jelenca k hrebeňu Tribeča odstavené vozidlo s bratislavskou poznávacou značkou. Privolaní príslušníci Verejnej bezpečnosti zistili, že vozidlo patrí manželom Belanovičovcom z Bratislavy. Ján Belanovič pracoval ako úradník na ministerstve zahraničných vecí a jeho manželka Alena ako zdravotná sestra. Bezdetný pár istú dobu nikomu nechýbal a nik si nevedel vysvetliť, kam sa mohli podieť. 

Opäť sa nenašli ani doklady, ani žiadne osobné veci. Napriek tomu, že ŠtB manželov sprvoti podozrievala z emigrácie, po prehliadke ich bratislavského bytu sa nenašlo nič neobvyklé alebo čokoľvek, čo by mohlo situáciu objasniť. Po manželoch bolo na celom území Československa vyhlásené pátranie, do ktorého bola prizvaná aj široká verejnosť. Nezvestní sú doteraz. 

MILIONÁR AJ DÔCHODCA 

K ďalšiemu zmiznutiu došlo v roku 1979. Na okraji dediny Skýcov býval 76-ročný vdovec Antonín Topil. Viedol samotársky život, jeho neprítomnosť v dedine preto nevzbudzovala žiadne podozrenie. Prvá, komu začal dedko chýbať, bola miestna poštárka. Privolala Verejnú bezpečnosť a tá z obavy o jeho život vylomila dvere. Zistili však, že sa v dome nenachádzal už niekoľko týždňov. Napriek pátraniu sa ho nájsť nepodarilo. 

Svoju obeť našiel Tribeč aj 3. februára 1995. Policajná hliadka si všimla odstavené žlté BMW so žilinskou ŠPZ. Vozidlo bolo nezamknuté, so zapnutým autorádiom a dokladmi vnútri. V náprsnej taške sa našiel občiansky preukaz na meno podnikateľa Jána Šalu (26) a finančná hotovosť: viac než milión vtedajších korún. Policajti skontaktovali jeho priateľku, ktorá tvrdila, že sa mal v ten deň vrátiť zo služobnej cesty. Polícia vypočula množstvo svedkov, podľa ktorých netrpel depresiami ani inými psychickými problémami. Nemal kontakty na podsvetie a neboli ani náznaky, že by vykonával nejakú ilegálnu činnosť. Jeho nápadné auto si v okolí nálezu dokonca nik nevšimol. Jána Šalu doteraz hľadá Interpol. 

SAMOVRAŽDA? 

Opäť zima a rok 2011. Na Tribeči sa znova stratilo mladé, iba dvadsaťročné dievča zo Zlatna. Tentoraz boli zalarmované všetky záchranárske zložky vrátane desiatok dobrovoľníkov, aby prečesali celú lokalitu. Mladá nadšená turistka sa vybrala na výlet a dokonca vopred oznámila svoj približný plán trasy na Veľký Tribeč a Javorový vrch. Pátranie sa teda zameralo prioritne na túto lokalitu. Vo vrcholovej knihe na Veľkom Tribeči skutočne našli jej záznam, ktorý zapísala údajne krátko po pätnástej hodine. Tvrdila v ňom, že sa už teší domov. Na pomoc bol privolaný aj vrtuľník s termovíziou a stopárske psy, ktoré jej stopu v lese stratili. 

Na druhý deň pátranie pokračovalo a skončilo sa až podvečer. Lucia Zaťková sa vrátila domov. Na rukách mala niekoľko rezných rán, preto ju previezli do nemocnice. Vraj sa pokúsila o samovraždu a noc strávila v senníku v horách. 

PRVÉ LETNÉ ZMIZNUTIA

Jedenáste zmiznutie sa stalo v roku 2012. Jaroslav Buránsky (59) zo Žirian sa vybral na hríby. Rozlúčil sa so svojou partnerkou a odvtedy sa jej neozval. Policajti, psovodi a dobrovoľníci prehľadávali lesy niekoľko dní. Bez úspechu. 

V auguste 2017 sa v Skýcove konala klasická dedinská zábava. Dvadsaťpäťročný Marek Horváth z Topoľčianok sa výborne bavil a ešte nadránom ho videli v spoločnosti priateľov. O pár hodín nato však zmizol. Našiel sa len jeho mobilný telefón, po Marekovi akoby sa zľahla zem. Po tridsiatich hodinách ho našli bezvládne ležať pri potoku, asi 700 metrov od konania zábavy. Po celom tele mal množstvo zranení, bol dezorientovaný. So záchranárom ešte komunikoval, potvrdil svoju identitu, ale čo sa stalo a kde bol – to si nechal pre seba. Vo vážnom stave ho previezli do nemocnice, kde po operácii upadol do kómy a o tri dni zomrel. 

Ostatný prípad je z augusta 2019. Len dvadsaťročný Vladimír Švajlen z Nitrianskej Stredy oznámil rodičom, že si skočí po cigarety. Zobral si fľašu vodky, dve krabice džúsu, nasadol na svoj bicykel a odišiel. Naposledy ho videla bývalá spolužiačka Veronika, do ktorej bol údajne zamilovaný. Mladík vyhlásil, že nemá šťastie u žien, že ho žiadna nechce, zobral reťaz, na ktorej býval priviazaný pes, vypol si telefón a odišiel. Znepokojení rodičia zalarmovali políciu, ktorá do hľadania nasadila drony s termovíziou, psovodov aj dobrovoľníkov. 

Pátranie ukončili po týždni. Jeho bezvládne telo našli visieť na strome približne dva kilometre od jeho domu na úpätí Tribeča. 

Známe sú však aj príbehy, kde turisti či miestni spomínajú, ako ľahko zablúdili na miestach, ktoré veľmi dobré poznali.

ZÁSAH ZJAVENIA

Známe sú však aj príbehy, kde turisti či miestni spomínajú, ako ľahko zablúdili na miestach, ktoré veľmi dobré poznali. Často spomínajú neschopnosť orientovať sa v dovtedy známych lesoch a niektorí hovoria o záhadnom zjavení neznámeho chodníka či tajomnej bytosti. 

„Bol podvečer a ja som zrazu nedokázal určiť, ktorým smerom mám ísť. Blúdil som niekoľko hodín, kým som sa večer vymotal z lesa. Akoby sa zrazu predo mnou zjavila cestička, ktorá ma viedla a za mnou mizla,“ opisuje svoj zážitok Slavomír. Podobný príbeh má aj Karol, ktorý s manželkou často brázdi miestne lesy. „Akoby sa zrazu zotmelo. V miestach, ktorými prechádzame neustále, sme sa zrazu stratili. Cesta, po ktorej vždy chodíme, tam nebola. Vedel som, že musíme ísť stále dole kopcom a natrafíme na ďalšiu cestu, ale tej nebolo. Zrazu sa v prítmí zjavila osoba. Strašne sme sa báli. Len nám ukázala rukou cestu a stratila sa v šere. Z lesa sme sa dostali už za úplnej tmy a na úplne inom mieste, ako sme mali.“ 

Podobnú skúsenosť s neznámym uprostred ničoho mala aj pani Zuzana s priateľkou. „Bolo to za bieleho dňa, niekoľko kilometrov od nášho auta. Úplne sme sa stratili a nevedeli sme, kde sa nachádzame. Zrazu sa zjavila osoba, ukázala nám smer, pozdravila nás a zmizla. Boli sme vďačné, ale bolo to desivé,“ skonštatovala. 

Zarážajúce je, že ani jeden zo „stratených“ si nevedel vybaviť tvár či oblečenie záhadnej osoby a pri styku s ňou vždy popisovali, že sa na ten moment akoby zotmelo. 

VYSVETLENIE? 

Čo sa deje v tomto trojuholníkovom výbežku? Je Tribeč skutočne len hra prírody a smola obetí? Alebo sa tu vyskytujú paranormálne javy? Pohorie totiž tvorí územie budované kremennými dioritmi, kremencami, vápencami a dolomitmi. V minulosti sa v okolí Zlatna dokonca ryžovalo zlato. V hore sa teda nachádzajú neprístupné jaskyne, dutiny, prepadliská aj dávne šachty, štôlne a banské stavby. Najmä v jesennom a zimnom období zem zakrývajú vrstvy mokrého lístia a snehu, ktoré mohli prekryť prepadliská a zrázy. Stalo sa toto pascou na nevinných ľudí? Čo však navrátilci, ktorí mali popáleniny, dolámané kosti a hlboké rezné rany? Tribeč ukrýva množstvo nevysvetliteľného a je lákadlom pre zberačov záhad z celého sveta.

Galéria obrázkov